Śviet1010

«U Isłandyi jość praviła, jakomu mahła b pazajzdrościć navat chunta ŭ Biełarusi»

Biełaruś nie adzinaja kraina Jeŭropy, dzie niama abmiežavańnia kolkaści prezidenckich terminaŭ. Toje ž samaje ŭ Isłandyi, piša ŭ fejsbuku žurnalist Dźmitryj Hurnievič.

Hviudni Joŭchansan z žonkaj i dziećmi

Tam jość i praviła, jakomu mahła b pazajzdrościć navat chunta ŭ Biełarusi.

Kali isłandski prezident źbirajecca vyłučacca na čarhovyja vybary, a inšych achvotnych pazmahacca za hetuju pasadu niama, to vybary prosta nie pravodziacca. Prezident tady aŭtamatyčna pačynaje čarhovy prezidencki termin. Takoje byvała nia raz.

Ciapier tam kiruje Hviudni Joŭchansan. Nieŭzabavie skončycca jaho druhi termin. Padčas pieršaha sacyjałahičnaha apytańnia davali jamu 97% padtrymki. Na apošnich vybarach za jaho prahałasavała 92,2% hramadzian Isłandyi.

Da taho jak stać prezidentam Joŭchansan pracavaŭ u Isłandskim univiersitecie. Jon historyk, jahonaja tema — sučasnaja historyja Isłandyi. Žonka Joŭchansana Eliza Džejn Ryd — z Kanady. Jana žurnalistka i piśmieńnica. U ich z Hviudni čaćviora dziaciej.

Kab zrazumieć, što za prezidenta mieli isłandcy — dastatkova dvuch faktaŭ. Jon admoviŭsia zaćvierdzić pavyšeńnie zarobku na 20% samomu sabie i pryniaŭ rašeńnie adličvać 10% zarpłaty na dabračynnyja mety.

Samarekłama i pijar, kab spadabacca elektaratu i kiravać biaskonca? Jašče čaho. Hviudni Joŭchansan akurat abviaściŭ, što paśla dvuch terminaŭ bolš nie choča być prezidentam.

Kamientary10

  • Navošta
    04.01.2024
    Chłuśnia litaralna ź pieršaha skazu. Jość, jość u Biełarusi abmiežavańnie prezidenckich terminaŭ. Dva razy pa piać hadoŭ, zhodna z abnoŭlenaj t.z. kanstytucyjaj, pavodle papravak u jakuju łukašenka dniami padpisaŭ adpaviedny zakon. To bok maksimum u 2035-m na jaho miescy budzie niechta inšy, a, moža, i raniej. Voś što varta abmiarkoŭvać u miedyja, a nie "harantyi" paśla sychodu i inšaje hłupstva.
  • Biełarus
    05.01.2024
    Navošta, Kali bližej da 2035 hoda ŭsio zastaniecca tak, jak i ciapier, i ŭ Łukašenki budzie jašče chapać zdaroŭja, to plunie jon na hetuju “kanstytucyjnuju” normu hetak ža sama, jak pluje 30 hadoŭ na ŭsie inšyja. Heta ž absalutna vidavočna. Inšaja reč, što da taho času jašče dažyć i pratrymacca treba. Ale heta ŭžo inšaja historyja.
  • Vładisłav
    05.01.2024
    Navošta
    Biełarusy viedajuć, što niavažna, padpisaŭ tam niešta Łukašenka ci nie.
    Samazvancu nie do zakonav. Jon moža dziesiatki razoŭ pierapisvać svaje «zakony» ci navat «kanstytucyju».
    Adzinaja harantyja taho, što samazvaniec nie daciahnie da 2035 hoda, - heta pažyły ŭzrost i słaboje zdaroŭje. 

Ciapier čytajuć

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja47

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja

Usie naviny →
Usie naviny

Lidary ES nie zmahli pierakanać Vienhryju razbłakavać kredyt Ukrainie na 90 młrd jeŭra4

Ci varta chavać svaje sakrety? I jak zrazumieć, kali varta skazać praŭdu, a kali — nie?3

Jeŭrapiejskija krainy i Japonija hatovyja dapamahčy zabiaśpiečyć prachod praz Armuzski praliŭ

Čałaviek paznačany ŭ śpisie pamiłavanych, ale zastajecca za kratami. Adbyłasia pamyłka? Što rabić?2

Irancy ŭpieršyniu ŭ historyi padbili amierykanski samalot F-353

Fiestyvalu Lidbeer sioleta nie budzie1

Pa homielskim dachu biehaje pacuk, jakoha bajacca navat katy VIDEA6

Minskaje mietro razam z «Alesiaj» pačnie kapać «Maryja». Sprava maje pajści chutčej1

Biełarusy sustrakajuć vyzvalenych palitviaźniaŭ u Vilni FOTY i VIDEA8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja47

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić