Hramadstva5757

Biełaruskamoŭnaja litoŭka: Vaša mova niejmavierna pryhožaja

Ahne Šniaŭkštajcie-Bejnarenie havoryć pa-biełarusku dosyć upeŭniena, choć i kaža, što raniej razmaŭlała lepš. Najciažej dajucca naciski, davodzicca stavić intuityŭna, z čym Ahne paśpiachova spraŭlajecca. Jaje zachapleńnie movaj pačałosia hadoŭ piać tamu, kali adzin biełaruski chłopiec padaryŭ joj biełaruskuju knihu.

Ahne Šniaŭkštajcie-Bejnarenie. Fota z archiva

Upieršyniu Ahne pačuła biełaruskuju movu na folk-fiestyvali ŭ Vilni.

«Ja pasiabravała z chłopcami z falkłornaha hurtu, i adzin ź ich padaryŭ mnie knihu «Rusalnaja niadziela. Prymchi i zababony biełarusaŭ-palešukoŭ». U škole ja vučyła ruskuju movu jak druhuju zamiežnuju, tamu z kirylicaj nijakich ciažkaściaŭ nie było. Uziałasia čytać, choć spačatku ničoha nie razumieła. Pakrychu stała pahłyblacca usio bolš i bolš, i kali dačytvała, razumieła amal usio. Potym pačała čytać «Našu Nivu», nabyła jašče adnu biełaruskuju knihu — «Čaroŭny čovien: kazki i apaviadańni biełarusaŭ Słuckaha pavieta». Paśla siabry padaryli mnie niekalki knih. Treciaj, jakuju ja pračytała, była «Siniaja kniha biełaruskaha ałkaholika»».

Potym siabry ź Biełarusi zaprasili Ahne ŭ Minsk, dzie jakraz prachodziła kanfierencyja pa falkłory va Univiersitecie kultury i mastactvaŭ.

Dziaŭčyna praviała ŭ stalicy try dni, tamu mała što paśpieła ŭbačyć. Uraziła jaje toje, što navat va Univiersitecie kultury i mastactvaŭ chłopcy i dziaŭčaty, što vyvučajuć etnahrafiju i falkłor, pamiž saboj razmaŭlajuć pa-rusku.

U dziaŭčyny niama biełaruskich karanioŭ, va ŭsialakim razie z taho, što joj viadoma. Ale dla Ahne heta nie pryčyna nie vučyć biełaruskuju movu.

«Čamu nie? Chtości vučyć hreckuju, chtości — partuhalskuju, a čamu nie biełaruskuju?» — tłumačyć dziaŭčyna.

Ahne pa adukacyi historyk. Užo čatyry hady jana pracuje hidam u Miemaryjalnym kompleksie ŭ Tuskulenaj. Tut znachodzicca park spakoju, dzie ŭ 1944—1947 hadach tajemna zakapali cieły źniavolenych, jakich žorstka katavali ŭ padvałach ŭnutranaj turmy litoŭskaha KHB, a potym zabili. Darečy, u parku pachavanyja i 32 biełarusy.

«Adnojčy da nas na ekskursiju pryjšli vučni vilenskaj biełaruskamoŭnaj himnazii. Ja zapytałasia ŭ ich nastaŭnicy, chto moh by dapamahčy mnie vyvučyć movu? Jana padkazała nastaŭnicu z hetaj himnazii, i paŭhoda ja vučyłasia ŭ jaje pryvatna. Z taho času prajšło ŭžo try hady, tamu ciapier razmaŭlaju nie tak dobra, jak raniej», — kaža dziaŭčyna.

U muziej, dzie pracuje Ahne, biełarusy naviedvajucca nie časta. Zusim niadaŭna dziaŭčyna ŭpieršyniu prymała biełaruskamoŭnuju hrupu.

«Ja raskazvała pa-litoŭsku, a haściam pierakładali na biełaruskuju. A kali chtości zadavaŭ niejkija pytańni, pierakładčyk pierakazvaŭ mnie ich pa-litoŭsku. Nie pryznałasia, što ŭsio dobra razumieju. Bajałasia, što hości paprosiać razmaŭlać pa-biełarusku, a ja zanadta saramlivaja, kab havaryć publična dla takoj vialikaj hrupy ludziej na movie», — pryznajecca Ahne.

Pierad tym, jak uziacca za biełaruskuju movu, Ahne vučyła łatyšskuju. I znoŭku ž pačałosia ŭsio z falkłoru: dziaŭčynie spadabalisia łatyšskija pieśni. Peŭny čas Ahne vučyła łatyń, polskuju i navat pruskuju movy. Adnak całkam svabodna razmaŭlaje tolki pa-litoŭsku i pa-anhlijsku. Ruskuju movu Ahne dobra razumieje, ale kali choča štości skazać pa-rusku, atrymlivajecca pa-biełarusku.

«Adnojčy mnie chtości skazaŭ, što biełaruskaja — siarod troch jeŭrapiejskich moŭ, jakija źniknuć pieršymi. Ja padumała, što budzie vielmi škada, kali tak zdarycca. Sami biełarusy čamuści nie chočuć na joj razmaŭlać, i ja vyrašyła štości rabić. Ja razumieju, što nie mahu prymusić biełarusaŭ razmaŭlać, ale padumała, što, kali vyvuču movu, budzie ŭžo na adnaho biełaruskamoŭnaha čałavieka bolš, — tłumačyć Ahne.

— Mnie zdajecca, usim treba viedać svaju rodnuju movu. Viedać ruskuju zručna, bo šmat ludziej razmaŭlaje pa-rusku. Ale nas, litoŭcaŭ, usiaho niekalki miljonaŭ, a my ŭsio ž taki razmaŭlajem pa-litoŭsku. U vas pakul što žyvaja mova, treba jaje zachavać, bo jana nadzvyčaj pryhožaja».

Kamientary57

Ciapier čytajuć

Lehiendarnaja žurnalistka Luboŭ Łuniova raskazała pra Viktara Łukašenku i adnakurśnikaŭ, stvareńnie «Viasny» i palityčny bamond17

Lehiendarnaja žurnalistka Luboŭ Łuniova raskazała pra Viktara Łukašenku i adnakurśnikaŭ, stvareńnie «Viasny» i palityčny bamond

Usie naviny →
Usie naviny

Mikałaj I zabaraniŭ užyvać nazvy Litva i Biełaruś? Heta saviecki mif39

«Prosta im nie spadabałasia jaje karcina». Stali viadomyja padrabiaznaści zatrymańnia mastački Ludmiły Ščamialovaj2

U Minsku pradajuć mikrakvateru ŭ 18 kvadrataŭ. Startavaja cana — 19 500 dalaraŭ

Hraŭcoŭ kupiŭ «Ekonomičieskuju hazietu»

Pradprymalnika ź Minska adpravili ŭ kałoniju pa čatyroch palityčnych artykułach

Bojfrend Aryny Sabalenki staŭ saŭładalnikam francuzskaha futbolnaha kłuba3

Šaścihadovy syn hałkipiera «Bavaryi» pamior paśla praciahłaj chvaroby

Palitviazień raskazaŭ, jak zvyčajnyja kryminalniki abjavili haładoŭku, kab palepšyć umovy ŭtrymańnia palityčnych5

Dadaŭ cyjanid u prateinavy napoj. Stamatołah atruciŭ žonku, a zatym sprabavaŭ zabić śledčaha3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Lehiendarnaja žurnalistka Luboŭ Łuniova raskazała pra Viktara Łukašenku i adnakurśnikaŭ, stvareńnie «Viasny» i palityčny bamond17

Lehiendarnaja žurnalistka Luboŭ Łuniova raskazała pra Viktara Łukašenku i adnakurśnikaŭ, stvareńnie «Viasny» i palityčny bamond

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić