Skandał u biełaruskim skarynaznaŭstvie: maładoha historyka Paršankova vinavaciać u prysvajeńni čužoha adkryćcia
Pražski krajaznaviec Siarhiej Knyrevič ličyć, što jaho adkryćcio, jakoje źmianiaje ŭjaŭleńnie pra dziejnaść biełaruskaha pieršadrukara Francyska Skaryny, było vykarystana bieź jaho dazvołu. Aŭtar artykuła Alaksandr Paršankoŭ nie zhodny z takoj traktoŭkaj.

Svoj adkryty zvarot z abvinavačvańniami ŭ bok pražskaha historyka i siabra Kaardynacyjnaj rady Alaksandra Paršankova krajaznaviec Siarhiej Knyrevič apublikavaŭ u fejsbuku.
Kanflikt razhareŭsia vakoł artykuła «Francysk Skaryna, Urocłaŭ i Adam Dyjan: knižnaja mihracyja i pieršy palijatyp Vialikaha Kniastva Litoŭskaha», jaki byŭ apublikavany ŭ navukovym časopisie «Slavistica Vilnensis» u 2024 hodzie. Jaho aŭtary, daśledčyca Nadzieja Marozava ź Instytuta litoŭskaj movy i Alaksandr Paršankoŭ z Karłava ŭniviersiteta, vyśvietlili, što Skaryna vykarystoŭvaŭ u «Małoj padarožnaj knižcy», pieršaj drukavanaj knizie na terytoryi Vialikaha Kniastva Litoŭskaha, instrumienty i hraviurnyja doški, nabytyja va ŭracłaŭskaha drukara padčas viartańnia z Prahi ŭ Vilniu.
U mai 2023 hoda Siarhiej Knyrevič apublikavaŭ u fejsbuku hraviuru z knihi 1519 hoda, jakaja supadała z hraviuraj u «Małoj padarožnaj knižcy», vydadzienaj praz try hady Skarynam. Pry hetym krajaznaviec nie napisaŭ u svaim dopisie nazvu knihi, miesca jaje vydańnia i imia drukara, ale padzialiŭsia hetaj infarmacyjaj z Paršankovym.

Jak śćviardžaje Knyrevič, paśla hetaha jaho sustrečy z Paršankovym na temu Skaryny stali rehularnymi. Pry hetym krajaznaviec nie davaŭ maładomu historyku dazvołu na vykarystańnie jaho adkryćciaŭ, a toj klaŭsia, što nie budzie karystacca tymi znachodkami i materyjałami, jakimi ź imi dzialilisia.
Značnuju častku artykuła, apublikavanaha ŭ «Slavistica Vilnensis», na dumku Knyreviča, składaje mienavita publikacyja imia drukara, a taksama pierakaz ich pryvatnych z Paršankovym razvah na hetuju temu.
Hetyja pretenzii krajaznaviec spačatku vykazaŭ u asabistaj pierapiscy, a paśla źviarnuŭsia ŭ redakcyju časopisa, kab damahčysia spraviadlivaści. Tam jamu adkazali, što ličać situacyju vielmi niepryjemnaj.
Stanam na 6 sakavika pa nieviadomaj pryčynie artykuł Marozavaj i Paršankova byŭ niedastupny na sajcie «Slavistica Vilnensis», ale ciapier spasyłka adkryvajecca.
Kamientary pad svaim dopisam Knyrevič adklučyŭ, tamu Paršankoŭ adkazvaŭ jamu ŭ asobnym dopisie.
Historyk pryznaje, što Knyrevič zrabiŭ šmat znachodak, jakija, adnak, hadami nie ŭvodziacca ŭ navukovy abarot, bo toj nie ŭmieje pisać navukovyja artykuły i nie ŭmieje pracavać z navukovaj litaraturaj.
Zvyčajna znachodki Knyreviča stanoviacca materyjałami dla publikacyj u miedyja, a niešmatlikija jaho publikacyi napisany ŭ suaŭtarstvie z roznymi ludźmi. Pretenzii Knyreviča być paznačanym jak suaŭtar u ich artykule Paršankoŭ ličyć dziŭnymi.


Paršankoŭ źviartaje ŭvahu na toje, što ŭ ichnim artykule jość spasyłka na dopis Knyreviča, a ŭ tekście zahadvajecca, što mienavita jon pieršym znajšoŭ ksiłahrafii ŭracłaŭskich vydańniaŭ Dyjana. Ale što tyčycca asoby Adama Dyjana i jaho suviazi sa Skarynam, to pieršym ich adkryŭ češski skarynaznaviec Pietr Vojt jašče ŭ 2012 hodzie.
«Znachodki Knyreviča zajmajuć svajo miesca — heta jaho ŭłasnaść. Navukovyja ž teksty drukujucca ŭ navukovych časopisach i adkryty dla ŭsich zacikaŭlenych. Biezumoŭna, kali staniecca, što narešcie Siarhiej Knyrevič nadrukuje choć niešta sa svaich znachodak, dla skarynaznaŭstva heta budzie karysnym unioskam», — padsumoŭvaje Paršankoŭ.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary