Navuka i technałohii44

Čamu niekatoryja nasiakomyja nie bajacca «drapiežnaj raśliny» —vienierynaj muchałoŭki?

Navukoŭcy vyśvietlili, čamu adny nasiakomyja stanoviacca zdabyčaj vienierynych muchałovak, a inšyja zastajucca cełymi paśla kantaktu z drapiežnymi raślinami. 

Usim dobra znajomaja vienieryna muchałoŭka — dziŭnaja płatajadnaja raślina. Jana łović svaich achviar z dapamohaj śpiecyjalizavanaha łoŭčaha aparata: jak tolki kazurka sadzicca na raślinu i dvojčy datykajecca tonkich adčuvalnych vałaskoŭ unutry, aparat zachłopvajecca, paśla čaho pačynajecca pavolny praces pieravarvańnia zdabyčy.

Adnak navukoŭcy vyśvietlili, što isnujuć peŭnyja nasiakomyja, jakija nie traplajuć u «pastku» muchałoŭki. U novym daśledavańni, apublikavanym u The American Naturalist, navukoŭcy raspaviadajuć, čamu nasiakomyja-apylalniki, jakija dapamahajuć raślinie razmnažacca, zastajucca cełymi pry kantakcie ź joju. Daśledčyki zadalisia pytańniem, jak mienavita raślina adroźnivaje apylalnikaŭ ad ježy, dla čaho adłavili bolš za 600 nasiakomych.

Paśla hetaha navukoŭcy vymierali ŭtrymańnie pyłku na kožnym nasiakomym i vyśvietlili, što najmienš časta traplajucca ŭ «pastku» muchałoŭki najbolš karysnyja dla jaje nasiakomyja: strakačy i haliktydy (siamiejstva pčoł). 

Strakač. Fota: wikipedia.org
Pradstaŭnik siamiejstva haliktydaŭ. Fota: wikipedia.org

Uvieś sakret u tym, što kvietki raśliny raźmiaščajucca našmat vyšej za «pastki», tamu nasiakomyja, jakija lotajuć na vialikaj vyšyni, spakojna apylajuć ich, u toj čas jak tyja, chto žyvie na ziamli ci na małoj vyšyni, stanoviacca zdabyčaj łoŭčaha aparata. 

Zaviaź kvietki. Bačna, što jana raźmiaščajecca vysoka nad łoŭčym aparatam raśliny.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Apakalipsis zaŭtra. Statkievič napisaŭ pieršy artykuł — z papiaredžańniem pra niebiaśpieku z boku Rasii28

Apakalipsis zaŭtra. Statkievič napisaŭ pieršy artykuł — z papiaredžańniem pra niebiaśpieku z boku Rasii

Usie naviny →
Usie naviny

U biełaruskich kramach źjaviłasia marožanaje sa smakam dranikaŭ. Spadabałasia nie ŭsim3

«Pracavaŭ na budoŭli pa 10—12 hadzin na dzień». Siabry — pra byłoha palitviaźnia Dzianisa Sakałoŭskaha, jaki pamior u Bierlinie6

Mieniedžara bujnoj IT-kampanii asudzili pa abvinavačańni va ŭdziele ŭ pratestach i «sadziejničańni ekstremizmu»1

U Smarhoni 14‑hadovaja dziaŭčynka, kab nie iści na kantrolnuju, nahłytałasia 20 tabletak paracetamołu i trapiła ŭ balnicu2

Uzbrojenaja hrupa na katary pad ściaham ZŠA zładziła pierastrełku z pamiežnikami Kuby. Čaćviora zahinuli1

«Nabližajecca momant pierałomu situacyi». Vadzim Kabančuk pra płan dla biełarusaŭ31

U Minsku zapuścili servis z ucenienaj ježaj z kafe. Jakija tam źnižki?5

Tramp u razmovie ź Zialenskim skazaŭ, što choča, kab vajna skončyłasia jak maha chutčej, naprykład, praź miesiac10

U Francyi da hatyčnaha sabora ChII stahodździa zrabili bietonnuju prybudovu. Reakcyja nieadnaznačnaja13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Apakalipsis zaŭtra. Statkievič napisaŭ pieršy artykuł — z papiaredžańniem pra niebiaśpieku z boku Rasii28

Apakalipsis zaŭtra. Statkievič napisaŭ pieršy artykuł — z papiaredžańniem pra niebiaśpieku z boku Rasii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić