Śviet22

«Praviły źmianilisia». U kantralavanym Kitajem hrečaskim porcie aryštavali tysiačy kantejnieraŭ z kantrabandaj

U Afinach prakurory pastavili kropku ŭ šmathadovaj afiery: aryštavana rekordnaja kolkaść kantejnieraŭ z kitajskimi tavarami. Heta najbujniejšaja apieracyja ŭ historyi Jeŭrasajuza, jakaja vykryła kitajskuju złačynnuju sietku, što abyšła mytnyja pošliny na sotni miljonaŭ jeŭra.

Fota: Nicolas Koutsokostas / NurPhoto via Getty Images

Jeŭrapiejskaja prakuratura (EPPO) praviała najbujniejšuju ŭ historyi Jeŭrasajuza apieracyju pa kanfiskacyi kantrabandnaha hruzu: na składzie ŭ porcie Pirej, najbujniejšym u Hrecyi i tym, što znachodzicca ŭ kiravańni kitajskaj dziaržaŭnaj kampanii COSCO, byli aryštavanyja 2435 kantejnieraŭ z tavarami z Kitaja, piša Politico.

Kantejniery ŭtrymlivali, u asnoŭnym, elektraviełasipiedy, tekstyl i abutak. Pavodle źviestak prakuratury, hetyja tavary na praciahu vaśmi hadoŭ sistematyčna ŭvozilisia ŭ ES z metaj uchileńnia ad vypłaty antydempinhavych pošlin i padatku na dabaŭlenuju vartaść. Škoda biudžetu ES i krain-členaŭ skłała kala 800 młn jeŭra.

Kala 500 kanfiskavanych kantejnieraŭ vykarystoŭvalisia dla ŭvozu elektraviełasipiedaŭ, pry hetym 360 ź ich nie byli zadekłaravanyja zusim. Straty biudžetu ES tolki ad hetych viełasipiedaŭ składajuć nie mienš za 25 młn jeŭra pa pošlinach i 12,5 młn pa PDV.

EPPO vystaviła abvinavačvańni šaści asobam, źviazanym sa złačynnaj schiemaj. Siarod ich — dvoje supracoŭnikaŭ hrečaskaj mytni, jakich abvinavačvajuć u šmatrazovaj falsifikacyi dakumientaŭ i naniasieńni škody biudžetu ES, a taksama čatyry mytnyja brokiery, jakim stavicca ŭ vinu sadziejničańnie va ŭchileńni ad pošlin i arhanizacyja falšyvych siertyfikacyj.

Apieracyja, jakaja atrymała nazvu «Kalipsa», vyjaviła pracu arhanizavanych złačynnych sietak, pieravažna kantralavanych hramadzianami Kitaja, jakija zajmalisia nie tolki kantrabandaj, ale i admyvańniem hrošaj z nastupnym pieravodam srodkaŭ nazad u Kitaj.

Apieracyja «Kalipsa» pakazvaje, što praviły źmianilisia, prakamientavali ŭ Jeŭrapiejskaj prakuratury.

Kamientary2

  • Heta navat nie śmiešna
    16.09.2025
    U takich pamierach, cikava, čto heta mytnia Hrecyi pradałasia kitaju. My ŭsie pamiatajem tankiery z Hrecyi, jakija pieravozili ruskuju naftu. Treba jašče vienhraŭ i słavakaŭ patreści.
  • Žvir
    16.09.2025
    O! Dyk zakryćcio polskaj miažy heta tolki častka ahulnych dziejańniaŭ ! Vydatna...

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»32

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Usie naviny →
Usie naviny

Ministr zamiežnych spraŭ Irana: Armuzski praliŭ zakryty tolki dla vorahaŭ, astatnija mohuć prachodzić

Stała viadoma, za što hod tamu sudzili Volhu Bondaravu11

Iran staŭ bić pa adździaleńniach amierykanskich bankaŭ na Blizkim Uschodzie1

U Rečyckim rajonie źbirajucca źnieści prypynak z admietnaj mazaikaj2

«Žančyny śpiašajucca pa kaśmietyku, a ja — pa vudy». Miedsiastra ź Viciebska bolš za 15 hadoŭ zajmajecca rybałkaj1

U Čornym mory atakavali hrečaski tankier, jaki išoŭ u Rasiju2

U Dobrušskim rajonie ŭpaŭ čarhovy bieśpiłotnik. Ludzi čuli vybuchi2

Źjaviłasia VIDEA, jak vyhladaje načny Minsk z vyšyni ptušynaha palotu1

Dzivosnaje viartańnie. Jak u Alpach adradzili źnikłych ptušak1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»32

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić