Hramadstva66

«Ciapier dastatkova času». Ivulin pakłaŭ Miełkazioravu ŭ trunu «Kałasy pad siarpom tvaim», što Mikita nie paśpieŭ dačytać

40 dzion z nami niama Mikity Miełkaziorava. Pra razmovy na mohiłkach, novy Kubak pa futbole i biełaruski kosmas Alaksandr Ivulin napisaŭ jamu list. List apublikavała «Trybuna».

Zdarova, Mikitosik!

Raniej hetymi słovami pačynaŭ našy sazvony — ciapier tak pačynajucca maje vizity da ciabie na mohiłkach. U dziacinstvie dziviŭsia, čamu mama zaŭsiody ŭsłych vitałasia z pomnikam babuli, kali my chadzili da jaje na Radaŭnicu.

Ciapier zrazumieŭ.

Na mohiłkach bałbaču tolki ja — karaciej, usio jak na našych štotydniovych sazvonach. Ty ŭmieŭ słuchać nie tolki dla efiru. «A jašče što zdaryłasia?» — tolki daŭšy vyhavarycca inšamu, ty pačynaŭ havaryć sam, čas ad času pieraryvajučysia na vokryk: «Fudžyk, b####!». My lubili bałbatać, adnačasova vyvodziačy hulać sabak, u roznych častkach Varšavy. Z 21 śniežnia ty pracuješ tolki na pryjom.

Nu, łavi toje, što prapuściŭ.

***

Mikitosičak, praź ciabie pryjšłosia adnavić staronku ŭ VK. Ty b dakładna nie ŭchvaliŭ, ale sory. Prosta mienavita UKantakcie pamiataje ŭsio. Tam archiŭ našych pierapisak z časoŭ, kali Duraŭ tolki prydumlaŭ Telegram, a bolš zručnych miesiendžaraŭ jašče nie vynajšli. Prykiń, jakija my staryja:).

Ty napeŭna pryzabyŭ, ale nahadaju. 9 krasavika 2012‑ha ja, pieršakurśnik BDU, pravioŭ pieršy matč za zbornuju Instytuta žurnalistyki pa futbole. Ty tady damučvaŭ vučobu na zavočcy. U toj dzień ty pryjšoŭ na «Univiersitecki» ŭ statusie lehiendy fakulteta i ŭzychodziačaj zorki spartyŭnaj žurnalistyki. Ja začytvaŭsia tvaimi intervju na Goals.by, dzie ty ruliŭ futbolnym adździełam.

Ja byŭ apornym paŭabaroncam, a ty strachavaŭ mianie ŭ abaronie — i ŭ niejki momant zhulaŭ niečakana chrenova. Naŭrad ci b chtości z partnioraŭ z bolšym stažam dadumaŭsia vyhavorvać tabie za heta, ale dla majoj niepasrednaści na poli, jak i ŭ łaźni, usie roŭnyja. Pamiataješ, jak ja pradjaviŭ pretenzii, a praz paru siekund ty žorstkim rovam adpraviŭ mianie pa viadomym adrasie?

Ale hulać i padkazvać nie kinuŭ. Navat reśpiektnuŭ paśla matča. Pačuŭšy paru pryjemnych, ja lacieŭ u svaju zdymnuju kvateru na Anharskaj z adnoj dumkaj: «Treba chutčej padłučyć trydžyk da noŭta i dadać Mikitu ŭ siabry! Kali pašancuje, to paprašusia na stažyroŭku ŭ Goals.by».

Adnak u siabry ty pastukaŭsia pieršym. Tady ŭpieršyniu ździviŭsia, jak tonka ty ŭmieješ adčuvać ludziej.

Za apošnija 40 dzion ludzi napisali pra ciabie stolki dobraha! Tabie było b pryjemna, choć ty i lubiŭ bubnić, što nie lubiš ludziej. Firmovaje kakiectva chavała za brutalnaj źniešnaściu tvaju «ŭnutranuju pryncesu».

Pra «pryncesu» mała chto viedaŭ, jak i pra toje, jak mocna ty pieražyvaješ praz usio, što tyčycca tvajoj spravy. Jašče mienš ludziej bačyli tvaje ślozy, choć koła tvaich znajomstvaŭ było vielmi šyrokim. Ty ŭsurjoz rydaŭ, kali hladzieŭ multyk «Kłaus». Maje siabry, jakija dastalisia tabie ŭ arendu na čas majoj pasadki, bačyli, jak ciabie rasčuliła navahodniaje vinšavańnie Cichanoŭskaj z 2022-m. A pamiataješ, što było 16 žniŭnia? Ja taksama, byvaje, płaču, ale pra heta nižej.

Banalna, Mikitosik, ale ŭ kožnaha byŭ svoj Miełkazioraŭ. Heta čuvak, jaki piša kałonki na Onliner, i siabar, toj samy baradač z YouTube i muž, prykład biełaruščyny i syn, chedłajnier Tribuna.com i aśvietnik, kaleha i fanat Netflix, nastaŭnik i amatar tatuirovak, histaryčny piersanaž i ambasadar kroksaŭ, dla kahości prosta kumir. Ty byŭ čałaviekam takoha maštabu, takich spahady i empatyi, što kožny, chto choć krychu z taboj pierasieksia, paśla 21 śniežnia znajšoŭ što pra ciabie skazać i što ŭspomnić.

***

My tut, jak možam, trymajemsia i sprabujem baranić adzin adnaho. U hetym tabie nie było roŭnych. Ty ŭmieŭ adstojvać svaje pryncypy i svaich ludziej.

Pamiataješ, jak u minułym žyćci my ŭdzielničali ŭ futbolnym turniry da dnia naradžeńnia «Biełaruś 5»? Tady Ivan Ejsmant tolki ŭznačaliŭ Biełteleradyjokampaniju. Prykiń, heta było ŭ 2014-m!

My sieklisia ź ich kamandaj, a ty paprasiŭ dziejničać z Ejsmantam piersanalna. Ja prykleiŭsia, nie adpuskaŭ ni na krok. Hulaŭ žorstka, ale pa praviłach: miač da jaho — a ja ŭžo pobač. Ejsmant, jaki realna zdorava ŭmieŭ u futboł na amatarskim uzroŭni, moh pasavać tolki nazad. Paśla čarhovaha prychopu jon zaviščaŭ: karavuł, hulajuć nie pa praviłach. Cha, išoŭ 2014-y, i dla režymnaha telebačańnia jašče isnavali niejkija praviły. Voś tolki sudździa parušeńniaŭ nie fiksavaŭ — tady moj «padapiečny» zadumaŭ samasud.

Paśla pary słoŭ, jakija i siońnia naŭrad ci puściać u efir BT, Ejsmant šturchnuŭ mianie ŭ hrudzi — ja adkazaŭ. Naśpiavała zavaruška, ale tut niezrazumieła adkul vylecieŭ ty, Mikitosik, i na chutkaści elektryčki biźnies-kłasa vydaŭ taki chit, što muž pres-sakratarki Łukašenki adlacieŭ na paru mietraŭ.

Było epična! Kažuć, ty niejak paŭtaryŭ padobny numar na žurnalisckim turniry ŭ Druskininkai. Tam taksama kryŭdzili kahości z našych, i ty nie zastaŭsia ŭbaku. Nu chto b sumniavaŭsia.

***

Tak, čamuści hety turnir dla ciabie byŭ asabliva važnym. Ty pačynaŭ zadzioŭbvać kaleh, jakija choć niejak traplajuć pa miačy, užo za niekalki miesiacaŭ da startu. Paru hadoŭ tamu navat dadaŭ u śpis asabistych vorahaŭ maju žančynu. Nu a što jana chacieła? Uziała i padaryła mnie na dzień naradžeńnia kvitki na matč «Reał» — «Atletyka», začapiŭšy śviatyja daty.

Letaś zdaryŭsia pieršy i, zdajecca, apošni moj Druskininkaj. Zhulali my paršyva. Ty zavodziŭsia, tamu što nie ŭmieješ prajhravać. Mnie davodziłasia ciabie tušyć, što, na ździŭleńnie, atrymlivałasia.

Adnak u tuju pajezdku mianie bolš ździviła inšaje. My žyli ŭ adnym numary, i ty pakazaŭ, dla čaho isnujuć viešałki. Usio było nastolki pa paličkach, što ja ščyra afihieŭ. I taki ž padychod u ciabie byŭ da macoŭni, čytańnia i padrychtoŭki da intervju.

Škada, my bolš nie zhulajem u adnoj kamandzie. Apošni raz biehali poźniaj vosieńniu 2024-ha. Och, jak ža chaciełasia dać tabie lašča, kali paśla čarhovaha nadryvu maich «kryžoŭ» ty hyhykaŭ, što bačyŭ apošni matč u karjery Ivulina. Fih tabie, Mikitosik, nie apošni! Ja ŭžo było sabraŭsia z kancami pieraklučycca na padeł-tenis, ale zaraz daviadziecca ŭmacoŭvać kalena, kab sioleta zhulać na «Kubku Mikity Miełkaziorava».

Dziakuj, što zabraŭ moj «Kubak Ivulina». Dumaju, tak budzie pravilna.

***

Mikitosik, kaleha pa Goals.by niadaŭna napisaŭ: «Zdajecca, ty byŭ asabistym prajektam Mikity».

Składana spračacca. U žyćci ni ad kaho nie atrymlivaŭ takoha miksa sa ściobu i kłopatu. Tolki ciapier razumieju, kolki sił i niervaŭ tabie kaštavali vyčytki maich pieršych materyjałaŭ.

Spadziajusia, ty nie mocna varočaŭsia, kali ja stukaŭ pa kłavišach, nabirajučy hety tekst. Tym bolš ty lubiŭ paŭtarać, što pieramahaje toj, chto zmahajecca za svaju praŭdu, jak by ni było ciažka i jakim by ni byŭ vynik.

Spadziajusia, tvoj prajekt na niejkim etapie atrymaŭsia nie samym kiepskim. Jak minimum da jaho «afarmleńnia» stała mienš pytańniaŭ. Ja pačynaŭ, kali piskam mody ŭ ajčynnaj spartyŭnaj žurnalistycy byli nievyraznyja majki i dziŭnyja śvitery, a ty zaŭsiody vyhladaŭ šykoŭna.

Pačućcio stylu — toje, što ciabie vyłučała. Pamiataješ, jak u 2020‑m ty prymudryŭsia trapić pad mašynu? Nie pad aby-jakuju, a pad Maserati! Navat tut trymaŭ marku. Mianie b u najlepšym vypadku źbili «Žyhuli». Abo ŭsio ž daros da BMW — jak dumaješ?

Ty zaŭsiody chacieŭ prahresu. Prahresiravaŭ sam i patrabavaŭ, kab da hetaha imknulisia inšyja.

Ty lubiŭ paŭtarać, što hałoŭnaje ŭražańnie farmirujuć detali, i byŭ da ich supieruvažlivy.

Ujaŭlaju, u jakim by ty byŭ šoku, kali b bačyŭ, što ja dapamahaju Linie padbirać tvoj apošni łuk. Na moj hust, atrymałasia hodna. Voś surjozna, navat u trunie ty byŭ na styli. Pad tvajoj ulubionaj džynsavaj kašulaj była biełaja futbołka z partretam Karatkieviča. Ja byŭ u takoj ža, ale čornaj.

Nu i jašče krychu Oršy ŭ tvaim žyćci. Ty tak i nie dačytaŭ «Kałasy pad siarpom tvaim». U apošni čas skardziŭsia, što pracy šmat, a času mała. Takaja jana, emihracyja: chočaš dobra žyć — budź hatovy šmat pracavać. U našym vypadku mienavita pracavać, a nie chałturyć.

Na adnoj z tvaich tatuirovak jość fraza «Decus in Labore». Ty nabiŭ jaje paśla taho, jak pabyvaŭ u kniharni Lello ŭ Portu. Tam na vitražy prysutničaje hety ž nadpis, jaki pierakładajecca z łatyni jak «Hodnaść u pracy». Kažuć, Lello natchniałasia i Džaan Roŭlinh, kali prydumlała Hary Potera.

Rabiaty z kamandy «žizń-malina» (prabač, pakul tak i nie znajšoŭ sił pahladzieć apošni vypusk) kažuć, što ty sam sabie pastaviŭ pomnik. Svajoj pracaj. Ciapier dastatkova času na adpačynak. Kali što — pakłaŭ tabie «ssabojku». «Kałasy». Kniha patanuła ŭ kvietkach, što prynieśli tabie na raźvitańnie sotni biełarusaŭ. Pry nahodzie spytaj tam u majho ziemlaka, ci była druhaja častka.

***

Mikitosik, dapisvaju tekst, i mnie samomu ciažka strymlivać ślozy — škada, nie ad kino i nie ad multyka. Užo staŭšy darosłym, upieršyniu ja płakaŭ vosieńniu 2015‑ha praź ciabie. Oho, 10 hadoŭ prajšło!

Tady na redakcyjnuju poštu pryjšoŭ list, u jakim ty padziakavaŭ usim za pracu i paviedamiŭ pra tranśfier na Onliner. Było baluča. Prykładna tady my pačali nie tolki razmaŭlać pa pracy, ale i pacichu stanavicca siabrami.

Ty nikoli nie nazyvaŭ mianie «siabar», tamu što nie moh pryniać, što mały pastaleŭ. Ale ja da hetaha času pamiataju, jak 10 hadoŭ tamu vybieh z redakcyi, kab nichto nie bačyŭ, prarydaŭsia. A potym ty pryjšoŭ i skazaŭ niešta ŭ styli: «Nie scy, mały. Žyvi hetaje žyćcio, usio budzie narmalna».

Niešta budzie, heta praŭda, ale budzie pa-inšamu. Maja psichołah kaža, što Mikita zaŭždy budzie sa mnoj, z nami. Tak, mienavita tak.

Paśla tvajho sychodu sa zbornaj žurfaka mnie dastalisia tvaje kapitanskaja paviazka i 21‑y numar. Detali, ale, blin, ty vyrašyŭ kančatkova pajści 21.12. Jak ni kruci, usiudy dvaccać adzin. Styl.

Paśla tvajho sychodu z «Trybuny» mnie dastałasia vakantnaja rola top-fejsa. I razumieńnie, što niezamiennych niama — jość niepaŭtornyja.

Paśla tvajho sychodu 21.12. mnie dastałasia pustata ŭ hrudziach. Bonusam — novaja futbołka Carhartt, jakaja pryjšła tabie 20 śniežnia. Nadzieć jaje ty nie paśpieŭ.

Ale samaje hałoŭnaje: mnie, jak i tysiačam biełarusaŭ, dastaŭsia tvoj biełaruski kosmas, jaki tabie ŭdałosia stvaryć. I voś hetaje pažadańnie sa žniŭnia 2020-ha.

Mikitosik, budziem ja####ć dalej. Škada, što bieź ciabie, ale zaraz — i za ciabie.

I budziem biełarusieć razam.

Zahlanie sonca!

P. S. Adpačyvaj i pieradavaj (dalej nie pamyłka, a aŭtarski znak prypynku!) pryvitańnie, Uładzimiru Siamionaviču.

Kamientary6

  • --
    29.01.2026
    A dzie Mikita pachavany?
  • babrujčanin
    29.01.2026
    ........!!...!
  • feafania
    29.01.2026
    A što Miełkazioraŭ nie čytaŭ ich u škole? U našyja časy, jašče da prychoda Łukašenki va ŭrad, hety tvor zrabili abaviazkovym dla čytańnia.

Ciapier čytajuć

23‑hadovy achoŭnik z Astraŭca zahinuŭ za Rasiju na vajnie. Pavajavaŭ jon, vidać, kala miesiaca17

23‑hadovy achoŭnik z Astraŭca zahinuŭ za Rasiju na vajnie. Pavajavaŭ jon, vidać, kala miesiaca

Usie naviny →
Usie naviny

Praz sankcyi Maryja Kaleśnikava nie moža razbłakavać svoj niamiecki rachunak25

U viosku Asipovickaha rajona pryjšoŭ zubr, ale ad pačastunkaŭ miascovych admoviŭsia FOTA3

Siabry i kalehi pamierłaha žurnalista Aleha Anufryjenki: Śladoŭ atručeńnia ekśpiertyza nie vyjaviła1

Biełaruska debiutavała ŭ Chanel FOTAFAKT7

«Haspadary ŭbačyli vynik i padniali arendu». Para źniała «babušatnik» i źmianiła jaho za $7008

Mierc: Ustupleńnie Ukrainy ŭ ES da 2027 hoda niemahčymaje2

WSJ apisała try scenary raźvićcia padziej va Ukrainie ŭ 2026 hodzie1

Miedyjny pres-sakratar MNS Vital Damboŭski pajšoŭ u psichołahi-seksołahi8

Zavod Tesla całkam pieraabstalujuć pad vytvorčaść čałaviekapadobnych robataŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

23‑hadovy achoŭnik z Astraŭca zahinuŭ za Rasiju na vajnie. Pavajavaŭ jon, vidać, kala miesiaca17

23‑hadovy achoŭnik z Astraŭca zahinuŭ za Rasiju na vajnie. Pavajavaŭ jon, vidać, kala miesiaca

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić