Zdaroŭje11

Navukoŭcy vyjavili supierbakteryi, jakim nie škodziać antybijotyki 

U Vialikabrytanii za apošnija 10 hadoŭ było vyjaŭlena 19 novych hienietyčnych miechanizmaŭ, jakija robiać bakteryi nieadčuvalnymi dla antybijotykaŭ. Pra heta piša bbc.com sa spasyłkaj na brytanskaje ŭradavaje ahienctva Public Health England (PHE).

U ahienctvie aścierahajucca, što antybijotyki nieŭzabavie mohuć naohuł akazacca nieefiektyŭnymi. Dla hetaha treba, kab kolkaść rezistentnych bakteryj u asiarodździ pieravysiła peŭny ŭzrovień.

Adna z hałoŭnych zadač achovy zdaroŭja siońnia — praduchilać raspaŭsiud «supierbakteryj», jakija majuć adpor da antybijotykaŭ, ličać miedyki.

U PHE adabrali 1300 uzoraŭ takich bakteryj, siarod jakich byli ŭzbudžalniki hanarei, stafiłakoka, zapaleńnia močapałavych šlachoŭ, nyrak i kišačnika. Usie jany majuć ustojlivaść da lekaŭ.

Pry hetym bolšaść vyjaŭlenych bakteryj ustojlivyja i da tak zvanych antybijotykaŭ «apošniaha reziervu» — karbapieniemu i kalistynu. Hetyja leki ŭžyvajuć tolki ŭ samych ciažkich vypadkach.

«Bakteryi atrymlivajuć novyja miechanizmy supracivu antybijotykam, zasvojvajučy častki DNK inšych bakteryj», — tłumačać u PHE. Akramia taho, bakteryi mohuć atrymać ustojlivaść šlacham mutacyj.

Nastupstvy pašyreńnia takich bakteryj mohuć być katastrafičnymi, kažuć u arhanizacyi. Biez efiektyŭnych antybijotykaŭ navat prostaja chirurhičnaja apieracyja budzie supravadžacca ryzykami zaražeńnia — adnaŭleńnie pacyjenta budzie iści daŭžej, a śmiarotnych vypadkaŭ stanie bolš.

Arhanizacyi achovy zdaroŭja daŭno bjuć tryvohu z-za źjaŭleńnia supierbakteryj. Pavodle statystyki, siońnia ad chvarob, vyklikanych rezistentnymi bakteryjami, štohod pamiraje kala 700 000 čałaviek. Da 2050 hoda, pa prahnozach miedykaŭ, kolkaść achviar takich zachvorvańniaŭ dasiahnie 10 młn čałaviek.

U pačatku hoda brytanski ministr achovy zdaroŭja pradstaviŭ płan baraćby z hetaj prablemaj. Jon składajecca ŭ skaračeńni pryjomu antybijotykaŭ.

Płan ŭrada praduhledžvaje skaračeńnie vykarystańnia antybijotykaŭ dla lačeńnia žyvych istot na 25% da 2020 hoda (u paraŭnańni z 2016 hodam).

Miarkujučy pa ŭsim, hety mietad pracuje. U žniŭni klinika pry Univiersitecie Betsi Kadvaładr paviedamiła, što kolkaść zachvorvańniaŭ, uzbudžalnikami jakich źjaŭlajucca supierbakteryi, skaraciłasia na 12,6% za hod — paśla taho, jakija lekary stali nie tak časta vypisvać antybijotyki pacyjentam.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

«Nabirała vadu z unitaznaha bačka dla hatavańnia, myćcia». Hanna Bond ščyra raspaviała pra ciažkaje dziacinstva11

«Nabirała vadu z unitaznaha bačka dla hatavańnia, myćcia». Hanna Bond ščyra raspaviała pra ciažkaje dziacinstva

Usie naviny →
Usie naviny

Čarha aŭto na miažy z Polščaj jašče vyrasła13

Džakuzi ź iržavaj vadoj za 800 rubloŭ: biełaruska raskazała pra sapsavanyja vychadnyja ŭ sanatoryi21

U stalicy na miescy byłych pramysłovych pradpryjemstvaŭ pabudujuć žyllo2

MZS Rasii prakamientavaŭ mahčymaść raźmiaščeńnia vojskoŭcaŭ krain NATA va Ukrainie6

«U fondzie ciapier € 1,2 młn». U APK adkazali na krytyku nakont braku hrošaj dla palitviaźniaŭ5

U pravasłaŭnym chramie Nižniaha Noŭharada zdymali hiej-porna. U im mahli ŭdzielničać sieminarysty11

Cichanoŭski patłumačyŭ, čamu ŭ 2020‑m nie adbyłosia raskołu elit u Biełarusi26

Makron: My pavinny dapamahčy Ukrainie z dapamohaj naziemnych vojskaŭ2

Ukraina prapanavała ZŠA ździełku pa pastaŭkach zbroi na $100 miljardaŭ i admoviłasia ad terytaryjalnych sastupak Rasii5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Nabirała vadu z unitaznaha bačka dla hatavańnia, myćcia». Hanna Bond ščyra raspaviała pra ciažkaje dziacinstva11

«Nabirała vadu z unitaznaha bačka dla hatavańnia, myćcia». Hanna Bond ščyra raspaviała pra ciažkaje dziacinstva

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić