Hramadstva2020

Byłaja supracoŭnica pratakoła Łukašenki Darja Šmanaj stała kiraŭnicaj tajamničaj biełaruskaj arhanizacyi ŭ Maskvie

Rasijskuju «dačku» zahadkavaha biełaruskaha «Fondu pieršaha» ŭznačaliła Darja Šmanaj, zaŭvažyła «Lusterka». Raniej jana była daradcaj-pasłańnicaj biełaruskaha pasolstva ŭ Rasii, a da hetaha ŭvachodziła ŭ słužbu pratakoła Alaksandra Łukašenki. Za hod hetaja struktura pryciahnuła «achviaravańniaŭ» bolš jak na 44 młn rubloŭ.

Alaksandr Łukašenka i Darja Šmanaj, 21 śniežnia 2025 hoda. Fota: Getty Images

U stvoranaha pa inicyjatyvie Alaksandra Łukašenki «Fondu pieršaha» jość daččynaja arhanizacyja ŭ Rasii pad nazvaj «Krynica». Jak daviedałasia «Lusterka» z dadzienych resursu audit-it.ru, z 8 maja hetaha hoda jaje dyrektaram pryznačana Šmanaj Darja Michajłaŭna.

Žančyna da 2014 hoda pracavała ŭ Nacyjanalnaj škole pryhažości, paźniej stała načalnicaj śpiecadździeła Administracyi Łukašenki. U 2022 hodzie jaje pryznačyli daradcaj-pasłańnicaj biełaruskaha pasolstva ŭ Maskvie.

Raniej kiraŭnikom «Krynicy» byŭ Mikałaj Leanidavič Łatyšonak. Heta poŭny ciozka vajskoŭca i byłoha kiraŭnika ŭpraŭleńnia asabistaj achovy Łukašenki, a ciapier — pamočnika palityka. Jon vierna słužyć Łukašenku z 1995 hoda. Łatyšonak zapomniŭsia ŭ tym liku tym, što 30 žniŭnia 2020 hoda, kali byŭ čarhovy niadzielny marš, vychodziŭ z Pałaca niezaležnaści da ludziej, kali amal usie syšli.

U adroźnieńnie ad svajoj biełaruskaj «mamy», rasijski fond, jaki ŭznačalvaje Šmanaj, daŭ spravazdaču ab svaim finansavym stanie za 2025 hod.

Sudziačy z dakumientaŭ, u jaho pastupiła «dobraachvotnych majomasnych unioskaŭ i achviaravańniaŭ» na 1,14 młrd rasijskich rubloŭ (kala 15 młn dalaraŭ). 

Ź ich na ŭtrymańnie arhanizacyi patracili kala 85 tysiač biełaruskich rubloŭ. Arhanizacyja zarehistravanaja ŭ Maskvie pa tym ža adrasie, pa jakim znachodzicca pasolstva Biełarusi (vulica Marasiejka, 17/6).

Što viadoma pra arhanizacyju

U kastryčniku 2022 hoda pa inicyjatyvie Alaksandra Łukašenki byŭ zasnavany «Fond pieršaha».

Pa słovach palityka, jon pavinien byŭ zamianić zakrytyja z-za represij dabračynnyja arhanizacyi. «My zmožam akumulavać hrošy tych, chto nieabyjakavy. I z majho boku — harantyja taho, što hetyja hrošy raskradzieny nie buduć», — havaryŭ jon u kastryčniku 2023‑ha — praz hod paśla stvareńnia fondu. A biełarusam abiacali poŭnuju prazrystaść pracy struktury — maŭlaŭ, «kožny achvočy moža pahladzieć, kudy nakiravany jaho hrošy».

Adnak struktura albo naohuł nie viadzie nijakaj dziejnaści, albo jaje staranna chavaje.

Kamientary20

  • Josik
    02.06.2026
    I z majho boku — harantyja taho, što hetyja hrošy raskradzieny nie buduć. Usio hetych hrošaj nie nažarešsia,niama kišeniaŭ u trunie. Jak pryjšoŭ u hety śviet hałyšom, hołym i syjdzieš, budzieš na stale lažać pierad patałahaanatamam.
  • :/
    02.06.2026
    Žyćcio Biełarusi ŭ pieršaj tracinie XXI st.,
    Čakańnie - AI
    Rečaisnaść - shmanAI
  • Kopajtie etu tiemu hłubžie
    02.06.2026
    Tak eto tipičnaja schiema, kotoruju massovo ispolzujut kriemlevskije oliharchi i činovniki jeŝie s 2010 hodov - pierievodiť milliony ot hos monopolij jakoby v błahotvoritielnyje fondy, kotorymi rukovodiat lubovnicy, a summy pierievodov kstati nie obkładyvajutsia nałohami, a potom 90% etich dienieh uchodiat nazad oliharcham i činovnikam, libo na ich dvorcy potomu čto udivitielnym obrazom oni oformleny i upravlajutsia fondami, i tolko maksimum 10% dochodiat do błahotvoritielnosti.

Ciapier čytajuć

Kvatery ŭ novabudoŭli ŭ centry Hrodna raspradali za ličanyja chviliny, ale tolki zirnicie, što tam nabudavali

Kvatery ŭ novabudoŭli ŭ centry Hrodna raspradali za ličanyja chviliny, ale tolki zirnicie, što tam nabudavali

Usie naviny →
Usie naviny

Kryk chłopčyka ŭ Kopiščy abjadnaŭ dvor5

U Biełarusi chočuć dazvolić zamiežnym hramadzianam słužyć u vojsku pa kantrakcie38

Pad Minskam pradajuć dom z ułasnaj prystańniu. Jość i vinny sklep. Pra canu možna paspračacca2

Pra što išła razmova na sustrečy Cichanoŭskaj i Starmiera10

U centry Minska zaŭvažyli šalony roj much6

Były dobraachvotnik «Kuś» pahaliŭsia ŭ padtrymku «Łachviča»9

U sacsietkach pišuć, što ŭ Słucku ŭpaŭ rasijski «Šachied». Ułady maŭčać12

Taćciana Kim raspaviała, jakim biznesam zaniałasia b siońnia, kali b joj było 18 hadoŭ1

Pucin i Łukašenka pahavaryli praz telefon1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kvatery ŭ novabudoŭli ŭ centry Hrodna raspradali za ličanyja chviliny, ale tolki zirnicie, što tam nabudavali

Kvatery ŭ novabudoŭli ŭ centry Hrodna raspradali za ličanyja chviliny, ale tolki zirnicie, što tam nabudavali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić