Navuka i technałohii44

Novaja era svabodnych viedaŭ. Vikipiedyja robić staŭku na štučny intelekt

Fond Vikimiedyja pradstaviŭ novuju stratehiju, u centry jakoj — maštabnaje ŭkaranieńnie hienieratyŭnaha ŠI va ŭsie klučavyja pracesy Vikipiedyi. Technałohii buduć pracavać nie zamiest ludziej, a dziela taho, kab zrabić ich pracu bolš efiektyŭnaj i asensavanaj.

Futbołka ź viki-pryntom. Fota: Wikimedia Commons

Štučny intelekt, pavodle stratehii, stanie niabačnym, ale mahutnym ruchavikom Vikipiedyi. Jon budzie aŭtamatyzavać rucinnyja zadačy maderataraŭ, dapamahać chutčej znachodzić infarmacyju, adaptavać artykuły pad roznyja moŭnyja i kulturnyja kanteksty, a taksama stanie častkaj sistemy navučańnia dla novych redaktaraŭ. Usio heta pavinna vyzvalić ludskija resursy dla bolš składanaj pracy: pryniaćcia rašeńniaŭ, abmierkavańnia sprečnych pytańniaŭ i padtrymańnia standartu jakaści.

Ale Vikimiedyja padkreślivaje: chacia technałohija — centralny elemient novaj stratehii, jana nie pavinna pierachodzić maralnyja miežy. Tamu Fond sfarmulavaŭ niekalki pryncypaŭ ukaranieńnia ŠI.

Pa-pieršaje, pieravaha budzie addavacca adkrytym madelam i rašeńniam z adkrytym zychodnym kodam.

Pa-druhoje, usie pracesy musiać być prazrystymi: karystalniki pavinny viedać, dzie i jak uklučajecca ŠI.

Pa-treciaje, usia dziejnaść pavinna adpaviadać normam abarony pryvatnaści i pravoŭ čałavieka.

I narešcie, asablivaja ŭvaha budzie nadavacca zachavańniu moŭnaj raznastajnaści — Vikipiedyja zastajecca hłabalnaj supolnaściu, i ŠI nie pavinien jaje standartyzavać ci ŭnifikavać.

«Nadańnie svabodnaha dostupu da viedaŭ kožnamu na płaniecie — heta misija Vikipiedyi, jakaja stała jašče bolš aktualnaj z uźniknieńniem hienieratyŭnaha ŠI. Mienavita dziakujučy svajmu pośpiechu Vikipiedyja znachodzicca ŭ centry kožnaj madeli navučańnia štučnaha intelektu. Z novaj stratehijaj u halinie ŠI my dajem abiacańnie i abaviazacielstva śvietu, jakomu słužym, i vałancioram, jakija stvaryli — i praciahvajuć stvarać — Vikipiedyju jak najbujniejšuju encykłapiedyju, jakuju kali-niebudź viedała čałaviectva», — havorycca ŭ tekście.

Kamientary4

  • usual
    07.05.2025
    Čieł, vy b usio-taki pračytali što-niebudź z nadziejnych krynic ab pryncypach pracy ŠI.
  • Nat32
    08.05.2025
    Čieł, aha. Osobienno tiepieŕ , kohda pravitsia Vikipiedija biełorusskaja pod žiełanija šajki vusataha.
  • .
    08.05.2025
    U artykule razmova pra vykanańnie rucinnych zadač.
    Vy ž pračytali zahałovak, dadali jamu svoj sens i prakamientavali toje.

Ciapier čytajuć

«Ruskaj movy moj syn nie čuje». Marharyta Laŭčuk — pra vykliki maciarynstva, viartańnie na vialikuju scenu, abražanaha Łukašenku i kachańnie3

«Ruskaj movy moj syn nie čuje». Marharyta Laŭčuk — pra vykliki maciarynstva, viartańnie na vialikuju scenu, abražanaha Łukašenku i kachańnie

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭski — Śviatłanie: Tvajmu mužu nie chapiła hrošaj zuby zrabić!130

Akcior Saša Baron Koen paprasiŭ prabačeńnia ŭ naroda Kazachstana za piersanaža Borata6

Rasija straciła jašče adzin najnoŭšy źniščalnik Su-573

Kiraŭniku «Hardarmateryjałaŭ» dali čatyry hady kałonii. Jon nie pryznaŭ vinu2

U Barysavie žančyna kinułasia z mosta ŭ vadu6

Hadzińnik Dzianisa Kučynskaha sapraŭdy kaštuje $430 tysiač? Rasśledavalniki pramachnulisia ŭ dziesiać tysiač razoŭ45

«Kachany moj čałaviek». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Breście, dzie zabili 35‑hadovuju žančynu i jaje maci3

«Paśpieła advieści vazok ź dziciem ubok»: minčanka raspaviała pra napad ałabaja9

Azaraŭ raskazaŭ svaju viersiju «spravy BYPOL», pa jakoj troje biełarusaŭ atrymali ad 17 da 25 hadoŭ7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ruskaj movy moj syn nie čuje». Marharyta Laŭčuk — pra vykliki maciarynstva, viartańnie na vialikuju scenu, abražanaha Łukašenku i kachańnie3

«Ruskaj movy moj syn nie čuje». Marharyta Laŭčuk — pra vykliki maciarynstva, viartańnie na vialikuju scenu, abražanaha Łukašenku i kachańnie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić