Hramadstva33

Navukoviec raskazaŭ pra budučyniu cialat, jakich naradzili biełaruskija karovy ad zubra

U Šarkaŭščynskim rajonie źjavilisia cialaty, jakija ŭjaŭlajuć saboj hibryd karoŭ hierafordskaj parody i dzikaha zubra. Ekśpiert u halinie hienietyki ź Viciebskaj dziaržaŭnaj akademii vieterynarnaj miedycyny raskazaŭ BiełTA, jakim moža stać heta niezvyčajnaje patomstva i ci biaśpiečna trymać jaho pobač sa zvyčajnym karovinym statkam.

Fota z asabistaha archiva Maryny Chadanionak

U minułym hodzie da karoŭ małočna-tavarnaha kompleksu na vypas prybłukaŭ adzinoki, ale davoli spakojny zubr, a ŭ hetym hodzie vyśvietliłasia, što jon pakinuŭ paśla siabie patomstva. Adno ź cialat uspadkavała maść zubra, druhoje — mamy-karovy.

U rajahraservisie takoha jašče nie sustrakali, tamu ciapier vyrašajuć, što rabić ź niečakanym siurpryzam. Cialaty pakul zastajucca na pradpryjemstvie pad nahladam rabotnikaŭ.

Zahadčyk kafiedry hienietyki i raźviadzieńnia sielskahaspadarčych žyvioł Viciebskaj dziaržaŭnaj akademii vieterynarnaj miedycyny Aleh Zajac rastłumačyŭ, što z navukovaha punktu hledžańnia heta zrazumieła. Hienietyčnyja karani bujnoj rahataj žyvioły iduć jakraz da zubroŭ, i ŭ ich adnolkavaja kolkaść chromasom. U toj ža čas fizična karovy i zubry amal nikoli nie pierasiakajucca.

Zubry ŭ pieryjad sparvańnia pakryvajuć samak, pakul cykł nie zavieršycca. Na vypas karoŭ małočnaj parody vypuskajuć užo apłodnienymi, a miasnych, jak hierafordy, — nie, tamu zubr, jaki chadziŭ u vialikim statku, moh apładnić nie tolki dźviuch, ale i bolš samak.

Zajac adznačyŭ, što pavodziny i charaktar dzikaha baćki cialatam mohuć nie pieradacca, usio zaležyć ad asiarodździa i kłopatu ludziej. Jość šmat vypadkaŭ, kali dzikija žyvioły pryvykajuć da čałavieka, stanoviacca ručnymi i spakojnymi. Hibrydy zubra i karovy taksama mohuć vyraści spakojnymi, bo karovy-hierafordy pa pryrodzie — spakojnyja žyvioły.

Pa prahnozach hienietyka, takija cialaty buduć raści chutčej za svaich parodnych svajakoŭ. Byčki, atrymanyja ad hetaha hibrydu, buduć biaspłodnymi, ale ciałuški mohuć davać patomstva.

Dla plemiannoha raźviadzieńnia hibrydaŭ lepš trymać asobna. Jany adroźnivajucca tolki pamierami i źniešnim vyhladam — mohuć pieravyšać i hierafordaŭ, i zubroŭ pa vyšyni i vazie. Termin žyćcia ŭ ich taki ž, jak u zvyčajnych karoŭ. Kali ich pakinuć na adkorm, haspadarka moža atrymać takoje ž jakasnaje miasa, jak u maci-hierafordaŭ, jakija słaviacca marmurovaj jałavičynaj.

Aleh Zajac skazaŭ, što asabista sutykajecca z takimi vypadkami ŭpieršyniu, choć na zaniatkach studentam raskazvaje pra hibrydyzacyju i vyviadzieńnie novych parod. Zvyčajna takija parody vyvodziać śpiecyjalna dla palapšeńnia jakaści małočnaj pradukcyi.

Šarkaŭščynski rajahraservis zajmajecca raźviadzieńniem plemiannoha statku, tamu rašeńnie za kiraŭnictvam pradpryjemstva.

Kamientary3

  • Hienietyk
    31.05.2025
    Kab jašče dla paraŭnańnia daśledvali cialat, jakija naradzilisia ad polskich karoŭ, jakich pakryli biełaviežskija zubry....
  • .
    31.05.2025
    Navat u cialat, jakich naradzili biełaruskija karovy ad zubra, jość niejkaja budučynia.
  • daviedka
    01.06.2025
    Karanik vydast Łukašienko za novuju biełorusskuju krasnuju porodu KRS ot Husakova.

Ciapier čytajuć

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy11

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

Usie naviny →
Usie naviny

U Michanavičach pad Minskam biehali tchary i łaščylisia da ludziej. Jak jany tam apynulisia?5

«Žarty na ŭzroŭni siaredniaj škoły». Stryžak raskazaŭ pra novy prajekt — tłumačyć, što nijakaha seksu ŭ naźvie niama37

Na aŭkcyjon vystavili kultavy niamiecki sportkar. Pradajuć usiaho za 390 rubloŭ3

U Hruzii zatrymali dvuch biełarusaŭ z narkotykami na miljon dalaraŭ

Z prajekta budaŭnictva minskaha mietro vykinuli jašče dźvie stancyi — «Kijeŭski skvier» i «Politechničnuju»14

Syn iranskaha šacha Reza Piechlevi zaklikaje da dalejšych pratestaŭ7

Najchaładniej hetaj nočču było na Babrujščynie1

Maładaja bulba pa nierealnaj canie: čym ździŭlaje Kamaroŭka ŭ studzieńskija marazy

U Maskvie pryziamliŭsia sanitarny samalot, na borcie jakoha moža znachodzicca Adam Kadyraŭ. Śledam sieŭ samalot Ramzana Kadyrava2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy11

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić