U Biełhidramiecie paviedamili, što ŭ najbližejšyja dni ŭmieranaje nadvorje budzie spryjać dalejšamu rostu bulbin, ale jość dla hetaha pracesu i niebiaśpieka, piša BiełTA.

Pavodle apošnich nazirańniaŭ, bulba ŭžo amal usiudy adćviła, a na asobnych paletkach pačaŭ naturalna vianuć bulboŭnik. Naprykancy lipienia siaredniaja masa bulby pad adnym kustom była navat vyšejšaj za letašniuju ŭ toj ža čas.
Adnak sioleta častyja daždžy i pieraŭvilhatnieńnie hleby stvaryli spryjalnyja ŭmovy dla raźvićcia fitaftarozu — niebiaśpiečnaj chvaroby bulby. Na niekatorych naziralnych paletkach mieteastancyi ŭžo fiksujuć paškodžańni hetaj chvarobaj.
Ahramietearołahi adznačajuć, što choć umieranaja tempieratura spryjaje rostu kłubniaŭ, ryzyka raspaŭsiudžvańnia fitaftarozu z-za taho, što praciahvajecca vilhotnaje nadvorje, zastajecca vysokaj.
Čynoŭniki publična pryznali, što bulby ŭ kramach nie chapiła z-za rehulavańnia cen
MARH pajmienna nazvała ŭsich vinavatych u bulbianym deficycie
«Pažartavali z bulbaj u minułym hodzie — atrymali ad nasielnictva pa vušach». Łukašenka zaklikaŭ čynoŭnikaŭ da surjoznaści
«Z załatoj bulby». Biełaruska znajšła draniki za 32 rubli
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary