Aŭto

Kožny šosty pradadzieny ŭ Biełarusi aŭtamabil — elektryčny abo hibrydny

Źviestki ab prodažach, sabranyja aŭtamabilnym chołdynham «Atłant-M», kažuć pra toje, što za maj u Biełarusi pradali 3994 novyja aŭtamabili, ź ich 664 — elektramabili i hibrydy.

Heta značyć, što kožny šosty pradadzieny ŭ Biełarusi aŭtamabil elektryčny abo hibrydny, patłumačyŭ žurnalistam dyrektar kamiercyjnaha adździaleńnia «Atłant-M Elektramabili» Alaksiej Ułasaŭ.

U prodažy elektramabilaŭ jość svaje rekordy: naprykład, siońnia ŭ pieršaj dziasiatcy samych pradavanych marak — 4 «zialonyja» brendy. U siehmiencie premijalnych aŭtamabilaŭ taksama daminujuć elektryčki.

Spažyŭcy adznačajuć,što chočuć bačyć u elektramabilaŭ zapas chodu bolšy — 1000—1300 km, i dylery, płanujučy dastaŭku, prodažu, zychodziać z takoj patreby.

«Liču, što 2024—2025 hady — najlepšy čas dla kupli ŭ Biełarusi elektramabilaŭ, da momantu admieny lhot na ich. Ciapier u košcie elektramabila praktyčna niama padatkaŭ i pošlin, u toj čas jak u mašynie z DVS 60% — heta padatki i pošliny», — raspavioŭ Ułasaŭ.

Jon dadaŭ, što ciapier aŭtatrejdary nazirajuć pazityŭnyja źmieny na biełaruskim rynku: adbyŭsia zruch da masavaha karystalnika, siemji kuplajuć 2-3 mašyny. Klijenty z radaściu pierasadžvajucca z paŭsiedanaŭ na krasoviery.

Adnak u Biełaruś usie elektramabili zavoziacca pa paralelnym imparcie, i hetaja tendencyja zachoŭvajecca, u siłu taho, što najbujniejšyja hulcy nie zachodziać aficyjna na rynak. I robiać heta śviadoma.

Pa-pieršaje, tamu, što rynak Biełarusi dla ich nievialiki: jaho abjom — pakul 20-40 tys. štuk u hod. Heta niecikava dla bujnoha vytvorcy z prodažami miljonaŭ aŭtamabilaŭ. Mahčyma, cikavaść była b vyšejšaj, kali b naohuł nijakich ryzyk vakoł nie było. Ale ryzyki jakraz isnujuć — u vyhladzie pahrozy druhasnych sankcyj.

My bačym, jak u Kazachstanie, naprykład, banki pierastajuć hrošy prymać dla adpraŭki ŭ Kitaj i składanaść dastaŭki techniki ŭzrastaje. Tamu biznes šmatkroć uzvažvajuć ryzyki — usie bajacca druhasnych sankcyj, banki šmatkroć udakładniajuć, kudy mašyny pajšli», — patłumačyŭ ekśpiert.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?9

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?

Usie naviny →
Usie naviny

«My — u dupie». Na vučeńniach NATA ŭ Estonii kupka ŭkrainskich vajskoŭcaŭ «źniščyła» za dzień dva bataljony ŭmoŭnaha praciŭnika26

U Babrujsku vystavili na aŭkcyjon ceły čatyrochpaviarchovy dom pa canie 10 kvater

Hałoŭny trenier zbornaj Finlandyi pa skačkach z tramplina pierabraŭ na Alimpijadzie z ałkaholem3

Andrej Pavuk: Dzieci prosta pieraškadžajuć žyć, ja adpačyvaju ad taho, što ich niama. Biednaja Vola, maja byłaja žonka31

Vakansija ŭ «Našaj Nivie»: mantažor-redaktar tyktokaŭ9

MAK trapiŭ pad ahoń krytyki za prodaž futbołak ź simvolikaj Alimpijskich hulniaŭ, praviedzienych Hitleram2

Hrošy hrabuć akcyjaniery, a nie naniatyja rabotniki: takaja ciapier ekanomika, i budzie jašče horš (ci lepš?)12

U Minsku znoŭ stali tralejbusy praz abryvańnie kantaktnych sietak1

Na Miunchienskaj kanfierencyi razam ź Cichanoŭskaj zaśviaciŭsia Viktar Prakapienia FOTAFAKT8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?9

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić