Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca1515

«Prezydenckija časy skančajucca», kaža Łukašenka

«Priezidientskije vriemiena zakančivajutsia. Hdie-to nado budiet žiť, osobienno dietiam. Jeśli pridiet kakoj-to priezidient i skažiet: „Nie davať jemu kvartiru. On nie zasłužił“, ja prosiť nie budu. Dumaju, čto tak nie słučitsia, no vdruh… Dumaju, mnie pomohut. Nie to čtoby druźja, no ludi, kotoryje mienia uvažajut. Ja dumaju, oni mienia nie brosiat. Mnie prosto pomohut. Za 15 let možno najti ludiej, kotoryje k tiebie chorošo otnosiatsia. Takich ludiej niemnoho, no ich i niemało».

Bliskučaje, najiaskravaje interviju z Alaksandram Łukašenkam apublikavaŭ «Litovskij kuŕjer», vilenskaja rasiejskamoŭnaja hazeta (vytrymki ź interviju ŭ biełaruskim pierakładzie hladzicie tut). U hetym interviju — ŭvieś Łukašenka, usia heta supiarečlivaja, trahičnaja, kranalnaja i zmročnaja fihura. Kožny pabačyć u im toje, što viedaje i tak: ci to mocnaha, ščyraha i samaaddanaha haspadara, ci to čałavieka, jaki ŭ svajoj płyni śviadomaści raptoŭna pieraskokvaje z dumki na dumku biaz bojazi supiarečyć sabie samomu («Aleksandr Hrihoŕjevič, vot mienia mučajet lubopytstvo. Vy tolko čto sami siebia nazvali Baťkoj…» «- Eto nie ja nazvał i nie nado mnie pripisyvať»).

Pasiarod hetaha — samotny i sumny čałaviek, jaki zarana dasiahnuŭ usiaho, i jaki ź interviju ŭ interviju molić ab dapamozie i ab svabodzie z hetaj załatoj kletki, u jakoj apynuŭsia, ad ciažaru, zakładnikam jakoha jon siabie zrabiŭ i dzie jaho atačeńnie — adnačasova i lokai, i kanvoj.

Ja kazaŭ raniej i kažu ciapier: pra hetaha čałavieka praź dziesiacihodździ buduć zdymać filmy i pisać knihi, nahetulki jaskravaja i dramatyčnaja heta asoba, chacia i małamahčyma prydać stanoŭčy kantekst da hetaj charaktarystyki.

Raźviazka i kulminacyja hetaj bijahrafii nabližajucca, i adčuvaje heta i sam hałoŭny hieroj i antyhieroj biełaruskaj historyi apošnich šasnaccaci hadoŭ. Jaje śviedkami my z vami zrobimsia vielmi chutka, i ŭ tuju hadzinu my, bajusia, jašče pabačym prezydenta Biełarusi ŭ nie takim zvykłym dla nas prosta-hrubavatym vobrazie i pabačym raskryćcio takich jakaściaŭ, jakija tolki niamnohim dahetul davodziłasia na sabie adčuć i pra jakija pieravažnaja bolšaść biełarusaŭ badaj što tolki zdahadvajucca.

Chacia budzie hetaja raźviazka, napeŭna, i nie biez elementa fatalnaj trahikamičnaści, što pieradadzienaja ŭ raźlacieŭšajsia pa palityzavanym ŽŽ dramie «Obchodnoj». U asobie pieršaha biełaruskaha prezydenta vieličnaje staić najblizka sa śmiešnym — i naadvarot.

Kamientary15

Ciapier čytajuć

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska z kartaj palaka vyjšła zamuž za litoŭca i źbirałasia pierajechać da jaho, ale joj zabaranili ŭjezd u Litvu21

Lvoŭski: U Biełarusi nacyjanalnaje śviata — heta rycarskija turniry, u Rasii — sarafany i karahody25

Hoł Illi Škuryna trapiŭ u aficyjny akaŭnt UEFA6

Rasija ŭnačy ŭdaryła pa Kijevie: dzieviać zahinułych, niekalki dziasiatkaŭ paranienych3

U Pampiejach adnavili rośpis sklapieńniaŭ, jakich nie isnuje ŭžo dva tysiačahodździ1

Mihranty, što prarvalisia z Maroka ŭ Ispaniju, paciahnulisia nazad9

Infancina adstupiŭ: płan častkovaj pryvatyzacyi čempijanataŭ śvietu pa futbole adklikany3

U Breście sutyknulisia matacykł i mapied: zahinuli try čałavieki

Jak zrabić dron amal niabačnym? Navukoŭcy prapanavali niečakana prostaje rašeńnie9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić