U hrodzienskaj škole paprasili nie vykarystoŭvać u malunkach hieorhijeŭskuju stužku. Bondarava ŭ šale
U čacie adnoj z hrodzienskich škoł, dzie pravodzicca konkurs malunkaŭ da 9 maja źjaviłasia paviedamleńnie ad kłasnaha kiraŭnika z zaŭvahaj, što na malunku nie pavinna być hieorhijeŭskaj stužki. Niejkim čynam skrynšot z čata trapiŭ u ruki prarasijskaj danosčycy Volhi Bondaravaj, jakaja niadaŭna adbyła 13 sutak administracyjnaha aryštu.

«A voś vam konkurs malunkaŭ, himnazija #26, h. Hrodna. Jak razumieć takoje??? Heta asabistaja inicyjatyva niejkaha cudu na ŭzroŭni škoły, ci heta pa respublicy?», — zadajecca pytańniem Bondarava.

Hieorhijeŭskaja stužka, jakaja niekali mieła niejtralny charaktar, ź siaredziny nulavych stała aktyŭna prapahandavacca pucinskim režymam u Rasii, a paśla pačatku vajny z Ukrainaj u 2014 hodzie kančatkova stała ŭsprymacca jak simvał «ruskaha śvietu» i rasijskaha impieryjalizmu. U suviazi z hetym navat u łukašenkaŭskaj Biełarusi da jaje stavilisia davoli naściarožana, u jakaści alternatyvy sprabujučy papularyzavać butańjerku ź jabłynievym ćvietam u kolerach aficyjnaha čyrvona-zialonaha ściaha.
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary