Mierkavańni99

Šrajbman pra toje, ci pajeduć masava rasijanie ŭ Biełaruś z-za błakirovak internetu i čamu heta nie prablema

«Ź siońniašniaha pułu rasijskaha hramadstva heta, na moj pohlad, dakładna nie horšyja ludzi».

Skrynšot: chasiki_ / YouTube

Analityk Arciom Šrajbman u vypusku jutub-prahramy «Hadzińničak cikaje» adreahavaŭ na naviny, što z-za błakirovak internetu i zachodnich sacsietak rasijanie mohuć pačać pierajazdžać u Biełaruś.

Šrajbman zaŭvažaje, što kali takaja mihracyja i budzie, to nie masavaja.

«Sotni tysiač rasijan nie padymucca i nie źmieniać miesca žycharstva tolki tamu, što ŭ ich mabilny internet ci fejsbuk, telehram pačali łahać ci nie pracavać. Kali jany pierajeduć (mahčyma, sotni, mahčyma, tysiačy), to ŭ pamierach krainy heta niašmat. Ja dumaju, heta budzie takaja vybarka ludziej, jakija davoli matyvavanyja, jakija estetyčna i etyčna nie prymajuć hetyja zabarony.

Jany, mahčyma, nie źjechali raniej z Rasii z-za vajny i nie pratestavali suprać vajny, bo nie byli palityzavanyja dastatkova, mahčyma, byli vielmi maładymi, kali pačałasia poŭnamaštabnaja vajna.

Ale ź siońniašniaha pułu rasijskaha hramadstva heta, na moj pohlad, dakładna nie horšyja ludzi. I ja dumaju, što pryjezd takich ludziej u Biełaruś nie abaviazkova aznačaje, što da nas niejkaja arda pryjechała. Ja b usio ž nie mazaŭ usich rasijan adnoj farbaj».

Da taho ž u Biełarusi demahrafičnaja prablema, i krainie ŭsio roŭna pryvodzicca pryciahvać pracoŭnych mihrantaŭ. A rasijanam, jakija biahuć ad zabaron, razvažaje Šrajbman, praściej ulicca ŭ naša hramadstva.

«Što adbyvajecca (pra heta kazaŭ Dźmitryj Hurnievič sa «Svabody» i šmat chto inšy) — u pierapisach Biełarusi praź dziesiacihodździ bačny trend, u jakim rasijanie asimilujucca i stanoviacca biełarusami».

Kamientary9

  • čytaj K. Marksa
    05.04.2026
    "da nas niejkaja arda pryjechała." I tak i nie
    1) tak - arda (čytaj K. Marksa)
    2) pry hetym, ich Biełarusavać budzie nie ciažka , praz movu ŭ historyju VKŁ
  • Łoł
    05.04.2026
    Tak, Šrajbman, heta nie horšyja ludzi. I na kancert Lepsa schodziać, i minskim patrykam prybytak. Adni plusy. Hałoŭnaje, potym sa Šrajbmanam salidaryzujucca suprać viartańnia nacyjanalnaj movy, jak adnoj dziaržaŭnaj. Prosta załaty fond dla prajdziśvietaŭ ad palityki. Rodnyja i łampavyja ludzi. Nia toje, što roznyja biełaruskija nacyjanalisty.
  • załysina
    05.04.2026
    s uvlečienijem śležu za viałotiekuŝim prociessom obłysienija Artioma. počti tak žie uvlekatielno, kak s Briusom Uillisom.

Ciapier čytajuć

«Sumny horad, pra jaki pryniata dobra kazać». Rasijanka raskrytykavała Minsk — biełarusy joj iranična padziakavali26

«Sumny horad, pra jaki pryniata dobra kazać». Rasijanka raskrytykavała Minsk — biełarusy joj iranična padziakavali

Usie naviny →
Usie naviny

Pamierła Luboŭ Sankievič z Babrujska. Jana publična prasiła prabačeńnia za toje, što ŭ 1994‑m hałasavała za Łukašenku1

U Ždanovičach budujuć most, jaki złučyć dva rajony stalicy. Jakim jon budzie2

Čamu ciapier tak šmat klaščoŭ i što z hetym rabić?6

U dzień pačatku Pieciarburhskaha ekanamičnaha forumu USU nanieśli dziasiatak udaraŭ pa naftavym terminale ŭ porcie horada i bazie Bałtfłotu ŭ Kranštacie41

Parašenka zajaviŭ, što Ukrainie treba zaviaršyć kanflikt prosta zaraz20

Kiraŭnik DNR paviedamiŭ pra ŭdar drona pa aŭtobusie Maskva — Simfieropal3

Iran atakavaŭ bazy ZŠA ŭ Kuviejcie i Bachrejnie2

Apakalipsisu nie budzie? Navukoŭcy pierahledzieli samy zmročny scenar paciapleńnia klimatu5

Minčanka čatyry hady pražyła z mužčynam, naradziła dzicia, i nie viedała jaho imia10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Sumny horad, pra jaki pryniata dobra kazać». Rasijanka raskrytykavała Minsk — biełarusy joj iranična padziakavali26

«Sumny horad, pra jaki pryniata dobra kazać». Rasijanka raskrytykavała Minsk — biełarusy joj iranična padziakavali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić