Hramadstva

Havarki krumkač, jarkija paŭliny, miłyja lisicy i jašče šmat dzikich žyvioł znajšli prytułak u vioscy niepadalok ad Maładziečna

U vioscy Łasi Maładziečanskaha rajona jość arhanizacyja, u jakoj akazvajuć dapamohu dzikim ptuškam i źviaram. Kraj.by pahladzieŭ, pra kaho kłapociacca ŭ centry dapamohi dzikim žyviołam «Siryn».

Raskazvać pra siabie vałanciory nie lubiać. Dla ich kłopat pra žyvioł — heta nie pijar, a štodzionnaja praca, jakaja patrabuje sił, času i dušeŭnych pieražyvańniaŭ.

U «Siryn» traplajuć traŭmavanyja i asłablenyja žyvioły ź dzikaj pryrody, jakim akazvajuć nieabchodnuju dapamohu, lečać, reabilitujuć i viartajuć nazad u naturalnaje dla ich asiarodździe.

Niekatoryja žyvioły z-za atrymanych traŭmaŭ nie zmohuć vyžyć biez dohladu, tamu zastajucca žyć u centry.

Dla ich stvorany ŭmovy, maksimalna nabližanyja da naturalnych, kab jany adčuvali siabie kamfortna. Atmaśfiera tut adroźnivajecca ad tradycyjnych zaaparkaŭ. Žyvioły nie bajacca ludziej, achvotna iduć na kantakt.

Lisica, naprykład, prosić piaščoty ŭ dziaŭčyny, jakaja jaje dahladaje. Krumkač razmaŭlaje. Voś tolki starońnim nie daviaraje, hladzić stroha i svoj sakret nie vydaje.

Sava, vielmi padobnaja na Buklu ź viadomaha filma pra Hary Patera, uśmichajecca, pryščurvajučy mudryja vočy.

Ptušyny dvor — asablivaje karaleŭstva. Tut i indyk, i paŭliny, i lebiedź, i busieł, i indakačka z kurkami — usich nie pieraličyć

Kali indyk z-za svajoj pryrodžanaj charyzmy pałochaje vajaŭničym vyhladam, to dobraja łań ciahnie pysku, kab jaje pahładzili.

Navat straŭsy biez bojazi iduć da nieznajomca.

Supravadžaje na ekskursii kot, jaki taksama znajšoŭ prytułak u centry.

Tut šmat roznych redkich dzikich ptušak.

Jość koni i aśluk

Bolš padrabiaznuju infarmacyju i kantakty, pa jakich možna abmierkavać umovy naviedvańnia centra, hladzicie na ich sajcie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki51

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

Dziasiatki kažanoŭ vykinuli na śnieh kala himnazii ŭ Salihorsku. Što było dalej8

Vaśmikłaśnica ŭ rasijskim Krasnajarsku abliła bienzinam i padpaliła adnakłaśnika12

«Minsktrans» prakamientavaŭ historyju ź dziaŭčynaj, jakaja trapiła ŭ balnicu paśla ŭdaru tokam u tralejbusie1

Čatyrochhadovy chłopčyk staŭ śviedkam žorstkaha zabojstva maci. Praz 20 hadoŭ jon uspomniŭ detali — zabojca pakarany5

Tusk: Sietka Džefry Epštejna mahła być maštabnaj apieracyjaj rasijskich śpiecsłužbaŭ pa vierbavańni zachodnich elit18

«Ja była jak pad hipnozam». Realnyja historyi minčukoŭ, jakich machlary prymusili pradać kvatery — adna sumnaja, druhaja amal ščaślivaja1

Siońnia nočču było da minus 27,6°C

U źlitych fajłach Epštejna ŭspłyła jašče adna biełaruska, madel i žonka futbalista — raskazvajem, što pra jaje viadoma17

«U vas jość lubimaja pieśnia?» Znajomciesia z Maksatam — samym viadomym stryt-videohrafam Minska1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki51

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić