Hramadstva1616

U škołu ŭ Połackim rajonie zasielać vahnieraŭcaŭ? Čynoŭniki: «Brachnia». Ale dziaciej pieravodziać

Vahnieraŭcy prybuduć u Połacki rajon na vučebnyja zbory, paviedamiŭ «Bajpoł», a žyć jany i biełaruskija ŭdzielniki vučeńniaŭ buduć u škole. Što pra heta viadoma? «Naša Niva» daviedałasia, što kažuć u rajonie. 

Vajennaabaviazanyja terytaryjalnaj abarony. Ilustracyjnaje fota: Ministerstva abarony

«Bajpoł» paviedamiŭ, što vučebnyja zbory terabarony buduć prachodzić u vajskovaj čaści №25888, jakaja dysłakujecca za 2 kiłamietry ad vioski Bahatyrskaja.

Na čas manieŭraŭ rasijskich najmitaŭ z «Vahniera» i biełaruskich udzielnikaŭ vučeńniaŭ majuć pasialić u miascovaj škole. Navučalny praces u joj adnoviać tolki ŭ kastryčniku.

Vučniaŭ małodšych kłasaŭ buduć vadzić u dziciačy sadok, a starejšych — vazić u Połack, jaki za try kiłamietry ad Bahatyrskaj, adznačaje «Bajpoł».

«Naša Niva» daviedałasia, što vučni małodšych kłasaŭ sapraŭdy try tydni buduć vučycca ŭ dziciačym sadku.

Pra toje było abvieščana na baćkoŭskich schodach. Usie pytańni z navučańniem u sadku musić vyrašać administracyja škoły. Sad vydzialaje tolki pamiaškańni dla kłasaŭ. 

Ale ci sapraŭdy ŭ škole pasielać vahnieraŭcaŭ? U Bahatyrskaj bazavaj škole hetu infarmacyju supracoŭnica administracyi nazvała «brachnioj». Tam zajaŭlajuć, što padrychtoŭka da navučalnaha hoda idzie ŭ štatnym režymie.

U Połackim rajvykankamie, kudy zvaniŭ miascovy žychar, na zhadku pra vahnieraŭcaŭ adreahavali niervova i zajavili, što ich zjaŭleńnie ŭ rajonie vydumka.

«Adtul vy pra heta daviedalisia? Mienš čytajcie internet!» — aburyłasia pytańniu namieśnica staršyni rajvykankama Śviatłana Valuškina.

Jana nastojvaje, što pašpart hatoŭnaści Bahatyrskaj škoły padpisany i pierapyniać navučalny praces niama nieabchodnaści.

Vahnieraŭcy instruktujuć vajskoŭcaŭ terytaryjalnaj abarony na palihonie ŭ Asipovickim rajonie. Ilustracyjnaje fota: skrynšot videa telekanała «VajenTV»

Pa słovach Śviatłany Valuškinaj, vučeńni terytaryjalnaj abarony, jakija nieŭzabavie pačnucca u Połackim rajonie, byli zapłanavanyja jašče letaś.

«Siońnia na bazie Bahatyrskaj škoły i sielskaha savieta, jaki tam znachodzicca, pravodzicca sustreča ź miascovym nasielnictvam. Nijakaj nadzvyčaj situacyi ŭ nas niama. U nas usio spakojna i płanava. Situacyja nie vyklikaje turbot», — zapeŭniła čynoŭnica.

Vučebny zbor vajskovaabaviazanych terytaryjalnaj abarony pačaŭsia siońnia, 22 žniŭnia, i praciahvacca da 14 vieraśnia. Pra ŭdzieł u ich vahnieraŭcaŭ aficyjna nie paviedamlajecca.

Raniej na takich zborach rasijskija najmity ŭdzielničali instruktarami.

U Biełarusi vahnieraŭcy abasnavalisia na terytoryi byłoj vajskovaj bazy ŭ vioscy Cel Asipovickaha rajona. Kolki ich znachodzicca ŭ krainie dakładna nieviadoma. Pa acenkach «Biełaruskaha hajuna» ich moža być ad 4 da 5 tysiač.

U Biełaruś najmitaŭ pačali ssyłać paśla miaciažu ŭ Rasii. Na toje daŭ zhodu Łukašenka.

PVK «Vahnier» u niekatorych krainach śvietu ličycca terarystyčnaj arhanizacyjaj, jakaja viadomaja vajennymi złačynstvami va Ukrainie. U jaje šerahach vajujuć šmatlikija kryminalniki, jakich zavierbavali ŭ rasijskich turmach. Zafiksavanyja złačynstvy «vahnieraŭcaŭ» i ŭ inšych krainach — afrykanskich.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Hladzicie taksama:

U Biełarusi znachodzicca 4000 vahnieraŭcaŭ. Infarmacyja pra vyvaz častki bajcoŭ u Rasiju nie paćvierdziłasia — Biełaruski Hajun

«Spakojnamu žyćciu pryjšoŭ kaniec». Žychary vioski Cel raskazali pra susiedstva z vahnieraŭcami

Vahnieraŭcy navučali pad Brestam miascovych desantnikaŭ

U Asipovičach zarehistravali adukacyjnuju «Hrupu Vahniera»

Vahnieraŭcy ŭ Biełarusi — niebiaśpieka, ale jašče nie pahroza — kamandujučy Abjadnanych sił USU

«Vyhnać rasijskich vajskoŭcaŭ z našaj krainy». Cichanoŭskaja źviarnułasia da dypłamataŭ, čynoŭnikaŭ i siłavikoŭ u suviazi z padziejami ŭ Rasii

Kamientary16

  • Čarkaškvarka
    22.08.2023
    Usie chto sadziejničaje Vahnier pojduć pad sud pa zdradzie dziaržavie i jak pasobniki teraryzma. 15-20 hadou. Jany jašče niezrazumieli va što ulapajucca.
  • Vsie v sadik
    22.08.2023
    Nu Vahnierovcy žie oficialno zariehistrirovannaja orhanizacija osuŝiestvlajuŝaja v našiej stranie obrazovatielnuju diejatielnosť, značit podčiniajutsia Ministierstvu obrazovanija. I Ministierstvo ich v etom vsiačieski poddierživajet. Podumaješ nieudobstvo kakich-to tam školnikov v usvojenii školnoj prohrammy.
  • Čarkaškvarka
    22.08.2023
    Vsie v sadik, aficyjna zarehistravanaja terarystyčnaja arhanizacyja, vot eto da. Łukašenku i jaho chuntu pryznać pasobnikami mižnarodnaha teraryzma. Z vydačaj orderau.

Ciapier čytajuć

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Usie naviny →
Usie naviny

«Da hetaha času nie vieru, što vyžyŭ». Raspovied adzinaha vyžyłaha ŭ katastrofie samalota Air India, jaki raźbiŭsia ŭ Achmiedabadzie

Chłopca, jaki ŭ Lebiedzievaj beściŭ Jeŭropu, asudzili za ŭdzieł u pratestach i ŭchileńnie ad vojska6

Łukašenka zapatrabavaŭ ad vajskoŭcaŭ vynajści cud-mašynu dla baraćby z dronami9

Rasijanie zapuścili ŭ Biełarusi dziŭny miesiendžar — rehistracyja pa numary telefona, a voś vydalicca možna tolki kali dazvolać34

Džon Kienedzi i Robiert Kienedzi zhulajuć na kłubnym čempijanacie śvietu pa futbole ŭ ZŠA. Pryčym u adnoj kamandzie

Pałavoje vyśpiavańnie robicca ŭsio bolš rańnim, a psichałahičnaja darosłaść — poźniaj. I heta prablema4

Dziciačy centr, jaki admoviŭ dziaŭčynie ŭ pracaŭładkavańni za biełaruskuju movu, ułady pravieryli i znajšli parušeńni2

U Izraili 1 zahinuŭ, 40 paranienych ad iranskaj balistyki. Pačałasia treciaja chvala ŭdaraŭ pa Iranie11

«Hety fest nie tolki dla kajfu». Arhanizatary fiestyvalu Tutaka raskazali pra sioletnija płany i pierśpiektyvy10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić