Zdaroŭje44

Karanavirus paskoryŭ stareńnie mozhu navat u tych, chto nie chvareŭ

Pa słovach navukoŭcaŭ, praciahłaja izalacyja, tryvožnaść, niapeŭnaść, strata pracy abo dachodaŭ akazalisia nastolki mocnymi, što vyklikali źmieny, padobnyja da naturalnaha stareńnia mozhu.

Fota: Vecteezy

Jak piša Daily Mail, daśledavańnie, praviedzienaje navukoŭcami z Notynhiemskaha ŭniviersiteta, pakazała, što padčas pandemii ŭ ludziej nazirałasia paskoranaje stareńnie mozhu — u siarednim na 5,5 miesiaca chutčej, čym zvyčajna. Pryčym u niekatorych vypadkach hety pakazčyk dasiahaŭ dadatkovych 20 miesiacaŭ stareńnia. I samaje dziŭnaje: heta zakranała navat tych, chto nie chvareŭ na COVID-19.

«Najbolš mianie ździviła toje, što navat u ludziej, jakija nie chvareli na COVID-19, nazirałasia značnaje pavieličeńnie tempaŭ stareńnia mozhu. Heta śviedčyć pra toje, nakolki hłyboka na nas paŭpłyvaŭ sam vopyt pandemii — izalacyja, niavyznačanaść, stres», — adznačyŭ kiraŭnik daśledavańnia doktar Ali-Reza Machamadzi-Niežad.

Kab pryjści da takich vysnoŭ, daśledčyki spačatku stvaryli madel narmalnaha stareńnia mozhu, vykarystoŭvajučy danyja bolš jak 15 000 zdarovych ludziej. Zatym jany praanalizavali skany mozha inšych 996 asob.

Pałova ź ich prajšła MRT-abśledavańnie jašče da pačatku pandemii, a pałova jak da, tak i paśla pandemii. I mienavita ŭ tych, chto byŭ abśledavany dvojčy — da i paśla pandemii — vyjavilisia najbolš jaŭnyja prykmiety paskoranaha stareńnia.

Jak adznačajuć aŭtary daśledavańnia, pandemija akazała najbolš istotny ŭpłyŭ na ludziej, jakija i biez taho mieli składanaści: biednaść, prablemy sa zdaroŭjem, nizki ŭzrovień adukacyi abo biespracoŭje. U mužčyn niehatyŭny efiekt byŭ vyjaŭleny macniej, čym u žančyn.

Akramia MRT-skanavańniaŭ, daśledčyki aceńvali taksama razumovyja zdolnaści ŭdzielnikaŭ z dapamohaj śpiecyjalnych testaŭ. U tych, chto pieranios COVID-19, hetyja testy pakazali źnižeńnie kahnityŭnych funkcyj — najpierš pahoršyłasia razumovaja hnutkaść (zdolnaść chutka pieraklučacca pamiž zadačami) i chutkaść apracoŭki infarmacyi.

Hetaje daśledavańnie — pieršaje maštabnaje paćviardžeńnie taho, što hłabalnyja kryzisy mohuć vyklikać niejrabijałahičnyja nastupstvy, padobnyja da naturalnaha stareńnia. I hetyja nastupstvy najbolš baluča adčuli tyja, chto i biez taho byŭ najbolš uraźlivym.

Kamientary4

  • 1
    25.07.2025
    U znajomaha paśla kavidu psichoz raźviúsia, jamu padajecca što susiedzi jaho chočuć atrucić, zabić i h.d. Pry prypadku źbiehaje ú les, pala i tamaka siadzić
  • Vład
    25.07.2025
    Čto ludi otupieli - očievidnaja vieŝ!
  • Nul
    25.07.2025
    Odni učionyje pišut, čto mozh voobŝie nie stariejet, druhije čto stariejet, da tak, čto jeho vozrast možno opriedieliť s točnosťju do miesiaca. No čto-to viery niet ni tiem ni tiem

Ciapier čytajuć

Milicyja śćviardžaje, što kancert u Minsku pryjšli 120 tysiač čałaviek VIDEA16

Milicyja śćviardžaje, što kancert u Minsku pryjšli 120 tysiač čałaviek VIDEA

Usie naviny →
Usie naviny

U Litvie pakul što nie zafiksavali nijakich pravakacyj u suviazi z vučeńniami «Zachad-2025»

Polskaje vydańnie nazvała Cierciela architektaram śpiecapieracyi, jakaja razhortvajecca paralelna z vučeńniami «Zachad»68

Udava Čarli Kirka emacyjna źviarnułasia da zabojcy svajho muža: Ty nie ŭjaŭlaješ, što ty raźviazaŭ11

Tramp pastaviŭ novyja ŭmovy dla ŭviadzieńnia «maštabnych» sankcyj suprać Rasii9

Śviatara, jaki raptoŭna pamior 34-hadovym, ckavaŭ kanał, źviazany z KDB i MUS3

U Biełarusi źjaviłasia novaje machlarstva z dapamohaj technałohii NFC4

«Spyniłasia serca, znajšli la kaścioła». Małady ksiondz raptoŭna pamior u Hrodzienskaj vobłaści3

Na vučeńniach «Zachad-2025» adpracoŭvali źniščeńnie dyviersantaŭ2

Na vučeńniach «Zachad» adpracoŭvajuć napad na Polšču i Litvu pad vyhladam abarony Kalininhrada22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Milicyja śćviardžaje, što kancert u Minsku pryjšli 120 tysiač čałaviek VIDEA16

Milicyja śćviardžaje, što kancert u Minsku pryjšli 120 tysiač čałaviek VIDEA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić