Afiša

«Ščaślivyja dni» z «Frankienštejnam»

Debiutnaja stužka Alaksieja Bałabanava i televizijnaja versija Frankienštejna.

Na ekranie debiutnaja stužka Alaksieja Bałabanava i televizijnaja versija Frankienštejna.

Ład, 22.25

posterŠčaślivyja dni (Sčastlivyje dni)
Rasieja, 1991, čorna-bieły, 86 chv.
Režyser: Alaksiej Bałabanaŭ
Roli vykonvajuć: Viktar Sucharukaŭ, Anžalika Niavolina, Jaŭhien Miarkurjeŭ, Hieorhi Tejch, Mikałaj Łaŭroŭ
Žanr: Absurdysckaja drama pavodle tvoraŭ Semiuela Bekieta
Pryzy: Pryz žury krytykaŭ na kinafeście ŭ Zarečnym, pryz za lepšy poŭnametražny film na kinafeście “Debiut” (Maskva)
Adznaka: 6 (z 10)

Paśla ranieńnia ŭ hałavu hieroj stužki (Viktar Sucharukaŭ) zhubiŭ pamiać i straciŭ poviazi z realnym žyćciom. Ź labaratoryi jaho vyšturchnuli na vulicu, dzie jon badziajecca j nia zdolny znajści siabie. Čałavieku padabajecca pryhažunia (Anžalika Niavolina), ale jana nie źbirajecca adkazvać na jahonaje kachańnie, bo zaniataja ŭ najstaražytnaj prafesii…

Dziŭny, absurdovy, viazki i chałodny film. Debiutnaja poŭnametražnaja stužka Alaksieja Bałabanava, admietnaja cełasnym vykštałconym stylem i praniźlivym adčužeńniem. Źlakana-nieprykmietny Viktar Sucharukaŭ, biaźvinna-drapiežnaja Anžalika Niavolina – i popielna-šeryja saviecka-bekietaŭskija śnieńni.

STV, 00.35, 1-aja seryja

posterFrankienštejn (Frankenstein)
Słavaččyna – ZŠA, 2004, kalarovy, 204 chv (televizijny seryjał)
Režyser: Kievin Konar
Roli vykonvajuć: Luk Hos, Alek Ńjumen, Džuli Dempi, Donald Sazerłend, Monika Chilmierava, Ŭiljam Hiort, Łajana Bamberh
Žanr: Film žachaŭ pavodle adnajmiennaha ramana Mery Šeli
Pryzy: Premija “Emi” Bieatryks Dalinhieravaj za najlepšy hrym
Adznaka: 5,5 (z 10)

Małady navukoviec Viktar Frankienštejn zaciata daśleduje nieviadomaje. U svajoj labaratoryi z častak pamierłych ciełaŭ jon źbiraje i ažyŭlaje novuju istotu. Ale pačvara, abražanaja ahidaju svajho baćki, pačynaje pomścić svajmu stvaralniku…

Televizijnaja ekranizacyja klasyčnaha ramanu žachaŭ, ździejśnienaja kanałam Hallmark, dasłoŭna śleduje za aryhinałam. Atmasfera XIX stahodździa (samaje kaštoŭnaje ŭ filmie), hatyčnyja razvaliny ŭ harach (dzie navukoviec i jahonaje stvareńnie viaduć maralny dvuboj), palarnyja ildy.

Niaščasna-ramantyčnaja ažyŭlenaja istota (Luk Hos), buntar-navukoviec (Alek Ńjuman), bahabajazny prafesar (Ŭiljam Hiort), sumlenny kapitan (Donałd Sazerłend).

Nietaropki film raściahnuty na niekalki seryj i, adpaviedna aŭdytoryi, vyzvaleny ad žorstkaściaŭ.

Kinaterminy

Kinapadziei

Usie filmy

Kinatvorcy

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym1

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

Dzie ŭ Biełarusi mohuć pabudavać novuju AES?3

Dziasiatki adnolkavych aŭtobusaŭ. Jak zvozili ludziej na kancerty niaviestki Łukašenki12

Kamunalniki ŭ Iŭi tak abrezali drevy, što ich nie adroźnić ad palmaŭ4

Mihranty atakavali polskich pamiežnikaŭ. Siarod napadnikaŭ byŭ čałaviek u biełaruskaj formie11

«Navat moj siabar Paźniak mianie ŭžo nie paprakaje». Łukašenka parazvažaŭ pra biełaruski nacyjanalizm i ci chapaje jaho ŭ Biełarusi99

Siońnia — Vierbnaja niadziela va ŭsich chryścijanskich kanfiesij. U Śviata-Duchaŭ sabor vystraiłasia vializnaja čarha10

U tyktoku pakazali padarunki ad słuckaha miasakambinata da Vialikadnia5

Ranicaj Vierbnaj niadzieli rasijanie ŭdaryli dźviuma balistyčnymi rakietami pa centry Sum. Dziasiatki zahinułych52

«Ideołahaŭ šmat, a na haspadarku pastavić niama kaho». Łojka prakamientavała pryznačeńnie Karajeva8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym1

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić