Pahroza navisła nad Hulajpolem. Ci ŭdasca spynić rasijskaje nastupleńnie?
Rasijskija vojski nablizilisia da Hulajpola — adnaho z klučavych vuzłoŭ abarony USU na zaparožskim kirunku. Ci moža ciapier abrynucca abarona hetaha horada, jaki ŭ 2022 hodzie strymaŭ rasijskaje našeście i abaraniŭ Zaparožža? Raźbirajecca Ukrainskaja słužba Bi-bi-si.

Za minułyja tydni rasijskaj armii ŭdałosia dasiahnuć istotnaha prahresu ŭ Zaparožskaj vobłaści. Asobnyja vajskovyja analityki pačali navat kazać pra «abvał frontu». Deputatka Viarchoŭnaj Rady, byłaja namieśnica staršyni Kamiteta nacyjanalnaj biaśpieki i abarony Marjana Biazuhłaja navat zaklikała «raźvitacca z Hulajpolem».
Dyk ci sapraŭdy Hulajpole stračana?
Sapraŭdy, mienš čym za miesiac vojski RF, nastupajučy šyrokim frontam z uschodu, zmahli pieraadoleć adlehłaść kala 10‑12 kiłamietraŭ i nablizicca da Hulajpola. Ciapier hety važny vuzieł abarony USU znachodzicca za 4‑5 kiłamietraŭ ad linii frontu. Armija RF imkniecca nie atakavać jaho «ŭ łob», a pierakryć asnoŭnyja šlachi da horada i takim čynam pierarezać łahistyku ŭkrainskich padraździaleńniaŭ.
Jak raźvivałasia nastupleńnie
Jašče ŭ pačatku kastryčnika rasijanie zaviazali ciažkija bai za tak zvany Uśpienaŭski płacdarm. Heta terytoryja na race Jančur pamiž dvuma bujnymi siołami — Uśpienaŭka i Paŭłaŭka.
Niahledziačy na žorstkaje supraciŭleńnie ŭkraincaŭ, armii RF usio ž udałosia farsiravać vodnuju pieraškodu i zachapić nasielenyja punkty na jaje bierahach.
Heta pryviało da taho, što Uzbrojenyja siły Ukrainy vymušanyja byli ŭ ekstrannym paradku adychodzić ad susiednich siołaŭ, kab nie akazacca ŭ akružeńni. U apieratyŭnym kamandavańni «Poŭdzień», jaki adkazvaje za hety ŭčastak frontu, paviedamili, što ŭkrainskija vajskoŭcy pieramiaścilisia na «bolš vyhadnyja rubiažy», adyšoŭšy z nasielenych punktaŭ Raŭnapolle, Novauśpienaŭskaje, Novaje, Achotničaje, Uśpienaŭka i Novamikałajeŭka.
Pa danych prajekta DeepState, rasijanam, vierahodna, taksama ŭdałosia akupavać jašče adno siało na Hulajpolskim kirunku — Sałodkaje.
Na dumku analitykaŭ, u najbližejšy čas rasijanie naŭrad ci pačnuć nastup niepasredna na Hulajpole. Vierahodniej za ŭsio, armija RF pasprabuje pierarezać u rajonie siała Varvaraŭka rakadnuju darohu ŭ bok Pakroŭskaha (Dnieprapiatroŭskaja vobłaść), a taksama pieramiaścić siudy vopytnyja ekipažy piłotaŭ BPŁA, kab atakavać ukrainskuju łahistyku.
«Taksama praciŭnik, chutčej za ŭsio, voźmiecca za aktyŭnyja abstreły samoha Hulajpola, kab asłablać zdolnaści trymać abaronu», — skazana ŭ natatcy DeepState.
Nastup na hulajpolskom kirunku rasijanie sprabujuć sinchranizavać z prasoŭvańniem na tak zvanym Alaksandraŭskim kirunku, nakiravanym u bok nasielenaha punkta Pakroŭskaje na Dnieprapiatroŭščynie. Na miažy Dnieprapiatroŭskaj i Zaparožskaj abłaściej armii RF navat udałosia začapicca za siało Daniłaŭka, jakoje staić na trasie da Hulajpola.
Adnak navat błakavańnie hetaj darohi nie stanie krytyčnym dla Hulajpola. Na zachad ad jaho jość trasa praź siało Zaliźničnaje ŭ bok Arechava, taksama važnymi dla łahistyki hetaha rajona źjaŭlajucca nasielenyja punkty Vierchniaja Tersa, Vazdvižaŭka i Ciernavoje. Jany ŭžo amal štodnia traplajuć pad abstreły rasijskich dronaŭ, artyleryi i avijacyi.
Akramia taho, Hulajpole maje vodnuju pieraškodu — raku Hajčur, jakaja praciakaje z poŭnačy na poŭdzień praz uvieś horad. U vypadku šturmu rasijanam daviadziecca farsiravać hetuju pieraškodu.

Ekśpierty i ŭkrainskaje vajskovaje kamandavańnie zajaŭlajuć, što paśla vymušanaha adstupleńnia 10‑11 listapada prasoŭvańnie vojskaŭ RF było zatarmožanaje na hetym kirunku. Kamandavańnie sił abarony Poŭdnia prama zajaviła, što»prasoŭvańnie praciŭnika spyniena i praciahvajucca dziejańni pa jaho błakavańni».
Kiraŭnik šturmavych vojskaŭ Valancin Mańko ŭviečary 17 listapada adznačyŭ, što na hulajpolskom, a taksama susiednich alaksandraŭskim i navapaŭłaŭskim napramkach «situacyja stabilizavanaja, prasoŭvańnie voraha maksimalna zroblena niemahčymym».
Pavodle spravazdačy amierykanskaha» Instytuta vyvučeńnia vajny», niahledziačy na ŭ cełym składanuju situacyju kala Hulajpola, u apošnija dni paćvierdžanych faktaŭ prahresu rasijskaha nastupleńnia tut niama.
Da vajny ŭ horadzie žyli prykładna 16 tysiač čałaviek, ciapier zastałosia ŭsiaho 500.
U kancy vieraśnia hetaha hoda prezident Ukrainy Uładzimir Zialenski prysvoiŭ Hulajpolu hanarovaje zvańnie «Horad-hieroj».
Kamientary
Na Biełarusi na karcie DeepState nidzie niama nivodnaj paznaki pra prarasiejski režym Łukašenki. Zatoje jość niekalki paznak, što Biełaruś ... samapravazhłašonnaja respublika....
To bok dla ich Biełaruś nie dziaržava, jakaja zdabyła niezaležnaść u 1991 hodzie i maje zakonnaje prava na isnavańnie, ale zaraz znachodzicca pad hibrydnaj rasiejskaj akupacyjaj, jakuju kantraluje prarasiejski režym staŭlenika RF Łukašenki. A niejkaje samapravazhłašonnaja respublika.