Kultura55

U Nacyjanalnaj biblijatecy adkryłasia vystava da 100-hodździa litabjadnańnia «Maładniak»

Abjadnańnie «Maładniak» paŭstała jak hurtok maładych paetaŭ pry časopisie «Maładniak». Dataj jaho stvareńnia ličycca 28 listapada 1923 hoda, kali ŭ minskim kamsamolskim kłubie «KIM» sabralisia šeść maładych piśmieńnikaŭ — Michaś Čarot, Anatol Volny, Aleś Dudar, Andrej Aleksandrovič, Adam Babareka, Jazep Pušča — i vyrašyli stvaryć litaraturnaje abjadnańnie. Čatyry ź ich praz 15 hadoŭ byli rasstralanyja.

Stvaralniki litaraturnaha abjadnańnia «Maładniak»: Jazep Pušča, Aleś Dudar, Andrej Aleksandrovič. Fota: nlb.by

Filijały «Maładniaka» byli arhanizavanyja ŭ Maskvie, Viciebsku, Połacku, Mahilovie i inšych haradach, a potym aformiłasia Usiebiełaruskaje abjadnańnie paetaŭ i piśmieńnikaŭ «Maładniak». Niahledziačy na toje, što spačatku arhanizacyja nie mieła ni naležnaha finansavańnia, ni ŭłasnaha budynka, jaje papularnaść siarod moładzi rasła vielmi chutka, i ŭžo ŭ 1925—1926 hadach kolkaść siabroŭ dasiahała 500 čałaviek, kolkaść filijałaŭ — 12.

Z «Maładniaka» vyjšli viadomyja piśmieńniki i paety — Uładzimir Duboŭka, Kuźma Čorny, Źmitrok Biadula, Michaś Zarecki, Paŭluk Trus, Michaś Čarot, Jan Skryhan, Jazep Pušča, Piatruś Broŭka, Piatro Hlebka i mnohija inšyja.

Tematyčnaja vystava «Maładniak» — staronka historyi biełaruskaj litaratury», prymierkavanaja da 100-hodździa z času ŭtvareńnia pieršaha litaraturnaha abjadnańnia piśmieńnickaj moładzi, prachodzić z 18 kastryčnika pa 3 śniežnia ŭ zale biełaruskaj litaratury (pam. 205), piša Reform.by.

Ekspazicyja znajomić z šyrokim kołam jak asobnych vydańniaŭ tvoraŭ maładniakoŭcaŭ 20-ch — 30-ch hadoŭ, tak i ź ich časopisnymi publikacyjami.

Da 100-hodździa litabjadnańnia ŭžo piaty hod Nacyjanalnaja biblijateka viadzie maštabny prajekt «Na chvali času, u płyni žyćcia», u jakim možna paznajomicca ź virtualnymi ekspazicyjami, pryśviečanymi ŭdzielnikam zhurtavańnia.

Pradstaŭlenyja ŭ ekspazicyi knihi možna zakazać praz elektronny katałoh Nacyjanalnaj biblijateki Biełarusi.

Kamientary5

  • Andriej
    18.10.2023
    Žvir, možiet połovina ich stučała druh na druha. Vsio valiť na Andrieja Aleksandroviča było by niepravilno. On otkryto pisał jeśli był s kiem-to nie sohłasien.
  • Žvir
    18.10.2023
    Andriej, nu, na Stalina ž nie napisaŭ, značyć, treba dunać, byŭ zhodny...:) Tam, u Skryhana fakty, jon sam pajechaŭ u hulah z "dapamohaju" Alieksandroviča... I, zaŭvažcie, nie pad katavaņniami jon abhavorvaŭ liudziej...
  • Andriej
    18.10.2023
    Žvir, ja Skryhana lično znał. Mnohije v to vriemia donosili druh na druha iskrieńnie pri etom vieria v praviednosť svoich postupkov.

Ciapier čytajuć

Nivodzin łukašenkaŭski ŚMI i kanał nie vykarystaŭ słova «retranślatary». Što heta moža aznačać?

Nivodzin łukašenkaŭski ŚMI i kanał nie vykarystaŭ słova «retranślatary». Što heta moža aznačać?

Usie naviny →
Usie naviny

Padletak zmajstravaŭ niezvyčajny «Bulbamabil» — minaki nie dajuć jamu biez uvahi prajechać4

Takoha Minska vy nie bačyli — jaho zasadzili «łavandaj». Jak vam?8

U Biełarusi nijak nie mohuć pakazać suśvietny chit — daviałosia viartać hrošy za kvitki4

Chto tyja dva piersanažy, jakija nie pili ŭ mižvajennaj Vilni, jak Zośku Vieras abudzili ad letarhii i ci praŭdzivaja bajka pra Karatkieviča i restaran1

Jakija retranślatary na miažy maje na ŭvazie Ukraina?111

Hienštab USU paviedamiŭ pra ŭdar pa centry kaśmičnaj suviazi ŭ Padmaskoŭi1

USU nanieśli rakietny ŭdar pa zavodzie VPK u Varoniežy. U dzionny čas13

Valancin Stefanovič: «Tam było ciažka, ale i tut niaprosta». List biez adkazu da Aleha Hułaka3

Novaje ŭ spravie zatrymanaj u Kijevie žurnalistki Kardaš: aryštavanyja hrošy pavinny viarnuć mužu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Nivodzin łukašenkaŭski ŚMI i kanał nie vykarystaŭ słova «retranślatary». Što heta moža aznačać?

Nivodzin łukašenkaŭski ŚMI i kanał nie vykarystaŭ słova «retranślatary». Što heta moža aznačać?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić