Karanavirus paskoryŭ stareńnie mozhu navat u tych, chto nie chvareŭ
Pa słovach navukoŭcaŭ, praciahłaja izalacyja, tryvožnaść, niapeŭnaść, strata pracy abo dachodaŭ akazalisia nastolki mocnymi, što vyklikali źmieny, padobnyja da naturalnaha stareńnia mozhu.

Jak piša Daily Mail, daśledavańnie, praviedzienaje navukoŭcami z Notynhiemskaha ŭniviersiteta, pakazała, što padčas pandemii ŭ ludziej nazirałasia paskoranaje stareńnie mozhu — u siarednim na 5,5 miesiaca chutčej, čym zvyčajna. Pryčym u niekatorych vypadkach hety pakazčyk dasiahaŭ dadatkovych 20 miesiacaŭ stareńnia. I samaje dziŭnaje: heta zakranała navat tych, chto nie chvareŭ na COVID-19.
«Najbolš mianie ździviła toje, što navat u ludziej, jakija nie chvareli na COVID-19, nazirałasia značnaje pavieličeńnie tempaŭ stareńnia mozhu. Heta śviedčyć pra toje, nakolki hłyboka na nas paŭpłyvaŭ sam vopyt pandemii — izalacyja, niavyznačanaść, stres», — adznačyŭ kiraŭnik daśledavańnia doktar Ali-Reza Machamadzi-Niežad.
Kab pryjści da takich vysnoŭ, daśledčyki spačatku stvaryli madel narmalnaha stareńnia mozhu, vykarystoŭvajučy danyja bolš jak 15 000 zdarovych ludziej. Zatym jany praanalizavali skany mozha inšych 996 asob.
Pałova ź ich prajšła MRT-abśledavańnie jašče da pačatku pandemii, a pałova jak da, tak i paśla pandemii. I mienavita ŭ tych, chto byŭ abśledavany dvojčy — da i paśla pandemii — vyjavilisia najbolš jaŭnyja prykmiety paskoranaha stareńnia.
Jak adznačajuć aŭtary daśledavańnia, pandemija akazała najbolš istotny ŭpłyŭ na ludziej, jakija i biez taho mieli składanaści: biednaść, prablemy sa zdaroŭjem, nizki ŭzrovień adukacyi abo biespracoŭje. U mužčyn niehatyŭny efiekt byŭ vyjaŭleny macniej, čym u žančyn.
Akramia MRT-skanavańniaŭ, daśledčyki aceńvali taksama razumovyja zdolnaści ŭdzielnikaŭ z dapamohaj śpiecyjalnych testaŭ. U tych, chto pieranios COVID-19, hetyja testy pakazali źnižeńnie kahnityŭnych funkcyj — najpierš pahoršyłasia razumovaja hnutkaść (zdolnaść chutka pieraklučacca pamiž zadačami) i chutkaść apracoŭki infarmacyi.
Hetaje daśledavańnie — pieršaje maštabnaje paćviardžeńnie taho, što hłabalnyja kryzisy mohuć vyklikać niejrabijałahičnyja nastupstvy, padobnyja da naturalnaha stareńnia. I hetyja nastupstvy najbolš baluča adčuli tyja, chto i biez taho byŭ najbolš uraźlivym.
Ciapier čytajuć
«Ludzi, budźcie pilnyja! U takoj situacyi moža apynucca kožny žychar ES!» Hramadzianin Litvy, asudžany ŭ Biełarusi da 13 hadoŭ za «špijanaž», pieradaŭ list z kałonii

«Ludzi, budźcie pilnyja! U takoj situacyi moža apynucca kožny žychar ES!» Hramadzianin Litvy, asudžany ŭ Biełarusi da 13 hadoŭ za «špijanaž», pieradaŭ list z kałonii
«Niezaležnaść nie padaje ź nieba i nie dajecca nazaŭsiody. Jaje treba abaraniać». Cichanoŭskaja vystupiła z zajavaj da 35-hodździa pryniaćcia Dekłaracyi ab suvierenitecie

Kamientary