Ekanomika

Novaja vakansija — čałaviek, jaki trymaje miesca ŭ čarzie na miažy. Kolki płaciać za takuju pracu?

Sučasnyja prablemy vymahajuć sučasnych rašeńniaŭ. Pryblizna tak u dvuch słovach možna apisać situacyju, jakaja skłałasia na punktach propusku pamiž Biełaruśsiu i krainami ES. Vielizarnyja čerhi z hruzavikoŭ paspryjali źjaŭleńniu novych vakansij — pracaŭładkavacca možna aficyjna.

Fota: skrynšot ź jutub-kanał «Mytnyja orhany»

Z pačatkam abvastreńnia mihracyjnaha kryzisu na miežach Biełarusi i ES u punktach propusku pačali źbiracca vieličeznyja čerhi z hruzavikoŭ. U adkaz na dziejańni biełaruskaha boku Polšča zakryła pamiežny punkt propusku «Kuźnica-Bruzhi» z 9 listapada 2021 hoda. Paśla hetaha i biez taho nie małyja čerhi stali jašče bolšymi. Kiroŭcam davodzicca čakać vyjezdu ź Biełarusi pa niekalki sutak i navat tydniaŭ.

U suviazi z hetym u pieravozčykaŭ źjaviłasia patreba ŭ ludziach, jakija buduć stajać zamiest ich sutkami ŭ čarzie. Pa słovach biełaruskaha dalnabojščyka, jaki pracuje na polskuju firmu, jašče miesiac-dva tamu možna było znajści ludziej, hatovych rabić heta za 10 jeŭra ŭ sutki.

«Byli ludzi, jaki brali sabie pa 2-3 fury i padčas prasoŭvańnia padhaniali ich pa čarzie. Pasłuha karystałasia popytam, bo kiroŭcam, jakija žyvuć u pryhraničnych haradach, było zručniej płacić pa 10 jeŭra inšamu čałavieku, čym samim sutkami stajać na miažy», — dzielicca surazmoŭca.

Z rostam popytu ceny na takija pasłuhi pajšli ŭhoru.

«Užo miesiac tamu za heta brali pa 20 jeŭra ŭ sutki, a ciapier, nakolki viedaju, biaruć pa 30. Prynamsi apošni raz, kali ja stajaŭ u čarzie na «Pryvałcy», to čałaviek napieradzie płaciŭ takomu kiroŭcu pa 25 jeŭra za sutki», — dzielicca dalnabojščyk.

Padobnyja vakansii ŭžo publikujuć i asobnyja kampanii. Tak, naprykład, adna z hrodzienskich šukała čałavieka z asabistym aŭto, jaki b zajmaŭ čarhu na pamiežnym pierachodzie «Pryvałka». Zadača vielmi prostaja — ruchacca pa čarzie, a dačakaŭšysia patrebnaha kiroŭcu hruzavika, sastupić jamu miesca.

Papiaredžvajuć, što stajać na miažy moža daviadziecca da piaci dzion.

Apłata — 100 rubloŭ u sutki. Mahčymaje aficyjnaje afarmleńnie praz dahavor pasłuh, padradu, HPCH, samazaniataści, IP — skazana ŭ abjavie.

U kołach dalnabojščykaŭ miarkujuć, što achvotnyja płacić stolki znojducca.

«Praz sankcyi staŭki na dastaŭku tavaraŭ ź ES mocna padraśli, tamu nie dziŭna, što pieravozčyki iduć na takija chitryki, bo heta dapamahaje chutčej prajści miažu, a značyć paśpieć zrabić bolš rejsaŭ».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam29

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Usie naviny →
Usie naviny

Pamiłavanyja jašče 16 čałaviek9

3 lipienia budzie da +35°S, a na nastupny dzień pachaładaje2

«Voś ubačycie. Praź niekalki tydniaŭ ci dzion». Namioki Łukašenki pra niejkija kroki vyrazali z tekstavaj viersii jaho pramovy14

«Ni ŭ jakim razie ja nie rabiŭ zajavy». Kiełah źniapraŭdziŭ słovy Łukašenki11

Kupiŭ budynak pad restaran za 262 tysiačy rubloŭ. Ciapier učastak chočuć zabrać, kab pabudavać tam… restaran5

«Tym, chto nastalhuje pa saŭku, spadabajecca». Błohier pieranačavaŭ u najhoršych hatelach Biełarusi i padzialiŭsia ŭražańniami11

Prakopjeŭ: Źniźcie ŭzrovień čakańniaŭ. Ja nie baču nivodnaj abjektyŭnaj pryčyny, kab nastupała adliha14

Rasijanina zatrymali z 37 kiłahramami narkotykaŭ u Minsku2

Kudy biełarusy mohuć latać bieź vizy i bieź pierasadak?3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam29

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić