«Źmiei paśladoŭna ŭcirajucca ŭ davier». Azaronak nie pakinuŭ kamienia na kamni ad znakavych prarasijskich aktyvistaŭ
Łukašenkaŭski prapahandyst Ryhor Azaronak napisaŭ kałonku ŭ «Minskaj praŭdzie», całkam pryśviečanuju krytycy dziejačaŭ, jakija ŭvasablajuć u Biełarusi prarasijskuju aryjentacyju. Niepasrednaj nahodaj dla hetaha, jak vyhladaje, stali razvahi Łukašenki padčas intervju amierykanskamu žurnalistu Sajmanu Šusteru pra «vielmi zakłapočanych» ludziej, jakija imknucca papsavać adnosiny pamiž łukašenkaŭskim režymam i Kramlom. Ale kali Łukašenka kazaŭ pra niejkich tajamničych dypłamataŭ u pasolstvie, to Azaronak z usioj praletarskaj nianaviściu apałčyŭsia na miascovuju «piatuju kałonu».

Azaronak pačynaje padychodzić da asnoŭnaj temy zdalok — zvarotam da historyi revalucyi 1917 hoda. Pavodle jaho, asnoŭnuju vadu tady zamucili nie niejkija revalucyjaniery, jakija ŭsie byli ŭ padpolli i za miažoj, a svaje ž ludzi, nibyta blizkija da carskaha režymu. Spačatku jany zabili Hryhoryja Raspucina, a paśla zładzili i Lutaŭskuju revalucyju.
«Tyja, chto na słovach byŭ i za krainu, i za pieramohu — mienavita jany kinuli Ajčynu ŭ varjackuju smutu lutaha, ź jakoj potym dastavali ŭžo praz hod balšaviki», — piša Azaronak.
A paśla rezka źviartajecca ŭžo da sučasnaści, zhadvajučy pra toje, jak u niadaŭnim intervju žurnalistu amierykanskaha vydańnia Time Łukašenka raskazaŭ pra niejkija tajemnyja siły ŭnutry «Sajuznaj dziaržavy», jakija, pavodle acenki Azaronka,
«sistematyčna robiać usio dla razvału i razbureńnia hetaha samaha Sajuza. I robiać jany heta nie pad zachodnimi abo libieralnymi łozunhami, a pad nibyta prarasijskimi».
Ale kali Łukašenka nijakich proźviščaŭ nie nazyvaŭ, to Azaronak havoryć pra «hetych zdradnikaŭ i vorahaŭ z pravaha fłanhu» napramuju.
Pieršaj pad jahony ahoń traplaje viciebskaja prarasijskaja aktyvistka Elvira Mirsalimava, hienezis jakoj, jak śćviardžaje Azaronak — u «pratestanckaj antysavieckaj masonskaj siekcie YMCA», pad himn jakoj nibyta tančyć i ciapierašni prezident ZŠA Donald Tramp. Azaronak paprakaje Mirsalimavu tym, što jaje siastra i maci stajać na pazicyjach, advarotnych ad jejnych, i ciapier znachodziacca ŭ Polščy, a sama jana, maŭlaŭ, «atrymała zadaču siadzieć tut i paśladoŭna ŭnosić raskoł u sajuz Biełarusi i Rasii».
«Hetyja źmiei paśladoŭna […] ucirajucca na prarasijskich łozunhach u davier da pasolstva, Rassupracoŭnictva, fondu Harčakova i inšych «instytutaŭ». Tam jany paśladoŭna, z zajzdrosnym pastajanstvam, jak u siektach vučyli — paŭtarajuć adno i toje ž: «Tut ułada prazachodniaja, šmatviektarnaja, usie paśladoŭniki ŭłady — rusafoby i nacyjanalisty. Sama Biełaruś — nachlebnica, a narod tolki i maryć, jak by likvidavać našu suvierennuju dziaržavu», — klajmić Mirsalimavu Azaronak.
Nie škaduje jon i inšych viadomych u Biełarusi prarasijskich aktyvistaŭ.
Michaił Juspa dla jaho — «zaŭziaty fanat Izraila, CACHAŁa i Masada, nu i zaadno — «prarasijski» aktyvist. Taksama stročyć papierki, taksama paskudzić, taksama nienavidzić našaha prezidenta». Va Usievałada Šymava «ambicyj na vahon, a talentaŭ — na tačku z hnojem», plus brat na «Radyjo Svaboda». Siarhiej Šyptenka «chavajecca za ananimnymi kanałami, ale biespaśpiachova. Pje kožny viečar biełaruski balzam i vyryhaje nianaviść na krainu». Juryj Barančyk, Alaksandr Hronski, Kirył Aviarjanaŭ i Arciom Ahafonaŭ — «uciekačy, nienaviśniki, paśladoŭniki čornaj spravy Paŭła Šaramieta, jaki vykonvaŭ zakaz prazachodniaha aliharchatu».
«Mienavita jany zładzili skandał i isteryku z nahody fejkavaj «zabarony hieorhijeŭskich stužak» u Biełarusi. Mienavita jany vykarystoŭvajuć vialikuju akcyju «Bieśśmiarotny połk» dla brudnych palityčnych manipulacyj. Mienavita jany abražajucca na kožnuju šyldu na biełaruskaj movie. Mienavita jany sistemna i biespakarana (pakul) abražajuć našych dziaržsłužboŭcaŭ. U čatach ich kanałaŭ dziejecca sapraŭdnaja vakchanalija miarzoty i podłaści, zdrady i nianaviści», — prosta kryčyć prapahandyst.
I jak dokaz taho, što ŭsie hetyja ludzi nasamreč pracujuć na Zachad, pryvodzić arhumient, što nichto ź ich nie trapiŭ pad zachodnija sankcyi, «u adroźnieńnie ad tych ža «jabaciek», što daŭno va ŭsich mahčymych lustracyjnych śpisach».
«My bačym hetuju zdradu. My viedajem imiony. My viedajem sumy i kanały suviazi. My vykaranim zdradu — i źleva, i sprava. Bo tak zahadvaje nam vialiki los Rasii i Biełarusi», — padsumoŭvaje svaju filipiku Ryhor Azaronak.
U Rasii sud raptoŭna pryznaŭ, što słova «chachły» raspalvaje nianaviść da ŭkraincaŭ
«Azaronak nie choča, kab jamu dali bolšuju zarpłatu i samomu pić łate na terasie. Jon choča, kab nichto nie piŭ łate»
Prapahandyst Mukavozčyk apisaŭ, jak prachodzić pasiadžeńnie kamisii pa viartańni. Kali ŭ vas byli iluzii, to pakińcie ich
Azaronki 1930-ch: jak skłaŭsia ich los
«I voś heta voś zrabili z narodam!» Azaronak vydaŭ za ŭkrainku francuzskuju tyktokierku — usio z-za siniaha i žoŭtaha
«Kazyrami nie raskidvajucca. Baćka pierajhraŭ i źniščyŭ». Jak prapahanda patłumačyła vyzvaleńnie Cichanoŭskaha
Kamientary