Navuka i technałohii44

Novaja era svabodnych viedaŭ. Vikipiedyja robić staŭku na štučny intelekt

Fond Vikimiedyja pradstaviŭ novuju stratehiju, u centry jakoj — maštabnaje ŭkaranieńnie hienieratyŭnaha ŠI va ŭsie klučavyja pracesy Vikipiedyi. Technałohii buduć pracavać nie zamiest ludziej, a dziela taho, kab zrabić ich pracu bolš efiektyŭnaj i asensavanaj.

Futbołka ź viki-pryntom. Fota: Wikimedia Commons

Štučny intelekt, pavodle stratehii, stanie niabačnym, ale mahutnym ruchavikom Vikipiedyi. Jon budzie aŭtamatyzavać rucinnyja zadačy maderataraŭ, dapamahać chutčej znachodzić infarmacyju, adaptavać artykuły pad roznyja moŭnyja i kulturnyja kanteksty, a taksama stanie častkaj sistemy navučańnia dla novych redaktaraŭ. Usio heta pavinna vyzvalić ludskija resursy dla bolš składanaj pracy: pryniaćcia rašeńniaŭ, abmierkavańnia sprečnych pytańniaŭ i padtrymańnia standartu jakaści.

Ale Vikimiedyja padkreślivaje: chacia technałohija — centralny elemient novaj stratehii, jana nie pavinna pierachodzić maralnyja miežy. Tamu Fond sfarmulavaŭ niekalki pryncypaŭ ukaranieńnia ŠI.

Pa-pieršaje, pieravaha budzie addavacca adkrytym madelam i rašeńniam z adkrytym zychodnym kodam.

Pa-druhoje, usie pracesy musiać być prazrystymi: karystalniki pavinny viedać, dzie i jak uklučajecca ŠI.

Pa-treciaje, usia dziejnaść pavinna adpaviadać normam abarony pryvatnaści i pravoŭ čałavieka.

I narešcie, asablivaja ŭvaha budzie nadavacca zachavańniu moŭnaj raznastajnaści — Vikipiedyja zastajecca hłabalnaj supolnaściu, i ŠI nie pavinien jaje standartyzavać ci ŭnifikavać.

«Nadańnie svabodnaha dostupu da viedaŭ kožnamu na płaniecie — heta misija Vikipiedyi, jakaja stała jašče bolš aktualnaj z uźniknieńniem hienieratyŭnaha ŠI. Mienavita dziakujučy svajmu pośpiechu Vikipiedyja znachodzicca ŭ centry kožnaj madeli navučańnia štučnaha intelektu. Z novaj stratehijaj u halinie ŠI my dajem abiacańnie i abaviazacielstva śvietu, jakomu słužym, i vałancioram, jakija stvaryli — i praciahvajuć stvarać — Vikipiedyju jak najbujniejšuju encykłapiedyju, jakuju kali-niebudź viedała čałaviectva», — havorycca ŭ tekście.

Kamientary4

  • usual
    07.05.2025
    Čieł, vy b usio-taki pračytali što-niebudź z nadziejnych krynic ab pryncypach pracy ŠI.
  • Nat32
    08.05.2025
    Čieł, aha. Osobienno tiepieŕ , kohda pravitsia Vikipiedija biełorusskaja pod žiełanija šajki vusataha.
  • .
    08.05.2025
    U artykule razmova pra vykanańnie rucinnych zadač.
    Vy ž pračytali zahałovak, dadali jamu svoj sens i prakamientavali toje.

Ciapier čytajuć

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»5

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Usie naviny →
Usie naviny

Mikitu Miełkaziorava pakažuć u navahodnim kancercie «Biełsata»1

Hienierał-lejtenant Sarvaraŭ, padarvany ŭ aŭtamabili ŭ Maskvie, zahinuŭ11

Dva rasijskija źniščalniki byli źniščany padčas dyviersijnaj apieracyi na vajskovaj avijabazie pad Lipieckam — HUR

Učyniŭ samahubstva amierykanski akcior Džejms Rensan2

Haspadara taho samaha Muchtara ź sieryjała asudzili za palityku1

U Maskvie padarvany aŭtamabil. Papiarednie, u im byŭ hienierał-lejtenant Sarvaraŭ1

Tramp adklikaje 29 amierykanskich dypłamataŭ z zamiežnych pasolstvaŭ, u tym liku ź Jeŭropy

«My dasiahniem jaho abrańnia 48‑m prezidentam ZŠA». Udava i prychilniki Čarli Kirka padtrymali Džej Dzi Vensa2

Nieviadomyja raźbili partrety zahinułych kala budynka ambasady Biełarusi ŭ Vilni7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»5

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić