Śviet11

Situacyja z pažarami ŭ Łos-Andželesie stanovicca krytyčnaj. Jany nie ścichajuć

Situacyja z pažarami ŭ Łos-Andželesie stanovicca krytyčnaj. Jany praciahvajucca ŭžo šosty dzień i pryviali da značnych razbureńniaŭ i čałaviečych achviar, piša Bi-bi-si.

Fota: Ethan Swope / AP

Zaraz viadoma pra 24 zahinułych, evakujavana kala 180 tysiač čałaviek, zhareła pryblizna 10 tysiač pabudoŭ. Siarod tych, chto straciŭ svaje damy, — halivudskija zorki Entani Chopkins, Perys Chiłtan, Bili Krystał i Meł Hibsan.

Ekstranyja słužby tłumačać, što kali havorka idzie pra «ŭziaćcie pažaru pad kantrol», heta nie aznačaje, što ahoń patušany. Jany majuć na ŭvazie kantrol nad raspaŭsiudžvańniem ahniu, heta značyć, naprykład, ličba ŭ 11% aznačaje, što tolki na takoj častcy ahulnaha pierymietra pažaru ŭstalavany pieraškody.

Hetyja barjery mohuć być jak naturalnymi (naprykład, da ich adnosiacca darohi ci reki), tak i stvoranymi ratavalnikami, jakija ačyščajuć miascovaść ad usiaho, što moža zaharecca, ci ŭzvodziać zaharody. Kali pažar uziaty pad kantrol na 100%, heta aznačaje, što jon abmiežavany z usich bakoŭ i bolš nie moža raspaŭsiudžvacca.

U piatnicu mocny viecier u Łos-Andželesie pačaŭ krychu ścichać, što dazvoliła pažarnym słužbam dasiahnuć niekatorych pośpiechaŭ u baraćbie z pažarami. Adnak z taho času jon znoŭ pačaŭ uzmacniacca.

U niadzielu stała viadoma, što chutkaść vietru «Santa-Ana», jaki spryjaje raspaŭsiudžvańniu ahniu, pavialičycca na ŭźbiarežžy i ŭ dalinach da 56-88 km/h.

Pa danych amierykanskaj mietearałahičnaj słužby, samy mocny viecier čakajecca ŭ aŭtorak.

Pradstaŭnik pažarnaj słužby Kalifornii Tod Chopkins zajaviŭ u niadzielu, što pažar u Pasifik-Palisejds źniščyŭ kala 90 kv. km terytoryi i pahražaje raspaŭsiudzicca na bahaty rajon Brentvud.

U hetym rajonie znachodziacca damy mnohich halivudskich znakamitaściaŭ, u tym liku Arnolda Švarcenehiera i Ryz Uizierspun. Tam taksama žyli aktrysa Merylin Manro i hulec u amierykanski futboł O. Džej Simpsan.

Akramia taho, u Brentvudzie raźmieščany vystavačny Centr Heci, dzie zachoŭvajucca biascennyja tvory mastactva, uklučajučy karciny Rembrandta i Van Hoha.

Pažar pahražaje raspaŭsiudzicca i na hustanasielenuju Dalinu San-Fiernanda, dzie pražyvajuć kala 1,8 młn čałaviek.

Šeryf Łos-Andželesa Robiert Łuna paviedamiŭ u niadzielu, što evakujavacca zahadana 105 tysiačam žycharoŭ horada, a jašče 87 tysiač byli papiaredžany, što mohuć atrymać zahad pra evakuacyju. Raniej paviedamlałasia, što nieadkładnaj evakuacyi padlahajuć 153 tysiačy čałaviek, a jašče 166 tysiač atrymali papiaredžańni.

Kamientary1

  • ::
    13.01.2025
    Moluś za nich.

Ciapier čytajuć

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści38

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści

Usie naviny →
Usie naviny

Viktar Babaryka adkazaŭ na zavočnyja pytańni Mikity Miełkaziorava28

Papularny dastaŭščyk picy biez papiaredžańnia braŭ hrošy nie tolki za picu, ale i za zvanok

Mierc: Jeŭropa pavinna navučycca havaryć movaj siły8

Kleck zastaŭsia biez vady. Nie vytrymali 50‑hadovyja truby 3

U kazinaj fiermy ŭ Buda-Kašaloŭskim rajonie ŭźnikli vialikija prablemy. Sotni žyvioł mohuć zahinuć11

Na źmienu cykłonu «Leoni» pryjdzie antycykłon «Daniel»3

Tramp paprasiŭ Pucina na tydzień spynić abstreły ŭkrainskich haradoŭ7

«Za dzień atrymlivaju ad 200 da 1 200 BYN». Pra svaju pracu raskazaŭ pramysłovy alpinist3

U Minsku adkryŭsia jašče adzin «Mandaryn»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści38

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić