Kultura1010

Jak vyhladaje siadziba Tadevuša Rejtana ŭ Hrušaŭcy, dzie prachodzić rekanstrukcyja

Hrušaŭka znachodzicca za 5 kiłamietraŭ ad Lachavič. Tut častkova zachavałasia siadziba staražytnaha šlachieckaha rodu Rejtanaŭ. Heta ŭžo ciapier — papularnaje dla turystaŭ miesca. A paśla zaviaršeńnia restaŭracyjnych prac i adkryćcia muziejnych ekspazicyj, mahčyma, stanie adnym z kulturnych centraŭ našaj krainy, piša Smartpress.

Siadzibny dom Rejtanaŭ u Hrušaŭcy da restaŭracyi. Fota: belkraj.by

Siońnia na terytoryi byłoha majontka možna ŭbačyć rodavy dom kanca XIX stahodździa, haspadarčyja pabudovy i toje, što ad ich zastałosia, muravanku kanca XVII stahodździa, u jakoj apošnija dni svajho žyćcia pražyŭ Tadevuš Rejtan, aleju, voziera, brukavanku, reštki parku i aharodžy. Taksama, niedaloka ad samoj siadziby, na ŭskrainie lesu, raźmiaščajecca hatyčnaja kaplica-pachavalnia rodu Rejtanaŭ.

Usie fota: Smartpress

Siadziba doŭhi čas znachodziłasia ŭ zaniadbanym stanie. Dziakujučy inicyjatyvie daśledčyka Źmiciera Jurkieviča i art-supołki imia Tadevuša Rejtana, a taksama haziety «Kultura», u Hrušaŭcy i ŭ roznych nasielenych punktach Biełarusi z 2013 pa 2018 hady pravodzilisia subotniki, letniki, plenery, fiestyvali i tematyčnyja mierapryjemstvy, pryśviečanyja Rejtanam i ich Hrušaŭskaj siadzibie. 

Vałanciory zamacavali ŭ roznych miescach siadzibnaha kompleksu infarmacyjnyja ščyty z historyjaj majontka i rodu Rejtanaŭ.

Z 2014 hoda da adnaŭleńnia majontka pačała dałučacca i dziaržava. Stali pravodzicca maštabnyja dziaržaŭnyja subotniki. Srodki ź ich vykarystali dla padrychtoŭki prajekta adnaŭleńnia siadziby. Praź niekatory čas u majontku źjaviłasia achova. 

Potym sumiesnymi namahańniami ŭdałosia atrymać hrant ad Jeŭrasajuza na restaŭracyju siadziby. Ahulnaja jaho suma składaje 1 327000 jeŭra. Ź ich 140000 unios biełaruski bok. Restaŭracyja pačałasia ŭ 2020-m hodzie.

Za apošnija 3 hady ŭ Hrušaŭcy byŭ častkova adnoŭleny siadzibny dom. Pracy jašče šmat, ale ŭžo ciapier bačny vynik.

U padvałach siadzibnaha doma płanujecca zrabić muziejnyja ekspazicyi, mastackuju halereju i filijał mastackaj škoły h. Lachavičy, navučency jakoj buduć pryjazdžać siudy na plenery.

Astatnija budynki kompleksu pakul zastajucca ŭ aŭtentyčnym stanie. Tolki «Muravanku» vałanciory art-supołki imia Tadevuša Rejtana časova nakryli šyfieram.

Kamientary10

  • Pamiataju, jak niby ŭčora było
    16.03.2023
    Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, aha, i ŭ łapciach nichto nie chadziŭ. Spres majontki stajali, anhielskija parki, i lotali havaraščyja matyli jašče...
  • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
    16.03.2023
    Pamiataju, jak niby ŭčora było, Vam nie padabajucca adrestaravanyja zamki i pałacy, anhlijskija hazony ŭ parkach, ale vy žadajecie chadzić u łapcioch i bačyć zapuścieńnie?
    Hetuju saŭkovuju tryznu pakińcie sabie! Usie žyli i mieli pavodle svajho statusu! Šlachta nie tolki budavała pałacy, darohi, sadziła parki, ale i vajavała za radzimu! Manachi -- malilisia, sialanie -- pracavali.
    Ja zaśpieŭ toje pakaleńnie, jakoje žyło pry panach da 1939 hoda, zapisaŭ ich uspaminy... Byŭ taki pan Damiejka (svajak nacyjanalnaha hieroja Čyli -- Ihnata Damiejki) u jakoha majotki byli i la Brasłava, i la Hłybokaha... Ludzi malilisia na svajho pana! Karova zdochła u sielanina -- padvodzić jaho pan Damiejka da svajho statku -- vybiraj lubuju! Koń zdoch -- biary luboha! Dom zhareŭ? Daść lesu!
    U inšaj vioscy ja raspytvaŭ pra hrafa Uładzisłava Bierastoŭskaha... -- Jaki byŭ pan, na jakoj movie vy razmaŭlali ź im? -- Dobry byŭ pan! Zojdzie ŭ chatu da ciabie, pasiadzić, i bulbinu z taboj źjeść, a jak razmaŭlaŭ -- dy tak, jak my z taboj ciapier! -- kazaŭ mnie Kazimir Kazłoŭski ź vioski Mniuta, u jakohaj jon byŭ młynarom, a ŭ młynie stajaŭ i hienieratar, jaki pradukavaŭ elektryčnaść.
       
  • Pamiataju, jak niby ŭčora było
    16.03.2023
    Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, mnie padabajucca zamki, pałacy dy anhlijskija parki z havaraščymi matylami. Ale pahadziciesia, što ŭ 18-m st., jak i ciapier, śviet i navakolle było vielmi roznaje, i ludzi byli vielmi roznyja, jak ŭ planie materyjalnaha dabrabytu, tak i kulturna, i adukacyjna, i vychavańniem. A što pany karovy dy koni razdavali, tak, čamu b i nie, adnoj rukoj davali, druhoj zabirali. U pryncypie, i ciapier jano tak. Voś i ŭsia naša Biełaruś była mienavita takoj u 18-m st. Vy ci daviali heta Paźniaku ?

Ciapier čytajuć

ZŠA druhi viečar zapar nie papiaredzili Ukrainu pra rasijskija rakietnyja ŭdary pa Kijevie5

ZŠA druhi viečar zapar nie papiaredzili Ukrainu pra rasijskija rakietnyja ŭdary pa Kijevie

Usie naviny →
Usie naviny

Pasłańniki Trampa zajavili Kijevu, što sprabujuć viarnuć Pucina za stoł pieramovaŭ z dapamohaj dyzielnaj ździełki2

ZŠA i Jeŭropa raspracoŭvajuć mirny płan, jaki daść Ukrainie harantyi biaśpieki, a Rasii — ekanamičnyja vyhady23

Biełarusu na 100 hadoŭ zabaranili ŭjezd u Rasiju — za ŭdzieł u minskich maršach 2020 hoda15

Ciaślar z prymiežnaha Dzivina kidaŭ klijentaŭ na hrošy, a kali zapachła smažanym, źjechaŭ u Rasiju. I zhinuŭ na froncie1

Ihar Karniej: Budzie kamanda — zrobiać usio, kab i z hodam trymać u zakładnikach choć piacihodku, choć bolej

«A dzie ŭsie?» Biełdziaržcyrk šukaje adrazu 15 rabotnikaŭ. U kamientarach — šapito6

ANT zapuściła intelektualnaje šou, u jakim treba adhadvać kadry z rasijskich sieryjałaŭ «Univier» i «Tatavy dočki»13

Amierykanskaja palicyja atrymała ŠI-instrumient, jaki vyznačaje dom pa adnym fota interjera2

Jak za paŭkvatery: biełarusy padličyli, kolki addali za arendu žylla ŭ Minsku za doŭhija hady7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA druhi viečar zapar nie papiaredzili Ukrainu pra rasijskija rakietnyja ŭdary pa Kijevie5

ZŠA druhi viečar zapar nie papiaredzili Ukrainu pra rasijskija rakietnyja ŭdary pa Kijevie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić