Mierkavańni99

Zajavy biełaruskaha MZS sutykajucca ŭ sacsietkach z razhromnaj krytykaj

Fota Nadziei Bužan

Sacyjalnyja sietki — heta toje pole, dzie vydavać dumku mienšaści za dumku bolšaści składana ci navat niemahčyma.

Ministerstva zamiežnych spraŭ, jakoje vystaŭlaje svaje zajavy ŭ fejsbuku, maje mahčymaść sačyć za reakcyjaj hramadstva anłajn.

Apošniaja zajava MZS datyčyłasia sankcyj Jeŭrasajuza ŭ adnosinach da aficyjnych asob Biełarusi, jakich u Jeŭropie ličać vinavatymi ŭ parušeńni pravoŭ čałavieka i falsifikacyi vybaraŭ.

Voś asnoŭnyja tezy biełaruskaha MZS:

«Priniatym siehodnia riešienijem Jevropiejskij sojuz otdalił ot siebia svojeho sosieda — Biełaruś».

«Prodiemokratičieskij totalitarizm — jeŝie boleje naporistyj, čiem kommunističieskij. Nie tolko druhije mnienija, dietali i niuansy, no dažie očievidnyje fakty apriori otvierhajutsia, jeśli oni nie sootvietstvujut «pravilnoj idieołohii». K sožaleniju, takaja politika ES okazałaś v łovuškie skonstruirovannoj illuzornoj kartinki sobytij v Biełarusi, hdie jakoby idiet piermanientnaja «boŕba dobra so złom», v kotoroj vsie sriedstva choroši, a v roli «zła» nieiźmienno vystupajet lehitimnaja vłasť. Nie nužno tiešiť illuzij, čto takije šahi nie otraziatsia na hraždanach i na druhich śfierach koopieracii».

«Słožno priedstaviť, naprimier, čto my by uvidieli pierievybory v Polšie, jeśli by my v Jevrazijskom ekonomičieskom sojuzie ili Orhanizacii dohovora o kollektivnoj biezopasnosti riešili, čto na nich pobiedił R. Tšaskovskij, a nie A. Duda».

«Vmiesto toho, čtoby suliť biełorusam «zołotyje hory v śledujuŝiej žiźni», prizyvajem Jevropiejskij sojuz zdieś i siejčas udvoiť sovmiestnyje usilija po boŕbie s obŝimi vyzovami, takimi kak nielehalnaja mihracija, mieždunarodnaja priestupnosť i tierrorizm, pandiemija infiekcionnych zabolevanij i ich socialno-ekonomičieskije pośledstvija».

«Iźviestnyj paradoks Hiehiela hłasit, čto istorija učit čiełovieka tomu, čto čiełoviek ničiemu nie učitsia u istorii».

A voś kamientary hramadzian Biełarusi:

«Nu vy koniečno silny — sravniť vybory v Polšie s tiem šapito, kotoroje tut ustroiła baba Lida».

«Pro uvažienije k druhim mnienijam osobienno ponraviłoś», — heta kamientar biełaruskaha dypłamata Paŭła Ślunkina, jaki vymušany byŭ pakinuć MZS paśla padziej žniŭnia.

«Čitaju, a v hołovie hołos Łavrova ili Zacharovoj. U koho-to tožie takije paralleli?»

«Kopirajtier i esememŝik [u biełaruskaje MZS] prijechali vmiestie variahami dla BT?»

«Očień žal, čto vsie my pomnim 90-je, kohda my nie chodili v łaptiach i za buchankoj chleba tožie nie stojali, kak niesiet vaš vožd́, a vyvozili vsie v Polšu. I hdie siejčas Polša, a hdie Biełaruś…»

«Vmiesto toho, čtoby suliť biełorusam «zołotyje hory v śledujuŝiej žiźni», prizyvajem Jevropiejskij sojuz zdieś i siejčas udvoiť sovmiestnyje usilija po boŕbie s obŝimi vyzovami, takimi kak nielehalnaja mihracija,!!!mieždunarodnaja priestupnosť i tierrorizm» achachach… vy s priestupnosťju vnutri strany raźbieritieś — ni odnoho uhołovnoho dieła za iźbijenije hraždan, za razhromlennyje mašiny i t. d. Horie borcy s mieždunarodnoj priestupnosťju)))) oj umora».

«Nieužieli na stolko niezamienim i tałantliv rukovoditiel, čto jeho piersona stoit razrušienija strany?»

«Pierakidvańnie z chvoraj hałavy na zdarovuju. Jaki soram! Soram i Makieju, i Hłazu, i tym sotniam «dypłamataŭ», jakija svajoj pracaj na roznych pasadachu Miensku i za miažoj praciahvajuć padtrymlivać takija voś zajavy, spadziejučysia, što paśla źmieny režymu ich pakinuć jak «prafiesijanałaŭ». Amaralny niahodnik na słužbie krainie niepatrebny, niahledziačy na ŭsie viedy, navyki i ŭmieńni», — piša inšy były biełaruski dypłamat, Ihar Hubarevič.

«Stabilnaja, niezavisimaja, suvieriennaja i proćvietajuŝaja» — eto vy o čiom voobŝie??? Łožitieś połnosťju pod Rośsiju i nazyvajetie siebia niezavisimoj i suvieriennoj? Hosdołh za 26 let uvieličivajetsia biešienymi tiempami — eto po vašiemu stabilnosť i proćvietanije?»

«Hłavnoje, čtoby ES hranicu nie zakrył dla tranzitnych hruzov čieriez Biełaruś», — prahmatyčna zaŭvažaje jašče adzin kamientatar.

Jak i pad inšymi pastami MZS, kamientaroŭ u padtrymku palityki łukašenkaŭcaŭ — mizernaja mienšaść.

Kamientary9

Ciapier čytajuć

«Stajać na svaim, kožny nakolki moža!» Vialikaja hutarka z Natallaj Dulinaj pra hopnikaŭ z HUBAZiKa, Kaleśnikavu i što tam u kaho ŭ kałonii11

«Stajać na svaim, kožny nakolki moža!» Vialikaja hutarka z Natallaj Dulinaj pra hopnikaŭ z HUBAZiKa, Kaleśnikavu i što tam u kaho ŭ kałonii

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja znachodziŭsia na režymie, jaki nazyvajecca «žestačajšym». Cichanoŭski praź ślozy raskazaŭ pra ŭmovy ŭtrymańnia palitviaźniaŭ9

«Napišy, što ty nie suprać, kab ciabie adpravili za miažu». Cichanoŭski raspavioŭ, jak da jaho pryjazdžaŭ Pratasievič9

Pamior Radzim Harecki4

«Kažu — pryjedu i nikomu tam ruki nie padam». Cichanoŭski raskazaŭ, jak reahavaŭ na chłuśniu nakont žonki i apazicyi7

Cichanoŭski raspavioŭ, kolki važyć i jak jaho adkormlivali11

«Ličinki v navoznoj kučie nie znajut, čto oni v dieŕmie». Cichanoŭski pračytaŭ svoj turemny vierš6

«Vyzvaleńnie Biełarusi nie moža pačacca, pakul nie ruchnie pucinski režym» — Cichanoŭski20

«My pavinny zmahacca suprać łukašyzmu». Pieršaja pramova Siarhieja Cichanoŭskaha na voli10

Navošta Trampu Łukašenka?10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Stajać na svaim, kožny nakolki moža!» Vialikaja hutarka z Natallaj Dulinaj pra hopnikaŭ z HUBAZiKa, Kaleśnikavu i što tam u kaho ŭ kałonii11

«Stajać na svaim, kožny nakolki moža!» Vialikaja hutarka z Natallaj Dulinaj pra hopnikaŭ z HUBAZiKa, Kaleśnikavu i što tam u kaho ŭ kałonii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić