Mierkavańni101101

Aleh Łatyšonak: VKŁ było rabaŭładalnickaj dziaržavaj, a Hiedymin — akupantam VIDEA

Takuju dumku vykazaŭ prafiesar ź Biełastoka, aktyvist biełaruskaj hramady ŭ Polščy Aleh Łatyšonak u prahramie «Ideja Ch» na «Jeŭraradyjo». 

Viadoŭca prahramy Źmicier Łukašuk padzialiŭsia mierkavańniem, što, maŭlaŭ, biełarusam, kab adčuć siabie biełarusami, treba, kab było čym hanarycca, treba mieć vialikuju historyju biełaruskaha naroda, a ciapier my nie majem takoj histaryčnyj spadčyny, ź jakoj my možam skazać: dyk my tut, va Uschodniaj Jeŭropie, ledź nie najlepšyja! Dalej jon pytajecca ŭ historyka: moža być, nam nie chapaje takich histaryčnych mifaŭ, mifałohii i treba jaje stvaryć? 

— Viedaju, što šmat ludziej tak dumaje i šmat kamu heta patrebna — dla mianie heta dziciačyja [razvažańni]. Mnie ŭžo heta nie treba, moža, kali maładym byŭ, patrabavaŭ hierojaŭ. Ale ciapier ja biełarus nie tamu, što maje prodki mieli niejkija vialikija dasiahnieńni, a tamu, što moj dzied byŭ biełarusam, moj baćka byŭ biełarusam, maci — biełaruska, to i ja biełarus. 

Ja nie liču našymi tryumfami tryumfy Vialikaha Kniastva Litoŭskaha: heta była rabaŭładalnickaja dziaržava, jakaja drenna skončyła. I spasyłacca na jaje nie maje nijakaha sensu. My majem historyju pośpiechu biełaruskaj nacyi, jakaja pačynajecca idejna z druhoj pałovy XIX stahodździa, a faktyčna — z pačatku XX-ha. I za adno stahodździe my, sialanie, zbudavali nacyju, dziaržavu ź ničoha, prosta jak baron Miunchhaŭzien, vyciahnuli siabie z bałota za vałasy. 

Kali pahladzieć, što ŭsio heta adbyłosia pry žyćci majoj babuli, jakaja naradziłasia pry cary, chadziła jašče ŭ carskuju škołu, a pamirała, kali Alaksandr Łukašenka ŭžo druhi termin byŭ prezidentam Biełarusi, — to heta pośpiech. I hetym treba hanarycca, a nie pieramohaj najomnikaŭ u bitvie pad Oršaj. 

Dalej, arhumientujučy adkaz na pytańnie, jak biełarusam utrymać niezaležnaść, Aleh Łatyšonak aburajecca, što ŭ Biełarusi staviać pomniki ŭsim, akramia samich biełarusaŭ: «Jašče nie pastavili pomnika nivodnamu našamu vialikamu pravadyru, nijakim dziejačam».

«Nu čamu? Sapiehu adkryli ŭ Słonimie, Hiedyminu…» — uzhadvaje žurnalist. 

«Dyk kažu: nie biełarusy jany byli. Hiedyminy i Mindoŭhi — prosta akupanty ŭ maim razumieńni», — zajaŭlaje Aleh Łatyšonak. 

A chto tady «sapraŭdnyja biełarusy», kamu varta pastavić pomnik? «Ivanu Łuckieviču, Antonu Łuckieviču, Jazepu Varonku — jany nas stvaryli. Kupała z Kołasam majuć pomniki. A kali idzie havorka pra dziaržaŭnych dziejačaŭ, to im i treba stavić pomniki — tym, chto stvaryŭ nacyjanalnyja ruchi, biełaruskuju dziaržavu. Dziejačam BNR vyklučna, nikomu bolš nie varta stavić pomnik», — ličyć historyk ź Biełastoka Aleh Łatyšonak.

Kamientary101

Ciapier čytajuć

Jakaja łohika sudoŭ za Hajun? Mužčyna, jakoha zatrymlivali pa hetaj spravie, apisaŭ ubačanaje22

Jakaja łohika sudoŭ za Hajun? Mužčyna, jakoha zatrymlivali pa hetaj spravie, apisaŭ ubačanaje

Usie naviny →
Usie naviny

U Maładziečnie za adnu ranicu abrynulisia dva bietonnyja kazyrki ŭ padjezdach adnaho doma2

Na pasadu Ulki Pulki znajšli novuju dziaŭčynu. Minułaja syšła praz kanflikt13

U Aŭstryi navihatar zavioŭ furu biełarusa ŭ pastku4

U ZŠA bujnaja kampanija padała ŭ sud na ŭrad, patrabujučy viarnuć vypłačanyja mytnyja zbory3

Stała viadoma, chto ŭnačy padarvaŭ palicejskich kala vakzała ŭ Maskvie2

Viciebčuka zavabili 40 tysiačami dalaraŭ i naduryli na 75 tysiač rubloŭ

Izrail staŭ čaściej admaŭlać biełarusam va ŭjeździe. Što nie tak?1

Dzieci byłoj salistki rasijskaha hurta raźbilisia naśmierć, katajučysia na ciubinhu8

Litoŭskija kansiervatary dabivajucca abmiežavańnia prava biełarusaŭ na nabyćcio nieruchomaści ŭ Litvie23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jakaja łohika sudoŭ za Hajun? Mužčyna, jakoha zatrymlivali pa hetaj spravie, apisaŭ ubačanaje22

Jakaja łohika sudoŭ za Hajun? Mužčyna, jakoha zatrymlivali pa hetaj spravie, apisaŭ ubačanaje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić