Hramadstva1414

«Jak tam našy praciŭniki, sapierniki i vorahi?» Pierad navahodnim zvarotam Łukašenka demanstratyŭna pazvaniŭ Chreninu

Pierad samym Novym hodam sa svaim tradycyjnym štohadovym zvarotam da biełarusaŭ vystupiŭ Alaksandr Łukašenka. A pierad zvarotam u efiry BT była razyhranaja śpiecyjalnaja scenka. 

Prapahandysty pakazali, što nibyta pierad tym, jak iści vystupać u studyju — viadoma, što zvarot zapisvajecca zahadzia, — Łukašenka nabiraje pa ŭradavaj suviazi numar ministra abarony Viktara Chrenina i pytajecca ŭ jaho:

«Nu, jak ty žyvieš tam? Jak tam našy praciŭniki, supierniki i, nie daj boh, vorahi? Nu, ty ž razumieješ, u kahości śviata, chtości adznačaje, a nam z taboj nie da śviataŭ. Treba ŭsio bačyć, što adbyvajecca». 

Paśla hetaha, pieradaŭšy praz Chrenina pryvitańnie «ŭsim ludziam u pahonach», Łukašenka nibyta pajšoŭ rabić svoj zvarot. 

U samim zvarocie ničoha aryhinalnaha jon nie skazaŭ. Jak zvyčajna ŭ padobnych zvarotach, Łukašenka havaryŭ pra mirnuju i biaśpiečnuju budučyniu dla ŭsich krain i narodaŭ i kazaŭ dziakuj «vielizarnaj biełaruskaj siamji», pačynajučy ad «našych pracaŭnikoŭ, jakija padaryli krainie rekordny ŭradžaj» i «ludziej u pahonach, na plačach jakich trymajecca naš mir».

Zvyčajnaj była taksama i apielacyja da składanaj mižnarodnaj situacyi:

«Nas sprabavali prymusić žyć pa čužych zakonach, dzialić na «pravilnych» i «niapravilnych», praviarać na tryvałaść ekanamičnymi burami i palityčnym naciskam, nie razumiejučy taho, što ŭ Biełarusi jość toje, što nielha ŭ jaje adabrać. Heta naša zvyčka trymacca razam, našaj biełaruskaj tałakoj». 

Apanienty, maŭlaŭ,

«nijak nie zrazumiejuć, što my pryvykli stvarać, a nie łamać. Abjadnoŭvać, a nie raspalvać. Razmaŭlać, a nie kryčać. I heta nie słabaść — heta naša siła, adtul, ad prodkaŭ».

Biełarusam jon paraiŭ nastupnaje:

«Pierad tym jak padniać bakały, prašu vas, dzie b vy ni byli — u Brasłavie ci Łojevie, u Chocimsku ci Małarycie, — padumajcie: «Što ja zrablu ŭ novym hodzie dla svajoj Biełarusi?» Dajcie ŭsiaho adno abiacańnie i, paviercie, kraina źmienicca. Jakaść našaha žyćcia vyraście».

Paśla taho jon nahavaryŭ šmat kamplimientaŭ žančynam, zajaviŭšy, što «bieź lubovi da žančyny, dziaŭčyny sapraŭdnaj lubovi być nie moža», i ŭrešcie pryjšoŭ da taho, što «nadyšoŭ čas addać naležnaje ich asablivaj roli ŭ našym žyćci i abjavić 2026 hod Hodam biełaruskaj žančyny».

Kamientary14

  • Askold
    01.01.2026
    Božie, kakoj kłoun i kakije žie kłouny jeho lizabludy. Kakoje žie pozoriŝie. Užasno. prosto.
  • Josik
    01.01.2026
    Bolš za 30 hadoŭ niešta źmianiaje, a ničoha nie źmianiajecca. Ja chaču, kab ty syšoŭ - voś tady kraina źmienicca.
  • Hod biełaruskae žančyny
    01.01.2026
    Dzie tvaja žonka, Saša? Jak addaješ joj naležnaje za jejnuju asablivuju rolu ŭ žyćci?

Ciapier čytajuć

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA28

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

Stała viadoma imia jašče adnaho pałkoŭnika DFR, aryštavanaha KDB. Jon raskazvaŭ sukamiernikam, jak jaho katavali13

Siamiejnuju paru ź Bieraściejščyny asudzili na šalonyja terminy za dapamohu Ukrainie8

Sabaku pakinuli na dvare pry -15°S. Padrabiaznaści hučnaj historyi z Fanipala7

Minčanka addała afierystam bolš za 40 tysiač rubloŭ, jakija źbirała na lačeńnie dziciaci9

U radzilni rasijskaha Novakuźniecka za navahodnija śviaty pamierli dzieviać niemaŭlat5

«Jamu faktyčna kaniec». Kancler Mierc zajaviŭ, što režym ajatoł u Iranie nabliziŭsia da krachu6

Tramp sustreniecca ź lidarkaj vieniesuelskaj apazicyi2

ZŠA ŭzvažvajuć nastupny krok u dačynieńni da Irana — i sutykajucca sa składanym vybaram

Na vajnie zahinuŭ pradstaŭnik źnikajučaha naroda — chłopiec pražyŭ usiaho 18 hadoŭ31

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA28

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić