Kultura1010

Jak vyhladaje siadziba Tadevuša Rejtana ŭ Hrušaŭcy, dzie prachodzić rekanstrukcyja

Hrušaŭka znachodzicca za 5 kiłamietraŭ ad Lachavič. Tut častkova zachavałasia siadziba staražytnaha šlachieckaha rodu Rejtanaŭ. Heta ŭžo ciapier — papularnaje dla turystaŭ miesca. A paśla zaviaršeńnia restaŭracyjnych prac i adkryćcia muziejnych ekspazicyj, mahčyma, stanie adnym z kulturnych centraŭ našaj krainy, piša Smartpress.

Siadzibny dom Rejtanaŭ u Hrušaŭcy da restaŭracyi. Fota: belkraj.by

Siońnia na terytoryi byłoha majontka možna ŭbačyć rodavy dom kanca XIX stahodździa, haspadarčyja pabudovy i toje, što ad ich zastałosia, muravanku kanca XVII stahodździa, u jakoj apošnija dni svajho žyćcia pražyŭ Tadevuš Rejtan, aleju, voziera, brukavanku, reštki parku i aharodžy. Taksama, niedaloka ad samoj siadziby, na ŭskrainie lesu, raźmiaščajecca hatyčnaja kaplica-pachavalnia rodu Rejtanaŭ.

Usie fota: Smartpress

Siadziba doŭhi čas znachodziłasia ŭ zaniadbanym stanie. Dziakujučy inicyjatyvie daśledčyka Źmiciera Jurkieviča i art-supołki imia Tadevuša Rejtana, a taksama haziety «Kultura», u Hrušaŭcy i ŭ roznych nasielenych punktach Biełarusi z 2013 pa 2018 hady pravodzilisia subotniki, letniki, plenery, fiestyvali i tematyčnyja mierapryjemstvy, pryśviečanyja Rejtanam i ich Hrušaŭskaj siadzibie. 

Vałanciory zamacavali ŭ roznych miescach siadzibnaha kompleksu infarmacyjnyja ščyty z historyjaj majontka i rodu Rejtanaŭ.

Z 2014 hoda da adnaŭleńnia majontka pačała dałučacca i dziaržava. Stali pravodzicca maštabnyja dziaržaŭnyja subotniki. Srodki ź ich vykarystali dla padrychtoŭki prajekta adnaŭleńnia siadziby. Praź niekatory čas u majontku źjaviłasia achova. 

Potym sumiesnymi namahańniami ŭdałosia atrymać hrant ad Jeŭrasajuza na restaŭracyju siadziby. Ahulnaja jaho suma składaje 1 327000 jeŭra. Ź ich 140000 unios biełaruski bok. Restaŭracyja pačałasia ŭ 2020-m hodzie.

Za apošnija 3 hady ŭ Hrušaŭcy byŭ častkova adnoŭleny siadzibny dom. Pracy jašče šmat, ale ŭžo ciapier bačny vynik.

U padvałach siadzibnaha doma płanujecca zrabić muziejnyja ekspazicyi, mastackuju halereju i filijał mastackaj škoły h. Lachavičy, navučency jakoj buduć pryjazdžać siudy na plenery.

Astatnija budynki kompleksu pakul zastajucca ŭ aŭtentyčnym stanie. Tolki «Muravanku» vałanciory art-supołki imia Tadevuša Rejtana časova nakryli šyfieram.

Kamientary10

  • Pamiataju, jak niby ŭčora było
    16.03.2023
    Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, aha, i ŭ łapciach nichto nie chadziŭ. Spres majontki stajali, anhielskija parki, i lotali havaraščyja matyli jašče...
  • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
    16.03.2023
    Pamiataju, jak niby ŭčora było, Vam nie padabajucca adrestaravanyja zamki i pałacy, anhlijskija hazony ŭ parkach, ale vy žadajecie chadzić u łapcioch i bačyć zapuścieńnie?
    Hetuju saŭkovuju tryznu pakińcie sabie! Usie žyli i mieli pavodle svajho statusu! Šlachta nie tolki budavała pałacy, darohi, sadziła parki, ale i vajavała za radzimu! Manachi -- malilisia, sialanie -- pracavali.
    Ja zaśpieŭ toje pakaleńnie, jakoje žyło pry panach da 1939 hoda, zapisaŭ ich uspaminy... Byŭ taki pan Damiejka (svajak nacyjanalnaha hieroja Čyli -- Ihnata Damiejki) u jakoha majotki byli i la Brasłava, i la Hłybokaha... Ludzi malilisia na svajho pana! Karova zdochła u sielanina -- padvodzić jaho pan Damiejka da svajho statku -- vybiraj lubuju! Koń zdoch -- biary luboha! Dom zhareŭ? Daść lesu!
    U inšaj vioscy ja raspytvaŭ pra hrafa Uładzisłava Bierastoŭskaha... -- Jaki byŭ pan, na jakoj movie vy razmaŭlali ź im? -- Dobry byŭ pan! Zojdzie ŭ chatu da ciabie, pasiadzić, i bulbinu z taboj źjeść, a jak razmaŭlaŭ -- dy tak, jak my z taboj ciapier! -- kazaŭ mnie Kazimir Kazłoŭski ź vioski Mniuta, u jakohaj jon byŭ młynarom, a ŭ młynie stajaŭ i hienieratar, jaki pradukavaŭ elektryčnaść.
       
  • Pamiataju, jak niby ŭčora było
    16.03.2023
    Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, mnie padabajucca zamki, pałacy dy anhlijskija parki z havaraščymi matylami. Ale pahadziciesia, što ŭ 18-m st., jak i ciapier, śviet i navakolle było vielmi roznaje, i ludzi byli vielmi roznyja, jak ŭ planie materyjalnaha dabrabytu, tak i kulturna, i adukacyjna, i vychavańniem. A što pany karovy dy koni razdavali, tak, čamu b i nie, adnoj rukoj davali, druhoj zabirali. U pryncypie, i ciapier jano tak. Voś i ŭsia naša Biełaruś była mienavita takoj u 18-m st. Vy ci daviali heta Paźniaku ?

Ciapier čytajuć

Tramp zajaviŭ, što jon «u niejkim sensie» pryniaŭ rašeńnie nakont pastavak Ukrainie rakiet Tomahawk8

Tramp zajaviŭ, što jon «u niejkim sensie» pryniaŭ rašeńnie nakont pastavak Ukrainie rakiet Tomahawk

Usie naviny →
Usie naviny

Jak Kupałaŭski teatr upryhožyli da 105‑hodździa FOTY2

Anatol Kašpiroŭski terminova špitalizavany ŭ Maskvie. Jon ličyć, što ŭžo ničoha nie dapamoža7

Piekła ŭ Rasii: udary pa naftapierapracoŭcy pahłyblajuć paliŭny kryzis i mianiajuć ujaŭleńni Trampa pra pierśpiektyvy Ukrainy21

Premjer Francyi padaŭ u adstaŭku. Jon adpracavaŭ mienš za miesiac

Jak minčanka addała prestyžny BMW za 1000 dołaraŭ1

67‑hadovy dačnik zahinuŭ pad kaŭšom mini-ekskavatara

Na terytoryi Motaviełazavoda stvarajuć novy kvartał z kaviarniami i kramami. Što tam13

Čamu płanavańnie padarožžaŭ z ChatGPT ci Gemini niebiaśpiečnaje4

Kala 200 turystaŭ apynulisia ŭ pastcy śniežnaj bury na Eviereście

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp zajaviŭ, što jon «u niejkim sensie» pryniaŭ rašeńnie nakont pastavak Ukrainie rakiet Tomahawk8

Tramp zajaviŭ, što jon «u niejkim sensie» pryniaŭ rašeńnie nakont pastavak Ukrainie rakiet Tomahawk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić