Navuka i technałohii44

Novaja era svabodnych viedaŭ. Vikipiedyja robić staŭku na štučny intelekt

Fond Vikimiedyja pradstaviŭ novuju stratehiju, u centry jakoj — maštabnaje ŭkaranieńnie hienieratyŭnaha ŠI va ŭsie klučavyja pracesy Vikipiedyi. Technałohii buduć pracavać nie zamiest ludziej, a dziela taho, kab zrabić ich pracu bolš efiektyŭnaj i asensavanaj.

Futbołka ź viki-pryntom. Fota: Wikimedia Commons

Štučny intelekt, pavodle stratehii, stanie niabačnym, ale mahutnym ruchavikom Vikipiedyi. Jon budzie aŭtamatyzavać rucinnyja zadačy maderataraŭ, dapamahać chutčej znachodzić infarmacyju, adaptavać artykuły pad roznyja moŭnyja i kulturnyja kanteksty, a taksama stanie častkaj sistemy navučańnia dla novych redaktaraŭ. Usio heta pavinna vyzvalić ludskija resursy dla bolš składanaj pracy: pryniaćcia rašeńniaŭ, abmierkavańnia sprečnych pytańniaŭ i padtrymańnia standartu jakaści.

Ale Vikimiedyja padkreślivaje: chacia technałohija — centralny elemient novaj stratehii, jana nie pavinna pierachodzić maralnyja miežy. Tamu Fond sfarmulavaŭ niekalki pryncypaŭ ukaranieńnia ŠI.

Pa-pieršaje, pieravaha budzie addavacca adkrytym madelam i rašeńniam z adkrytym zychodnym kodam.

Pa-druhoje, usie pracesy musiać być prazrystymi: karystalniki pavinny viedać, dzie i jak uklučajecca ŠI.

Pa-treciaje, usia dziejnaść pavinna adpaviadać normam abarony pryvatnaści i pravoŭ čałavieka.

I narešcie, asablivaja ŭvaha budzie nadavacca zachavańniu moŭnaj raznastajnaści — Vikipiedyja zastajecca hłabalnaj supolnaściu, i ŠI nie pavinien jaje standartyzavać ci ŭnifikavać.

«Nadańnie svabodnaha dostupu da viedaŭ kožnamu na płaniecie — heta misija Vikipiedyi, jakaja stała jašče bolš aktualnaj z uźniknieńniem hienieratyŭnaha ŠI. Mienavita dziakujučy svajmu pośpiechu Vikipiedyja znachodzicca ŭ centry kožnaj madeli navučańnia štučnaha intelektu. Z novaj stratehijaj u halinie ŠI my dajem abiacańnie i abaviazacielstva śvietu, jakomu słužym, i vałancioram, jakija stvaryli — i praciahvajuć stvarać — Vikipiedyju jak najbujniejšuju encykłapiedyju, jakuju kali-niebudź viedała čałaviectva», — havorycca ŭ tekście.

Kamientary4

  • usual
    07.05.2025
    Čieł, vy b usio-taki pračytali što-niebudź z nadziejnych krynic ab pryncypach pracy ŠI.
  • Nat32
    08.05.2025
    Čieł, aha. Osobienno tiepieŕ , kohda pravitsia Vikipiedija biełorusskaja pod žiełanija šajki vusataha.
  • .
    08.05.2025
    U artykule razmova pra vykanańnie rucinnych zadač.
    Vy ž pračytali zahałovak, dadali jamu svoj sens i prakamientavali toje.

Ciapier čytajuć

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ2

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Deputatka Mirončyk-Ivanova druhi raz stała maci4

Prapahanda zrabiła kłon «Zierkała» ŭ tyktoku i tam viarzła biazhłuździcu pra Polšču. Tyktok adreahavaŭ6

Rasijski hienierał chvaliŭsia žoncy, jak katavaŭ i zabivaŭ ukrainskich pałonnych — adrazaŭ vušy i zachoŭvaŭ u siabie35

Tramp daručyć raskryć dakumienty, «jakija datyčacca inšapłanietnaha i pazaziamnoha žyćcia» i NŁA5

Jak pravasłaŭnyja łatyšy chacieli adcisnuć u katolikaŭ chram pad Viciebskam3

Amierykanski akcior Eryk Dejn pamior va ŭzroście 53 hadoŭ

U staražytnych chrybietnych žyvioł było čatyry voki1

Alpinist pakinuŭ dziaŭčynu na hary, kab źbiehać pa dapamohu. Ciapier jaho sudziać jak za zabojstva9

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ2

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić