Kultura1010

Jak vyhladaje siadziba Tadevuša Rejtana ŭ Hrušaŭcy, dzie prachodzić rekanstrukcyja

Hrušaŭka znachodzicca za 5 kiłamietraŭ ad Lachavič. Tut častkova zachavałasia siadziba staražytnaha šlachieckaha rodu Rejtanaŭ. Heta ŭžo ciapier — papularnaje dla turystaŭ miesca. A paśla zaviaršeńnia restaŭracyjnych prac i adkryćcia muziejnych ekspazicyj, mahčyma, stanie adnym z kulturnych centraŭ našaj krainy, piša Smartpress.

Siadzibny dom Rejtanaŭ u Hrušaŭcy da restaŭracyi. Fota: belkraj.by

Siońnia na terytoryi byłoha majontka možna ŭbačyć rodavy dom kanca XIX stahodździa, haspadarčyja pabudovy i toje, što ad ich zastałosia, muravanku kanca XVII stahodździa, u jakoj apošnija dni svajho žyćcia pražyŭ Tadevuš Rejtan, aleju, voziera, brukavanku, reštki parku i aharodžy. Taksama, niedaloka ad samoj siadziby, na ŭskrainie lesu, raźmiaščajecca hatyčnaja kaplica-pachavalnia rodu Rejtanaŭ.

Usie fota: Smartpress

Siadziba doŭhi čas znachodziłasia ŭ zaniadbanym stanie. Dziakujučy inicyjatyvie daśledčyka Źmiciera Jurkieviča i art-supołki imia Tadevuša Rejtana, a taksama haziety «Kultura», u Hrušaŭcy i ŭ roznych nasielenych punktach Biełarusi z 2013 pa 2018 hady pravodzilisia subotniki, letniki, plenery, fiestyvali i tematyčnyja mierapryjemstvy, pryśviečanyja Rejtanam i ich Hrušaŭskaj siadzibie. 

Vałanciory zamacavali ŭ roznych miescach siadzibnaha kompleksu infarmacyjnyja ščyty z historyjaj majontka i rodu Rejtanaŭ.

Z 2014 hoda da adnaŭleńnia majontka pačała dałučacca i dziaržava. Stali pravodzicca maštabnyja dziaržaŭnyja subotniki. Srodki ź ich vykarystali dla padrychtoŭki prajekta adnaŭleńnia siadziby. Praź niekatory čas u majontku źjaviłasia achova. 

Potym sumiesnymi namahańniami ŭdałosia atrymać hrant ad Jeŭrasajuza na restaŭracyju siadziby. Ahulnaja jaho suma składaje 1 327000 jeŭra. Ź ich 140000 unios biełaruski bok. Restaŭracyja pačałasia ŭ 2020-m hodzie.

Za apošnija 3 hady ŭ Hrušaŭcy byŭ častkova adnoŭleny siadzibny dom. Pracy jašče šmat, ale ŭžo ciapier bačny vynik.

U padvałach siadzibnaha doma płanujecca zrabić muziejnyja ekspazicyi, mastackuju halereju i filijał mastackaj škoły h. Lachavičy, navučency jakoj buduć pryjazdžać siudy na plenery.

Astatnija budynki kompleksu pakul zastajucca ŭ aŭtentyčnym stanie. Tolki «Muravanku» vałanciory art-supołki imia Tadevuša Rejtana časova nakryli šyfieram.

Kamientary10

  • Pamiataju, jak niby ŭčora było
    16.03.2023
    Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, aha, i ŭ łapciach nichto nie chadziŭ. Spres majontki stajali, anhielskija parki, i lotali havaraščyja matyli jašče...
    • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
      16.03.2023
      Pamiataju, jak niby ŭčora było, Vam nie padabajucca adrestaravanyja zamki i pałacy, anhlijskija hazony ŭ parkach, ale vy žadajecie chadzić u łapcioch i bačyć zapuścieńnie?
      Hetuju saŭkovuju tryznu pakińcie sabie! Usie žyli i mieli pavodle svajho statusu! Šlachta nie tolki budavała pałacy, darohi, sadziła parki, ale i vajavała za radzimu! Manachi -- malilisia, sialanie -- pracavali.
      Ja zaśpieŭ toje pakaleńnie, jakoje žyło pry panach da 1939 hoda, zapisaŭ ich uspaminy... Byŭ taki pan Damiejka (svajak nacyjanalnaha hieroja Čyli -- Ihnata Damiejki) u jakoha majotki byli i la Brasłava, i la Hłybokaha... Ludzi malilisia na svajho pana! Karova zdochła u sielanina -- padvodzić jaho pan Damiejka da svajho statku -- vybiraj lubuju! Koń zdoch -- biary luboha! Dom zhareŭ? Daść lesu!
      U inšaj vioscy ja raspytvaŭ pra hrafa Uładzisłava Bierastoŭskaha... -- Jaki byŭ pan, na jakoj movie vy razmaŭlali ź im? -- Dobry byŭ pan! Zojdzie ŭ chatu da ciabie, pasiadzić, i bulbinu z taboj źjeść, a jak razmaŭlaŭ -- dy tak, jak my z taboj ciapier! -- kazaŭ mnie Kazimir Kazłoŭski ź vioski Mniuta, u jakohaj jon byŭ młynarom, a ŭ młynie stajaŭ i hienieratar, jaki pradukavaŭ elektryčnaść.
         
      • Pamiataju, jak niby ŭčora było
        16.03.2023
        Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, mnie padabajucca zamki, pałacy dy anhlijskija parki z havaraščymi matylami. Ale pahadziciesia, što ŭ 18-m st., jak i ciapier, śviet i navakolle było vielmi roznaje, i ludzi byli vielmi roznyja, jak ŭ planie materyjalnaha dabrabytu, tak i kulturna, i adukacyjna, i vychavańniem. A što pany karovy dy koni razdavali, tak, čamu b i nie, adnoj rukoj davali, druhoj zabirali. U pryncypie, i ciapier jano tak. Voś i ŭsia naša Biełaruś była mienavita takoj u 18-m st. Vy ci daviali heta Paźniaku ?

Ciapier čytajuć

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Usie naviny →
Usie naviny

«Zachvareŭ? Idzi ŭ chram». Andrej Lemiašonak raskazaŭ, jak zaražaŭ ludziej na Vialikdzień 2020 hoda20

MZS Ukrainy pra pucinskaje pieramirje: Budziem hladzieć na dziejańni, a nie na słovy

Uitkaf jašče raz sustreniecca z pradstaŭnikami Rasii

Zialenski zajaviŭ pra rasijskija drony va ŭkrainskim niebie paśla abjaŭleńnia pucinskaha pieramirja

Ukraina i Rasija praviali pierad Vialikadniem bujny abmien vajennapałonnymi2

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje18

Upieršyniu dadatkova abmiežavali naviedvańnie na Radaŭnicu mohiłak u zonie adčužeńnia na miažy z Ukrainaj

U Biełarusi budujuć čatyry bujnyja placoŭki čakańnia kala miažy2

Mikołu Statkieviča trymajuć u režymie inkamunikada ŭžo 800 dzion3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić