U Navahrudku na haryščy znajšli frahmient jaŭrejskaha pierhamienta XVIII stahodździa
Mastak Viktar Vasiukievič z Navahrudka pakazaŭ cikavuju znachodku — frahmient pierhamienta XVIII stahodździa sa staražytnajaŭrejskimi piśmionami. Artefakt byŭ znojdzieny na haryščy chaty svajaka mastaka. Jakim čynam relikvija trapiła da siamji žyvapisca — vyśvietlić ciapier składana, piša «Źviazda».

Pavodle siamiejnaj lehiendy, rodnyja Viktara ŭciakli z navahrudskaha hieta padčas niamieckaj akupacyi, źmianiŭšy proźvišča: sapraŭdnaje proźvišča jaho maci było Kac. Pryniesieny imi skrutak byŭ schavany na haryščy viaskovaj chaty pad sałomaj, listami pierhamienta była zasłanaja ŭsia padłoha…
Pa śviedčańniach śpiecyjalistaŭ Nacyjanalnaj biblijateki, čas stvareńnia pomnika — prykładna druhaja pałova XVIII stahodździa, pra što śviedčyć stan čarniła, jakoje vykarystoŭvałasia pry piśmie: jano maje rudoje adcieńnie.

Tora, abo Piaciknižža Majsiejeva — śviaščennaja kniha iŭdziejskaj relihii, była dadziena jaŭrejskamu narodu na hary Sinaj. Jaje tekst pieradavaŭsia na pierhamientnych skrutkach, vykananych śpiecyjalna vyvučanymi pierapisčykami. Imi vykarystoŭvałasia tolki skura kašernaj žyvioły (jahniaci), i pisiec nie mieŭ prava dapuścić nivodnaha vypraŭleńnia, inačaj skrutak pryznavaŭsia rytualna «niačystym».
U Polšču z Hiermanii viarnuŭsia vyviezieny nacystami archiŭ ź piačatkami Vitaŭta i Jahajły
Na staražytnych mohiłkach u centry Hrodna znajšli pareštki maci i dziciaci ŭ adnoj mahile
Samaja staražytnaja vyjava čałavieka ŭ Biełarusi starejšaja za piramidy. Ale kab dakazać heta, daviadziecca źniščyć jaje častku
Skaryna jak makułatura. Pra što śviedčać arkušy biełaruskaha drukara ŭnutry čužoha pieraplotu?
Kamientary
Palakam, dy inšym narodam, tak sama pisać "ewrejskia"?
[Zredahavana]