Hramadstva1212

Łukašenka: Ja pračytaŭ toje, što pisali ŭ tyktokach, «tyktokalisia» našy vykładčyki

Alaksandr Łukašenka na cyrymonii ŭznaharodžańnia vypusknikoŭ i vykładčykaŭ VNU znoŭ zakranuŭ temu tyktoku, piša BiełTA.

Havoračy ab rabocie sistemy adukacyi, jon raskazaŭ, što niekatoryja piedahohi skardziacca ŭ tyktoku na nieabchodnaść naviedvać vučniaŭ doma abo krytyčna vykazvajucca pra inšyja aśpiekty raboty.

«Ja pračytaŭ toje, što pisali ŭ tyktokach, «tyktokalisia» našy vykładčyki, nastaŭniki. Adzin napisaŭ, a inšyja reahujuć: «voś, prymušajuć da vučniaŭ dadomu chadzić, a tam ałkašy takija-siakija, jak tudy zojdzieš…», — pryvioŭ adzin z prykładaŭ Alaksandr Łukašenka.

Jon źviarnuŭ uvahu, što padobnyja naviedvańnia nieabchodnyja ŭ pracy nastaŭnikaŭ. Bo dla taho, kab paśpiachova pieradavać viedy, treba bačyć studenta, vučnia nie tolki na lekcyjach i ŭrokach, ale i viedać, jakaja situacyja ŭ jaho doma, viedać baćkoŭ.

Łukašenka zakranuŭ jašče adno pytańnie zapaŭnieńnia nastaŭnikami raznastajnych dakumientaŭ. «Pa dakumientach rašeńni pryniaty ŭsie. Tamu nie vydumlajcie ničoha na miescach, — padkreśliŭ jon. — Kali vas prymušajuć rabić nie toje (što praduhledžana pa pasadzie) — voś ministr adukacyi, kiraŭnik Administracyi — da jaho. Nijakaj biurakratyi być nie pavinna. Usio pavinna być pa-čałaviečy i narmalna».

Taksama Łukašenka zajaviŭ pra nieabchodnaść abkošvańnia ŭčastkaŭ kala doma.

«Kali chtości nie hatovy abkošvać svoj učastak i piać mietraŭ susiedniaha, kali tam babulka… heta nie da mianie. Ja heta nie vielmi razumieju. Ja prezident, i mnie (kali) treba — abkosiać, ale ja z kasoj chadžu i ničoha ŭ hetym haniebnaha nie baču».

«Tamu, kali budziecie ŭ tyktokach čahości papisvać, vy pamiatajecie heta: usiudy patrebnaja praca, — padkreśliŭ jon. — Vy ludzi pracavityja. U Pałac Niezaležnaści dva z pałovaj dziasiatki ŭsiaho tolki ź miljonaŭ trapili nie prosta tak, a tamu što vy i vašy vykładčyki zasłužyli heta».

Zakranuŭ jon znoŭ i temu bulby.

Na jaho dumku, mnohim varta było b samastojna vysadžvać na prysiadzibnych učastkach hetuju kulturu, kab potym rańniaj viasnoj nie skardzicca na niedachop bulby ŭ kramach.

«Kali ja pakrytykavaŭ vas za toje, što vy, majučy lecišča, dźvie-try barazionki, nie vysadzili bulby i ŭ vas niama bulby ŭ sakaviku miesiacy, nu prabačcie, — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.

— Ja karystajusia takim pryncypam: pierš čym u kahości kamień kinuć abo pakrytykavać, pierad lusterkam ustań i pahladzi na siabie. Zaŭsiody karystajusia hetym pryncypam. Na siabie pahladzicie. Hladzicie ŭ žyćci, što vy zrabili i što nie zrabili, što vam treba budzie zrabić», — skazaŭ Łukašenka.

Kamientary12

  • TyrOksa
    20.06.2025
    [Red. vydalena]
  • lesavik
    20.06.2025
    V sosiedniej Litvie ludi užie davno zabyli, čto takoje vyživanije za sčiot dači. A tut 90-je nikuda i nie uchodili.
  • Tyk tykalisia
    20.06.2025
    Vioski vymierli, narod vymiraje, maładyja biahuć z krainy. Vsiem rabotać za darma, a hrošy mnie ŭ siamju. Pabačyŭ na siabie.

Ciapier čytajuć

Siarhiej Cichanoŭski vyjšaŭ na volu

Usie naviny →
Usie naviny

Ludzi ździŭlajucca tamu, što ŭ vioskach na Brasłaŭščynie niama płatoŭ. Čym heta možna patłumačyć?3

Niabienzia nazvaŭ rasijski «miemarandum» «najlepšaj prapanovaj» dla Kijeva

Miłyja ci pačvarnyja? Čamu lalki Labubu stali suśvietnaj siensacyjaj4

Kolki kaštuje chatniaja aptečka ŭ Biełarusi, Litvie i Polščy? Paraŭnali ceny1

Tramp: Ja arhanizavaŭ mirnuju damovu pamiž Konha i Ruandaj. Ale Nobiela mnie za heta nie daduć8

Minhandlu aburyłasia zavyšeńniem u 8 razoŭ cany na čyrvona-zialonyja ściažki5

U Iranie adbyŭsia ziemlatrus mahnitudaj 5,2. Adrazu pajšli čutki2

«Doŭhaja daroha pa ŭsim śviecie». Biełaruska z adnym zaplečnikam abjeździła 40 krain2

Budučynia Irana: try scenary paśla mahčymaha krachu režymu mułaŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Siarhiej Cichanoŭski vyjšaŭ na volu93

Siarhiej Cichanoŭski vyjšaŭ na volu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić