Były palitviazień Siarhiej Ivancoŭ: Ja pračynaŭsia ad hrukatańnia ŭłasnych kaściej
U pałovie 1990‑ch Zianon Paźniak nazvaŭ jaho, tady 11‑hadovaha chłopca, budučyniaj Biełarusi, a praz 30 hadoŭ Siarhiej Ivancoŭ pračynaŭsia ŭ miorzłym ŠIZA škłoŭskaj kałonii ad hrukatu ŭłasnych kaściej. Były palitviazień raspavioŭ u razmovie z «Biełsatam», jakaja rysa charaktaru abjadnoŭvaje ŭsich zekaŭ i čamu zona — heta kosmas dla psichołaha-daśledčyka.

Razmova pačynajecca z turemnaha desiertu — klejkaha babrujskaha ziefiru, jakim častuje nas Siarhiej Ivancoŭ. Bieły, ružovy i čyrvony — papierčany. Adnym komam. Adkałupvać i prysiorbvać haračym napojem z cykoryjaj. Absalutnaje smakoćcie.
«Jon lipki, adnoj rukoj biarycie. A tut jašče funduk turemny. Ja pieradaču z hetym ziefiram niedzie za 4 tydni da vyzvaleńnia atrymaŭ, 60 kiłahramaŭ, tam šmat što było. Heta cełaja historyja, jak ja hety «kiešar» va Ukrainie ciahaŭ pa «vyzvaleńni», a potym u Polšču ź im pajechaŭ. Častujciesia. Sapraŭdny turemny ziefir», — uśmichajecca były palitviazień.
Rysa, jakaja abjadnoŭvaje ŭsich zekaŭ
Siarhieju Ivancovu — 41 hod. Zaŭsiodnaja ŭśmieška, sivizna ŭ vałasach («Na heta nie hladzicie — ja ŭžo ŭ studenckija hady mieŭ sivyja vałasy, prosta ŭ turmie bolš stała»). Try vyšejšyja adukacyi («…i, napeŭna, heta jašče nie kaniec»): bijołah, psichołah-daśledčyk (BDU) i markietołah (Anhlijski instytut markietynhu). Da hetaha ž z 2015 hoda — siertyfikavany trenier u enieahramie (typałohija asoby).
Siarhiej prabyŭ u niavoli 1149 dzion — z 21 kastryčnika 2022 hoda da 13 śniežnia 2025-ha, kali ŭ liku 123 palitviaźniaŭ byŭ departavany ź Biełarusi va Ukrainu. Akreścina, Vaładarka, Škłoŭskaja kałonija, PK-15 u Mahilovie. Jak sam padličyŭ, da kančatkovaha adbyćcia terminu (4 hady) nie dasiedzieŭ «usiaho» paŭhoda — 180 dzion.
«Ale słuchajcie, da leta 2025 hoda, ja i nie źbiraŭsia na volu! Bo razumieŭ, što ŭ turmie ja atrymlivaju stolki žyćciovaha i psichałahičnaha dośviedu, pra jaki na svabodzie možna chiba maryć. Psichałahičnaja praktyka — kaśmičnaja! Nu dzie ja na voli źbiaru 100 čałaviek i budu 24 na 7 nazirać za imi? Uklučanaje nazirańnie. Psichałohija, markietynh, sacyjałohija. Stolki nazirańniaŭ było, niekalki atradaŭ — vaŭ, kosmas!» — raspaviadaje Siarhiej Ivancoŭ
Siarhiej naziraŭ i zanatoŭvaŭ. Naziraŭ i za asudžanymi, i za turemnikami. Natatki, zroblenyja ŭ 2023 i 2024 hadach, udałosia zachavać, jany čakajuć svajoj publikacyi (moža być bomba), ale apošnija, z 2025-ha, vyvieźci nie atrymałasia.
«Pra typy — asobnaja i doŭhaja havorka. A voś rysy charaktaraŭ zekaŭ ja analizavaŭ. Zeki roznyja, ale jość adna rysa, jakaja ich abjadnoŭvaje. Usich — i kryminalnikaŭ, i «bečebešnikaŭ». Skazać, jakaja?.. Upartaść. Jana ŭ 99 % asudžanych. Viedaješ, jak moj dzied kazaŭ? Zakon, kazaŭ, heta jak nitka, naciahnutaja na dźviarach: ty možaš pierastupić praź jaje, prapaŭźci pad joj, abo — začapicca. Dyk voś upartyja — čaplajucca. I kali navat mohuć jašče dać zadni chod — admaŭlajucca adstupać, iduć dalej i — traplajuć u turmu. Ja heta naziraŭ i siarod vyzvalenych 123-ch. Asabliva ŭ dzieŭčyn. Takija zmaharki, što my i padnoska ich nie vartyja», — kaža Siarhiej.

«Paźniak pakazaŭ na mianie: «Voś jana, budučynia Biełarusi!»
Jahonaja asabistaja «ŭpartaść» prajaviłasia chacia b u tym, što až da samaha zatrymańnia ŭ kastryčniku 2022‑ha jon nie čyściŭ svoj telefon, choć viedaŭ, što jaho jašče sa studzienia 2021 hoda šukajuć za niavinny kamientar u čacie «Biełarusi hałaŭnoha mozhu»:
«Jaki vy pradkazalny, tavaryš major» (tam sapraŭdy siadzieŭ major, jaki nu nijak nie chacieŭ być «pradkazalnym»).
Siarhiej nie vydaliŭ pierapisku z «Bajpołam», jaki dapamoh jamu ŭ svoj čas identyfikavać falšyvych pracaŭnikoŭ ŽESu (nasamreč — supracoŭnikaŭ MUS), nie pavydalaŭ i fotazdymki z pratestavych maršaŭ, u jakich braŭ udzieł. Za kantakt z bajpołaŭcami atrymaŭ abvinavačańnie pavodle art. 361‑4 KK, za zdymki z BČB-ściaham — art. 342 KK. U sumie — 4 hady kałonii («sudździa» Luboŭ Simachina).
Jość taksama historyja, źviazanaja ź jašče adnym viadomym lidaram biełaruskaj apazicyi i byłym palitviaźniem Paŭłam Sieviaryncam. U červieni 2023 hoda jaho pieraviali sa škłoŭskaj kałonii na turemny režym. 29 listapada taho ž hoda Siarhiej Ivancoŭ u kampanii źniavolenych PK-17, siarod jakich, jak raskazvaje, byli i «žoŭtabiračniki», i zeki ź biełymi birkami, vykazaŭ usłych dumku, što, «moža, i dobra, što Sieviaryniec na turmu pajechaŭ, bo tam lahčej budzie».
«Moža, i ty chočaš pajechać za Sieviaryncam?» — spytaŭ niechta. «A chto jaho viedaje…» — adkazaŭ Ivancoŭ. Zdali Ivancova ŭmomant. Užo rankam jon stajaŭ pierad načalnikam kałonii Karnijenkam i atrymlivaŭ 10 sutak ŠIZA (potym dadali jašče 10) i 4 miesiacy PKT (adbyvaŭ užo ŭ Mahilovie). Za što? Za toje, što ŭ razmovie «vykazvaŭ padtrymku BČB-dziejańniam i ličyć Paŭła Sieviarynca svaim kumiram».
«Kumiram! Zapomniłasia mnie. Ja, čałaviek, jaki chodzić u carkvu, i dla jakoha kumir — Isus Chrystos, jak, darečy, i dla Sieviarynca. A jany mnie tut pišuć…» — śmiajecca Siarhiej Ivancoŭ.

«Ja tuju nitku, pra jakuju dzied kazaŭ, daŭno ciahnuŭ. Možna skazać, jašče školnikam u apazicyi apynuŭsia. Chočaš śmiešnuju historyju pra mianie i Paźniaka?.. Niedzie ŭ siaredzinie 1990‑ch moj baćka ŭziaŭ mianie z saboj na adnu z sustrečaŭ ź Zianonam Paźniakom, jakija ŭ toj čas ładziŭ aktyvist Aleś Čacholski. Mnie było kala 10 hadoŭ. Nu, Paźniak vystupaŭ, pramaŭlaŭ niešta, a pad kaniec pahladzieŭ na mianie i kaža: «Voś jana, budučynia Biełarusi!». Nu i… nie pamyliŭsia (śmiajecca).
Hetuju historyju tata mnie raskazaŭ. A ŭ stałym uzroście ja z Paźniakom upieršyniu tolki tut sustreŭsia, u Varšavie, zusim niadaŭna. Taksama raspavioŭ jamu pra toj vystup. Paźniak zadumaŭsia na imhnieńnie, a potym kaža: dakładna tuju sustreču nie pomniu, ale pomniu, što niešta takoje było ŭ Sucharavie ŭ tyja hady…» — z uśmieškaj raspaviadaje były palitźniavoleny.

«Ja pračynaŭsia ad hrukatańnia ŭłasnych kaściej»
Siarhiej pryznajecca, što škłoŭski ŠIZA byŭ, napeŭna, samaj drennaj i składanaj častkaj jahonaha «turemnaha šlachu». Siarhiej raspaviadaje, jak spačatku jaho źmiaścili ŭ kletku-stakan, dzie jon adčuŭ siabie sabakam, bo jeŭ na padłozie. Raskazvaje, jak chałodna było potym u izalatary, jak štoranicy vysłuchvaŭ himn RB (ruki pa švach!), pra hoład u ŠIZA.
«Vielmi mała ježy i vielmi chałodna. Termabializna tam — pad zabaronaj. Jak bijołah, ja razumieŭ bijafiziku pracesu: arhanizm traciŭ bolšaść kałoryjaŭ na suhreŭ. Ja pačaŭ chudzieć. Nastolki, što moh palpiravać svoj łokcievy sustaŭ, spraŭdžvajučy, jak žyły macujucca da kaściej. Upieršyniu zrazumieŭ, jakim chudym mahu być. Upieršyniu zrazumieŭ, što vyraz «hrukatać kaściami» — heta nie mietafara. I było takoje, što siadziš kala batarei, zasynaješ i raptam — buch! — padaješ i pračynaješsia ad niejkaha dziŭnaha hrukatańnia… Tak, ja pračynaŭsia ad hrukatańnia ŭłasnych kaściej… Kali adnojčy zaviali ŭ duš pamycca, ja zirnuŭ na siabie ŭ lustra — až strašna stała», — śviedčyć Siarhiej Ivancoŭ.
Heta byŭ śniežań 2023 hoda. Zdaryłasia pry hetym jašče pałomka z aciapleńniem va ŭsioj kałonii.
«Tady ja pieražyŭ niejki mistyčny momant. Vyrašyŭ, što budu pamirać. Źmiryŭsia. Užo siadzieŭ i raźvitvaŭsia z žyćciom, maliŭsia. I ŭ hety momant mnie zdałosia, što pobač sa mnoj siadaje niechta z maich pamierłych prodkaŭ i pačynaje sa mnoj razmaŭlać. Mahčyma, heta byŭ moj dzied, jaki pamior u 2020-m. Suciašaŭ mianie, kazaŭ, što termin usio adno idzie, pytaŭsia, ci prynosiać mnie leki i ježu. Kazaŭ trymacca. I tak heta spakojna havaryŭ, što ja supakoiŭsia i mužna pieražyŭ tyja astatnija dni ŠIZA ŭ Škłovie. Dahetul liču, što heta sapraŭdy byŭ duch majho prodka…» — raskazvaje były palitviazień..
«Jany byli radyja pazbavicca i mianie, i Fiaduty…»
«Mistyčnych momantaŭ» i iraničnych supadzieńniaŭ u historyi Siarhieja Ivancova było nasamreč bolš. Chacia b toje, što zatrymali jaho 21 kastryčnika — u Dzień baćci («U Dzień taty maju dačušku pazbavili taty. Joj tady było ŭsiaho 11 miesiacaŭ»). 13 śniežnia 2022 hoda dačka zrabiła ŭ svaim žyćci pieršyja kroki. U toj ža dzień praz try hady Siarhieja daterminova vyzvalili. Jon ličyć, što sistema «sama siabie padkałoła», vyzvaliŭšy palitviaźniaŭ 13.12 (spałučeńnie 1312 ŭ subkulturach aznačaje abrevijaturu «A.C.A.B.» — «All Cops Are Bastards»).
Na hadavinu viasiella, siedziačy ŭ ŠIZA, Siarhiej atrymaŭ sudovuju pozvu ab… skasavańni šlubu. Heta, pryznajecca, było nastolki niespadziavana, što pa vychadzie ź izalataru jon byŭ vymušany źviarnucca da turemnaha psichijatra, jaki vypisaŭ jamu leki.
Paškadavała Siarhieja navat administracyja mahiloŭskaj kałonii, pryznačyŭšy na 23 śniežnia pazačarhovaje spatkańnie z baćkami, jakoje Siarhiej tak i nie ažyćciaviŭ, bo byŭ vyviezieny z zony 13 śniežnia. Za dva dni da niečakanaha vyzvaleńnia — 11 śniežnia — Siarhieju prynieśli na podpis sudovuju pastanovu ab razvodzie…
«Siarhiej, ale čamu, jak ty dumaješ, tvajo proźvišča trapiła ŭ śpis tych 123 palityčnych źniavolenych, jakich vyzvalili i vyvieźli z krainy 13 śniežnia?» — pytajemsia ŭ byłoha palitviaźnia.

«Pa-pieršaje, zastavałasia mnie ŭžo niašmat — paŭhoda. Pa-druhoje, nadakučyŭ ja im, vidać, svaimi pajezdkami ŭ «valniačy» špital u Miensk. Sprava ŭ tym, što jašče ŭ 2018 hodzie ŭ mianie zdaryłasia krovaźlićcio na siatčatku pravaha voka — hiemarahija. Lačeńnie było niatannaje — 300 dołaraŭ adzin ukoł. Tady vyratavali majo voka. Ale ŭ 2022 hodzie zdaryŭsia recydyŭ. Ja paśpieŭ adnu injekcyju zrabić — i mianie zakryli. Na ŭkoły vazili i ź SIZA-1, i sa Škłovu, i z Mahilovu. Tolki z PK-15 ja 8 razoŭ jeździŭ u špital dla asudžanych u Kaladzičy.
Tamu, kaniešnie, jany byli radyja pazbavicca i mianie, i Alaksandra Fiaduty, naprykład, ź jakim my zblizilisia padčas tych etapaŭ. I narešcie, treciaja pryčyna, i znoŭ mistyčnaja: ja jašče ŭ 2023 hodzie na Vaładarcy raźličyŭ i viedaŭ, što prynamsi 3 lutaha 2026 hoda budu dakładna na svabodzie…» — raspaviadaje Siarhiej.
U kamiery na Vaładarcy, jak raskazvaje Siarhiej, visieŭ kalandaryk, dzie chtości ad ruki napisaŭ: «U 2025‑m — damoŭ!». Siarhiej uspryniaŭ heta jak znak i jak pasłańnie. Pierakanaŭ siabie, što vyjdzie jak minimum u śniežni 2025-ha, maksimum — u studzieni 2026-ha. Ale 3 lutaha — budzie ŭžo dakładna na svabodzie. U hety dzień čatyry hady tamu pakinuła hety śviet babula Siarhieja.
«I voś, kali ja dažyŭ tut da 3 lutaha, ja pamaliŭsia za babulu i padziakavaŭ Bohu. Kažu: u nas z Taboj atrymałasia, vieryŭ, što dasi mnie takuju mahčymaść, i Ty daŭ…» — padsumoŭvaje Siarhiej.
«U mianie šmat mistyčnaha dośviedu było, asabliva ŭ Škłovie. Viedaješ, čym ciažejšyja ŭmovy, tym bolš niezvyčajnych, zvyšnaturalnych rečaŭ adbyvajecca ŭ tvaim žyćci. Čym horš umovy — tym bolš aniołaŭ łunaje nad taboj. Chtości skaža, što heta prosta dach u čałavieka pajechaŭ. Ale ž nie pajechaŭ, nie…» — dadaje były palitviazień.
«Trojki» tam stanoviacca «kazłami», «vaśmiorki» — «zaŭchozami»
Što da «dachu», nie majem sumnievu. Jak ekśpiert u enieahramie Siarhiej zaličvaje sam siabie da siomaha enieatypu: entuzijast, animatar, epikurejec. Da charaktaraŭ z hałaŭnym mientalnym centram. Ekstraviert ź vielmi raźvitaj kreatyŭnaściu i intelektualnaj praduktyŭnaściu. Čałaviek, jaki lohka vučycca i dzielicca infarmacyjaj ź inšymi, u čym my pierakanalisia padčas razmovy.
Jon doŭha i padrabiazna raspaviadaje, jak pradstaŭniki roznych typaŭ prystasoŭvajucca da turemnaj realnaści. Jak reprezientanty treciaha typu («jakija ŭmiejuć chutka «pieraabuvacca») stanoviacca «kazłami» i pracujuć na administracyju. Nakolki «patrebnyja mientam» adzinki-pierfiekcyjanisty — zaŭziatary paradku. Jak niezaŭvažnyja ŭ atradzie byli asoby 4 ci 5 enieatypaŭ. I jak pradstaŭniki vośmaha typu — «bosy» ci «kanfrantatary» — rabilisia na zonie «kiešarščykami» ci «zaŭchozami».
«Naahuł, enieahrama — heta typałohija ab hłybinnaj matyvacyi. My bačym, što, naprykład, ludzi robiać adno i toje ž i zajmajuć adnolkavyja pasady, ale — z roznych pryčynaŭ i matyvacyjaŭ. Prykładam, pradstaŭniki majho typu z zadavalnieńniem zajmajuć pasadu, dzie budzie cikava i ŭsio novaje. Navizna i cikavaść. Kali jość takaja — jon jaje zojmie», — padahulniaje Siarhiej Ivancoŭ.
«Voś ty i zaniaŭ takuju — staŭ emihrantam. Tut spres — novaje i cikavaje», — žartujem.
«O, heta praŭda. I heta nastupny etap kvestu. Turemny etap projdzieny, pačynajecca emihrancki. Žyćcio — hulnia! Ale ja siomy typ i padtyp daśledčyka. I ja prystupiŭ užo da daśledavańnia kulturnaha kodu palakaŭ. Pieršaje adkryćcio takoje: toj, chto emihravaŭ siudy niekalki hadoŭ tamu — užo ŭšyty ŭ polskuju matrycu. Padčas razmovy ź imi ja sutykajusia z tymi ž nieparazumieńniami, jakija zdarajucca ŭ kamunikacyi z palakami. Kali hutaru z našaj dziaŭčynaj, jakaja tut try hady pražyła, — amal toje samaje, što z polkaj. Ale kali sustrakajusia ź biełarusam, jaki ŭ Polščy tolki paru miesiacaŭ, adčuvaju, što my na adnym vajbie», — zaŭvažaje Siarhiej.
«Adnym babrujskim ziefiram vykarmlenyja. Tut takoha niama», — znoŭ adkazvajem žartam.
«Spadabaŭsia tabie turemny ziefir?» — pytajecca były palitviazień na raźvitańnie. «Vostry!» — adkazvajem.
Kamientary