Navuka i technałohii

Navukoŭcam atrymałasia «vyrazać» DNK VIČ z zaražanych kletak

Ale da lekaŭ ad virusu jašče daloka.

Fota: George Frey / Getty Images 

Navukoŭcy ź Niderłandaŭ zajavili, što im udałosia paśpiachova vydalić DNK virusu imunadeficytu čałavieka z zaražanych kletak z dapamohaj technałohii redahavańnia hienomu CRISPR, udastojenaj Nobieleŭskaj premii pa chimii za 2020 hod, piša Bi-bi-si.

Technałohija, jakaja pracuje jak nažnicy, ale na malekularnym uzroŭni, dazvalaje razrezać DNK takim čynam, što infikavanyja ŭčastki mohuć być vydalenyja abo inaktyvavanyja, što spyniaje replikacyju VIČ.

Jość nadzieja, što ŭ vyniku atrymajecca całkam pazbavić arhanizm ad virusu, choć nieabchodna prarabić jašče šmat pracy, kab pierakanacca ŭ tym, što heta budzie biaśpiečna i efiektyŭna.

Isnujučyja preparaty ad VIČ mohuć zapavolić raźvićcio virusu ŭ arhaniźmie, ale nie źniščyć jaho.

Kamanda Amsterdamskaha ŭniviersiteta, jakaja pradstaviła na hetym tydni na miedycynskaj kanfierencyi karotki vykład svaich pieršych vynikaŭ, padkreślivaje, što ich praca zastajecca tolki «dokazam kancepcyi» i nie stanie lekami ad VIČ u najbližejšy čas.

Dacent Notynhiemskaha ŭniviersiteta Džejms Dyksan, jaki śpiecyjalizujecca na technałohijach stvałavych kletak i hiennaj terapii, zhodny z hetym i kaža, što atrymanyja vyniki patrabujuć starannaha vyvučeńnia.

«Spatrebicca jašče šmat raspracovak, pierš čym heta zmoža akazać upłyŭ na VIČ-inficyravanych», — skazaŭ jon.

«Nadzvyčaj składanaja zadača»

Inšyja navukoŭcy taksama sprabujuć vykarystoŭvać technałohiju CRISPR u baraćbie ź VIČ.

Kampanija Excision BioTherapeutics śćviardžaje, što paśla 48 tydniaŭ lačeńnia ŭ troch dobraachvotnikaŭ ź VIČ nie było vyjaŭlena surjoznych pabočnych efiektaŭ.

Adnak virusołah z łondanskaha Instytuta Frensisa Kryka Džonatan Stoje kaža, što vydalić VIČ z usich kletak, jakija chavajuć jaho ŭ arhaniźmie, nadzvyčaj składana.

«Pazakletačnaje lačeńnie z mahčymymi doŭhaterminovymi pabočnymi efiektami pa-raniejšamu vyklikaje aściarohi, — skazaŭ jon. — Tamu vierahodna, što projdzie šmat hadoŭ, pierš čym takaja terapija na asnovie CRISPR stanie rucinnaj — navat kali vykazać zdahadku, što jana akažacca efiektyŭnaj».

VIČ zaražaje i atakuje kletki imunnaj sistemy, vykarystoŭvajučy ich dla stvareńnia ŭłasnych kopij.

Navat pry efiektyŭnym lačeńni niekatoryja ź ich pierachodziać u stan spakoju abo łatentny stan, i ŭ ich pa-raniejšamu ŭtrymlivajecca DNK abo hienietyčny materyjał virusa.

Bolšaść ludziej ź VIČ majuć patrebu ŭ pažyćciovaj antyretravirusnaj terapii. Kali pierastać prymać hetyja preparaty, virus dremle, moža znoŭ aktyvizavacca i vyklikać prablemy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj32

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj

Usie naviny →
Usie naviny

Udava ź Indyi kaža, što trapiła ŭ biadu ŭ Biełarusi i jaje trymajuć u niejkim karoŭniku12

U parku žyvioł la Baranavičaŭ možna paabdymacca z kapibaraj za 100 rubloŭ3

«Boh vielmi hanarycca pracaj, jakuju ja zrabiŭ». Tramp vylecieŭ na Suśvietny ekanamičny forum u Davosie10

Śviatłana Cichanoŭskaja zaviała treds. Što joj pišuć biełarusy?15

Rasijskaja rakieta SPA trapiła ŭ žyły dom u Adyhiei10

Premjer Kanady: Stary suśvietny paradak nie vierniecca, siarednim dziaržavam treba trymacca razam4

Pad Barsiełonaj syšoŭ z rejek ciahnik, zahinuŭ mašynist, dziasiatki ludziej paranieny2

Prahnoz nadvorja ad Hidramietcentra Rasii samy niajakasny siarod kankurentaŭ. A jakija madeli pradkazvajuć nadvorje najlepš?1

Byłaja rasijskaja nastaŭnica stała viarboŭščycaj zamiežnikaŭ na vajnu suprać Ukrainy4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj32

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić