Mierkavańni2626

«Na jaho žyćcio palujuć ahienty CRU, a jon hulaje pa Minsku, prosta sarvihałava»

Analityk Alaksandr Frydman iranizuje nad minskim žyćciom byłoha polskaha sudździ Tomaša Šmita, jaki ŭciok u Biełaruś.

Tomaš Šmit u biełaruskim kafe. Fota: jaho telehram-kanał

«Śmiełaść polskaha eks-sudździ Tomaša Šmita, jaki ŭciok z Polščy ŭ Biełaruś, miažuje z varjactvam.

Jaho žyćcio, jak padkreśliŭ Łukašenka, u niebiaśpiecy; za im (chutčej za ŭsio) palujuć ahienty CRU i MI-6, jakija, pa słovach Šmita, kirujuć Polščaj (dziŭna, što z pola zroku eks-sudździ pakul vyśliznuła hetak papularnaje siarod polskich kanśpirałohaŭ «suśvietnaje habrejstva»).

A što ž Šmit? Jon za niapoŭny tydzień nie tolki daskanała avałodaŭ naratyvami miascovaj prapahandy, ale i hulaje pa Minsku i ryzykuje… I ŭsio tolki dla taho, kab znajści polskija tavary i prademanstravać nieefiektyŭnaść zachodnich sankcyj.

I što tut skažaš? Nie (supier)ahient KDB, a prosta sarvihałava», — piša Frydman u svaim telehram-kanale.

Raniej u sacsietkach padmiačali, što niadaŭna stvorany kanał Šmita ŭ telehramie, vierahodna, viaduć rabotniki biełaruskich dziaržaŭnych ŚMI, bo ŭ dopisach pa-polsku sustrakajucca vyrazy, nie ŭłaścivyja hetaj movie. 

Aproč hetaha, u kanale ciapier reposty z prapahandysckich resursaŭ.

Kamientary26

  • Piton
    12.05.2024
    krajnije pravyje, Šmitd razhovarivał na polskom s roždienija, no eto jemu nie pomiešało stať jabaćkoj.. možiet vsie taki nie v movie dieło?
  • Jak jość
    12.05.2024
    Tak, prapahanda ciapier dobra padciare sraku hetym Šmitam. Biedałaha jašče nie razumieje, u va što ŭpeckaŭsia. Zabudź pra hodnaść nazaŭždy, tvajo imia tabie bolš nie naležyć, asoba stračana, i budučyni ŭ ciabie ŭžo niama, jak i sučasnaści, jość
    minułaje, ale j jano nie tvajo, minułaje tvajo ciapier tabie čužoje ...
  • Acab
    12.05.2024
    Piton, nia viedaju, dyj nia nadta istotna, pavodle jakoj prykmiety vy pazycyjanujecie levych-pravych, ale mova heta nia bolej jak instrument kamunikacyi, kali jaje nie palityzavać. Tut nie mahu z vami nie pahadzicca.
    Ale śled dadać, što ideja nacyi heta kalektyviskaja ideja, jakaja karenna supiarečyć idei sub jektnaści asoby.
    I kalektyvisty-nacyjanalisty admaŭlajuć indyvidam ŭ vybary instrumentu kamunikacyi pamiž saboj (chto suvoraj admaŭllaje, chto łahodniej), ćvierziačy što mova kamunikacyi maje detžrminavacca prynaležnaściu da taje ci inšaje nacyi, a nie asabistym vybaram

Ciapier čytajuć

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?2

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

Niedaloka ad čyhunačnaha vakzała ŭ Minsku budujuć novuju pravasłaŭnuju carkvu7

Čarha na dva hady: jak muziej Pietrusia Broŭki staŭ samym deficytnym miescam dla spatkańniaŭ

Hanna Huśkova nie zmahła prabicca ŭ supierfinał u łyžnaj akrabatycy1

Razžałavany dekan ź jurfaka BDU Šydłoŭski znajšoŭsia ŭ niečakanym miescy6

Telegram dla rasijan nie buduć abmiažoŭvać «u zonie SVA»1

«Za pryhniot biełaruskaha naroda i za toje, što jon kradzie budučyniu ŭ biełarusaŭ». MZS Ukrainy zaklikała partnioraŭ uzmacnić cisk na Łukašenku21

Saudaŭskija fondy i fantastyčnyja ździełki. Jak ziać Trampa Džared Kušnier zarablaje sotni miljonaŭ dołaraŭ

«Dahetul nie mahu pavieryć». Adnu z kvater ułady Biełastoka vydali byłoj palitźniavolenaj Halinie Dzierbyš

Biełarusy vykłali fota i sumu svaich zakupaŭ u polskaj kramie i ŭzarvali Treds. Dalacieła až da Kazachstana32

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?2

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić