Ekanomika22

Da 2015 hoda płanujecca madernizavać 18 lnozavodaŭ

Da 2015 hoda ŭ Biełarusi płanujecca madernizavać 18 lnozavodaŭ, čatyry ź ich sumarnaj mahutnaściu 36 tys. ton ilnovałakna na 1 studzienia 2013 hoda ŭžo technična pieraasnaščany.
Ab hetym paviedamiŭ ministr sielskaj haspadarki i charčavańnia Leanid Zajac 22 studzienia na pasiadžeńni prezidyuma Savieta ministraŭ. Na im u liku inšych razhladaŭsia kompleksny biźnies-płan raźvićcia lnianoj haliny ŭ 2013–2015 hadach.

U 2013 hodzie płanujecca technična pieraasnaścić šeść ilnozavodaŭ z mahutnaściu 60 tys. ton, a ŭ 2014–2015 hadach — jašče vosiem zavodaŭ ahulnaj mahutnaściu 80 tys. ton, paviedamiŭ ministr. Jon patłumačyŭ, što na techničnaje pieraasnaščeńnie lnasiejučych sielhasarhanizacyj i lnozavodaŭ u 2013–2015 hadach płanujecca nakiravać 2 trłn. 853 młrd. rubloŭ, u tym liku na madernizacyju lnozavodaŭ — 1 trłn. 428 młrd. rubloŭ, a na zakupku śpiecyjalizavanaj techniki — 1 trłn. 425 młrd. rubloŭ.

Jak paviedamili ŭ pres-słužbie Saŭmina, u jakaści hałoŭnaha miechanizmu dasiahnieńnia rentabielnaj pracy na ŭzroŭni lnasiejučych arhanizacyj praduhledžvajecca pavyšeńnie ŭradžajnaści lnotrasty da 36 c/ha z atrymańniem jaje siaredniaha numara 1,5 u 2013 hodzie.
Da 2015 hoda ŭradžajnaść ilnotrasty płanujecca davieści da 39 c/ha z atrymańniem siaredniaha numara 1,75.

«Vykonvacca pastaŭlenyja zadačy buduć za košt pavieličeńnia kancentracyi pasievaŭ na adnu lnasiejučuju arhanizacyju da 2015 hoda da 550 ha, vydzialeńnia lnozavodam ilnoprydatnych vornych ziamiel, žorstkaha vykanańnia halinovaha rehłamientu vyroščvańnia lnu, uklučajučy nieabchodnyja normy ŭniasieńnia ŭhnajeńniaŭ, vykarystańnie intehravanaj kompleksnaj abarony raślin, vykanańnie ahratechničnych terminaŭ ziamiel, siaŭby i ŭborki lnu», — adznačyli ŭ Saŭminie. Adnak, dadali ŭ pres-słužbie, nieabchodna taksama zabiaśpiečyć haspadarki jakasnaj śpiecyjalizavanaj uboračnaj technikaj i pabudavać sučasnyja schoviščy dla lnotrasty.

Na dumku prem'jer-ministra Michaiła Miaśnikoviča, kompleksny biźnies-płan raźvićcia lnianoj haliny ŭ 2013–2015 hadach pavinien być dapracavany. Heta daručana zrabić na praciahu dvuch tydniaŭ, źviarnuŭšy asablivuju ŭvahu na pytańni madernizacyi ekanomiki haliny ŭ cełym i arhanizacyju jaje struktury. «Nieabchodna pryniać kančatkovaje rašeńnie pa aptymizacyi kolkaści lnozavodaŭ, a taksama hłybini ich madernizacyi, ukazać terminy i ŭmovy finansavańnia hetych rabot», — adznačyŭ Miaśnikovič.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Voś jak vyhladaje z kosmasu aśviatleńnie Minska ŭ paraŭnańni z susiednimi stalicami FOTAFAKT8

Voś jak vyhladaje z kosmasu aśviatleńnie Minska ŭ paraŭnańni z susiednimi stalicami FOTAFAKT

Usie naviny →
Usie naviny

«Napieradzie — doŭhi šlach». Harnałyžnica Lindsi Von pieraniesła try apieracyi paśla padzieńnia na Alimpijadzie, joj treba jašče minimum dźvie

Pieršy aŭtamat pa prodažy kvietak pastavili ŭ Minsku1

Na Alimpijadzie ŭ Miłanie vystupajuć maci i syn — upieršyniu ŭ historyi! Dla jaje heta ŭžo siomyja hulni

«Fieliksu treba čas na adaptacyju, i jamu hatovyja dapamahać, adahravać i lubić». Historyja pra toje, jak udałosia prystroić kata Ramana Cymbierava

«Zaniapad — heta vybar». Marka Rubia ŭ Miunchienie zaklikaŭ Zachad pryznać pamyłki i abnavić suśvietny paradak29

Ajcišnika ź Minska pasadzili pa čatyroch palityčnych artykułach3

«Ty paklič mianie. Pazavi». Naviband prezientavaŭ pieśniu da Dnia zakachanych na kłasičny vierš biełaruskaj litaratury3

«Źmiena režymu nieabchodnaja, ale nie tolki tamu, što my chočam być svabodnymi». Reza Piechlevi zaklikaŭ ZŠA nanieści vajenny ŭdar pa iranskim režymie6

Bieły dom apublikavaŭ valancinku z Hrenłandyjaj6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Voś jak vyhladaje z kosmasu aśviatleńnie Minska ŭ paraŭnańni z susiednimi stalicami FOTAFAKT8

Voś jak vyhladaje z kosmasu aśviatleńnie Minska ŭ paraŭnańni z susiednimi stalicami FOTAFAKT

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić