Historyja44

Historyk: Varahi zahaspadaryli na Rusi, bo zasłuhi stavili vyšej za vysłuhu

U pieršym vypusku histaryčnaha padkasta «Baza», pryśviečanaha Połackaj ziamli, historyk Siarhiej Jemieljanaŭ źviarnuŭ uvahu na cikavy rakurs «pryzvańnia varahaŭ». Čamu hetych varahaŭ ahułam zvali i čym jany byli nastolki lepšyja za miascovych, što pryjšli i pačali kiravać, pierakazvaje ŭ telehram-kanale «Biełaruski Babiłon» historyk Cimafiej Akudovič.

Pryzvańnie varahaŭ. Karcina Viktara Vaśniacova. 1909 hod

Isnuje pobytavaje mierkavańnie, nibyta vikinhi stajali ledź nie na inšaj prystupcy evalucyi, tamu i zahaspadaryli ŭ varvaraŭ-słavianaŭ. Usia teoryja antynarmanistaŭ paŭstała jakraz, kab źniapraŭdzić hety tezis (kali chto nie viedaje pra narmanistaŭ — antynarmanistaŭ, tym bolš raju pahladzieć padkast).

Ale kali brać tolki palityčnuju teoryju, to ŭsio było značna praściej. Vierahodna, vikinhi pa ŭzroŭni technałohij nie duža adroźnivalisia ad miascovych plamionaŭ, aproč adnoj rečy.

Słavianskija i fina-vuhorskija abjadnańni žyli ŭ IX stahodździ jašče pa praviłach plemiannoha ładu, kali ŭładu ŭ rodzie mieŭ starejšy z hetaha rodu, a plemia adpaviedna kiravałasia supolnym rašeńniem starejšyn. I heta było vielmi prosta i naturalna.

Bo šmat stahodździaŭ isnavała zrazumiełaja viertykal: ułada prychodziła z vopytam i uzrostam.

Vikinhi ž pačali aktyŭna vykarystoŭvać inšuju madel —

jany pačali vybirać konunhaŭ. Heta značycca adkinuli žvačku «padraści, tady i pakiruješ» i pačali vybirać sabie kiraŭnika naŭprost z samych prabiŭnych i ambitnych.

I pracedura heta, vidać była niaprostaja i kryvavaja, ale vyhodnaja. Aproč inšaha, takaja madel była zručnaja, bo adzin konunh moh abjadnać vakoł siabie roznyja rody i siemji, tamu što jon ad pačatku byŭ čužy dla ŭsich i nie mieŭ arhanizacyjnych miežaŭ. Radavy ž starejšyna byŭ abmiežavany svaim plemieniem i rodam.

Mahčyma, jakraz hetaje noŭ-chaŭ i spadabałasia čudzi, słavienam i kryvičam, jakija spačatku afihieli ad nachabstva pryšłych małojcaŭ i vyhnali ich za parušeńnie subardynacyi i źniavahi uzrostavaj viertykali, a paśla ahledzielisia i zrazumieli, jak heta zručna — vybirać kniazia za zasłuhi, a nie za vysłuhu.

Ale prykoł u tym, što zrazumieŭšy heta, jany nie byli ŭ stanie vybrać sami svajho kniazia. Bo prosta jašče nie ŭmieli vybirać. Voś i paklikali nazad vikinhaŭ.

Vychodzić, što hłabalnuju pieravahu nad słavianami i fina-vuhrami vikinham dało prosta inšaje raźmierkavańnie ŭłady ŭnutry plemieni praz umieńnie vybirać.

Jość pra što padumać.

Kamientary4

  • Rusin
    22.07.2022
    Valadzimir, Doktor istoričieskich nauk, avtor «Narysa historyi Biełarusi ad staražytnaści da kanca XVIII st.» Hiennadij Sahanovič: Radikalnyje «litviny» podozritielno naivnyje. Učienyje piervonačalnuju bałtskosť Litvy nie staviat pod somnienije.
    Niet nikakich osnovanij dla toho, čtoby podvierhať somnieniju fakty suŝiestvovanija litovciev kak bałtskoho etnosa.  Poziciju radikalnych litvinistov, vystupajuŝich protiv istorizacii nazvanija Biełaruś, tvierdiaŝich o «litvinskosti» biełorusov kak nastojaŝich naślednikov istorii VKŁ i otkazyvajuŝich v etom litovcam, nazyvaja ich žamojtami, sčitaju nie prosto antiistoričieskoj i podozritielno naivnoj (vied́ kak možno iźmieniť nazvanije? poviernuť vśpiať prociess formirovanija nacii?), no i diestruktivnoj.
  • Hanna
    22.07.2022
    Vialiki dziakuj stvaralnikam hetaha padkasta za cikavy farmat, sapraŭdnuju hutarku ab našaj hisioryi i pachodžańni asobnaj i asablivaj Ziamli Pałackaj - žyva i zajmalna ⭐️☺️ Pišu z Polščy, pierajechała siudy u studzieni i duža sumuju za takija mahčymaści pasłuchać łahodnuju biełaruskuju hutarku i niestandartnaje tłumačeńnie viadomych źviestak, i šmat novaha taksama.

    Čakaju na novyja vypuski!
  • Žar
    22.07.2022
    Valadzimir, dajcie prykłady z historyi zavajavańnia varahami słavianskaha ŭschodu jeŭropy. Chiba varahi nie trymali handlovyja šlachi z Zachodnie-Paŭnočnaj častki jeŭropy na poŭdzień jašče da mihracyi słavian na ŭschod jeŭropy ? Jany tamu j panavali, što ŭ jakaści haspadaroŭ prymali słavian na kantralavanyja terytoryi paŭnočnaha ŭschodu jeŭropy, chacia tyja kolkasna značna pieraŭzychodzili tych varahaŭ. Tamu j pieršyja kniastvy dy dziaržavaŭtvareńni na paŭnočnym uschodzie jeŭropy byli słavianskija z varažskim kniažańniem. Darečy, niekali daŭno, tut, na sajcie NN, byŭ artykuł pra daśledvańni hienetykaŭ, ź jakich vynikała, što ŭ biełarusaŭ najbolšaje hienietyčnaje padabienstva z norhami, amal na 50 adsotkaŭ... :))

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»40

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Usie naviny →
Usie naviny

Dla achovy Mazyrskaha NPZ pastavili rasijski ZRK «Tor»23

U Biełarusi abmiežavali dla ŭsich mabilny internet. 30 hihabajtaŭ na miesiac na maksimalnaj chutkaści, a paśla abmiežavańni17

Čym niebiaśpiečny papularny fłešmob, jaki zavirusiŭsia ŭ sacsietkach4

Z Sankt-Pieciarburha zapuściać aŭtobus u haradski pasiołak na miažy Viciebskaj i Minskaj abłaściej3

VUP Biełarusi vyras u try razy mienš, čym płanavałasia. Čamu tak i čaho čakać ad 2026-ha?4

Za chabar zatrymali top-mieniedžara adnaho z najbujniejšych ahrapradpryjemstvaŭ Hrodzienskaj vobłaści3

Orban — pakul adziny ź lidaraŭ u ES, chto pahadziŭsia na členstva ŭ Radzie miru Trampa2

Niaviestka Bekchemaŭ. Što viadoma pra Nikołu Pelc, jakaja pasvaryłasia z Devidam i Viktoryjaj3

Maksim z Hrodna ŭ svaje 16 hadoŭ staŭ topavym hrumieram Biełarusi — voś jaho historyja1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»40

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić