Kala 250 miljonaŭ pčoł uciakli ź pierakulenaha hruzavika ŭ amierykanskim štacie Vašynhton u piatnicu, što prymusiła ŭłady papiaredzić nasielnictva pra niebiaśpieku nabližeńnia da hetych nasiakomych, piša Bi-bi-si.

Hruzavik, jaki pieravoziŭ bolš za 31 tonu vullaŭ ź miadovymi pčołami, pierakuliŭsia na darozie pablizu miažy z Kanadaj. Na dapamohu avaryjnym słužbam pryjechali niekalki daśviedčanych pčalaroŭ.
«Meta — vyratavać jak maha bolš pčoł», — zajavili ŭ ofisie šeryfa akruhi Uatkom nieŭzabavie paśla zdareńnia.
Ułady paviedamili, što miesca avaryi zastaniecca zakrytym «da zaviaršeńnia vyratavalnaj apieracyi». «250 miljonaŭ pčoł ciapier na voli, — napisaŭ šeryf akruhi. — PAŹBIAHAJCIE HETAHA RAJONA z-za mahčymaści napadaŭ i skapleńnia pčoł». «Płan zaklučajecca ŭ tym, kab dazvolić pčołam viarnucca ŭ vulli i znajści svaju matku, — adznačyli ŭ ofisie šeryfa. — Heta pavinna adbycca na praciahu nastupnych 24—48 hadzin».
Uviečary ŭ piatnicu palicyja ŭ sacsietkach padziakavała «cudoŭnaj supolnaści pčalaroŭ» — pavodle ich, na dapamohu pryjechała bolš za dva dziasiatki čałaviek.

«Da ranicy bolšaść pčoł pavinny viarnucca ŭ svaje vulli», — napisali pradstaŭniki WCSO u fejsbuku.
Na apublikavanych palicyjaj kadrach bačna, jak vielizarnaja kolkaść pčoł rojacca vakoł hruzavika.
Choć niekatoryja pčalary zajmajucca vyklučna vytvorčaściu miodu, mnohija taksama zdajuć vulli ŭ arendu fiermieram, jakim patrebny pčoły dla apyleńnia sielskahaspadarčych kultur.
-
Vybary ŭ Polščy: pa vynikach pieršych ekzit-połaŭ lidziruje Rafał Tšaskoŭski — ale na doli pracenta
-
Kadry z pamierłym kiroŭcam fury, jakija publikuje prapahanda, nie źviazanyja z ukrainskaj atakaj dronaŭ
-
Kaja Kałas: Kitaj zabiaśpiečvaje Rasii 80% tavaraŭ padvojnaha pryznačeńnia i padsiłkoŭvaje vajnu va Ukrainie
Kamientary