Kultura

U Paryžy z aŭkcyjonu pradaduć karciny Šahała i Sucina

Mastackija tvory ŭradžencaŭ Biełarusi acanili ŭ sotni tysiač jeŭra, i heta tolki papiaredniaja acenka, bo padčas aŭkcyjonu košt moža značna vyraści.

Na aŭkcyjonie Sotheby's 20 kastryčnika možna budzie nabyć karciny mastakoŭ «Paryžskaj škoły», jakija rodam ź Biełarusi — Chaima Sucina i Marka Šahała, piša «Sputnik».

«Kvietki, hrušy i vinahrad», Mark Šahał. Fota: Sotheby's

Najbujniejšy aŭkcyjonny dom praviadzie ŭ Paryžy tarhi tvorami mastactva, jakija naležać pendźlu samych jaskravych pradstaŭnikoŭ impresijanizmu i madernu.

«Šahał i Sucin nahadvajuć nam pra čas, kali Paryž byŭ centram suśvietu», — havorycca ŭ anonsie aŭkcyjonu doma Sotheby's.

Siarod mnostva łotaŭ možna ŭbačyć pracy Amiedea Madyljani, Rene Mahryta, Anry Macisa, Pjera-Ahiusta Renuara, Hustava Klimta, Pabła Pikasa, Salvadora Dali, Žaana Miro. Usiaho ŭvazie publiki budzie pradstaŭlena 95 rabot.

«Sielski piejzaž u Siery», Chaim Sucin. Fota: Sotheby's

600-800 tysiač jeŭra zajaŭlena na karcinu Chaima Sucina — «Sielski piejzaž u Siery». I heta tolki pačatkovy košt, jaki padčas aŭkcyjonu pry popycie moža značna vyraści.

«Dva bukiety», Mark Šahał. Fota: Sotheby's

Taksama Sotheby's prapanuje amataram sučasnaha mastactva jašče dźvie pracy ŭradženca Viciebska Marka Šahała. Heta «Kvietki, hrušy i vinahrad» i «Dva bukiety» za 220-350 i 200-300 tysiač jeŭra adpaviedna.

U Biełarusi karciny mastakoŭ «Paryžskaj škoły», jakija naradzilisia i vyraśli na biełaruskaj terytoryi, ale viadomaść zdabyli ŭ Francyi, niekalki kupiŭ «Biełhazprambank», kali jaho ŭznačalvaŭ asudžany na 14 hadoŭ Viktar Babaryka.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka pavinšavaŭ narod Ukrainy z Dniom Niezaležnaści, pažadaŭ «pa-sapraŭdnamu niezaležnaha raźvićcia»14

«Abutak dla sapraŭdnych patryjotaŭ»: biełaruskaja fabryka robić dla školnikaŭ boty z čyrvona-zialonymi šnurkami30

Jakim budzie nadvorje ŭ apošni tydzień leta

«Šedeŭry Maleviča» z-pad matraca piensijanierki. Kurjoz u śviecie mastactva2

Tryvožny zvanočak — patreba vypić zranku. Narkołah raskazaŭ, jak zrazumieć, što vy ałkaholik19

Pamior biznesmien z 90-ch Alaksandr Smancar. Heta jon u 2010 zvaniŭ Statkieviču na Płošču i zaklikaŭ «siadać u kresła Sidorskaha»

Kala 19 tysiač kamier płanujuć ustalavać kala minskich padjezdaŭ. Heta amal u 10 razoŭ bolš, čym ciapier11

Raku ŭ Biełaviežskaj puščy paviarnuli ŭ rečyšča XIX stahodździa2

U Niaśvižy vystaŭlajucca tvory biełaruskich majstroŭ, vyviezienych u Maskvu. Toje, što jany ŭmieli, ruskim majstram tady i nie śniłasia25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić