Kultura

«Radziva Prudok», «Šept» i «Pa što idzieš voŭča?» uvosień pakažuć u Polščy

Śpiektakli projduć u Varšavie i Hdańsku.

Fundacyja INEXKULT raspačynaje novy teatralny siezon śpiektaklami pa biełaruskich knižnych biestsielerach. U Polščy pakažuć pastanoŭki «Radziva Prudok», «Šept» i «Pa što idzieš voŭča?».

«Šept»

Fota: INEXKULT / Ksienija Vasiloŭkina

Heta pastanoŭka pavodle adnajmiennaj knihi Siarhieja Leskiecia. Śpiektakl prapanoŭvaje zanurycca ŭ tajamničy i, na žal, sychodziačy śviet biełaruskich šaptuch, jakija ciaham stahodździaŭ lekavali ludziej ziołkami, ahniom, vadoju i zamovami. Jany źviartalisia da prakavietnych bahoŭ i da chryścijanskich śviatych, mieli ŭłasnyja rytuały dy recepty vykaranieńnia chvaroby i mahli sahreć adnym słovam. Biełaruski fatohraf i etnohraf Siarhiej Leskieć bolš za dzieviać hadoŭ zanatoŭvaŭ svaje sustrečy z takimi babulami (a pieravažna, šaptuchami byli žančyny) na fotastužku dy dyktafon i naźbiraŭ nie tolki sami zamovy, ale i śviedčańni tahačasnaha žyćcia, ciepłyni i viaskovaj piaščoty da ludziej.

Śviatłana Anikiej, Dźmitryj Łukjančyk i Michaił Zuj stvarajuć teatralnuju zamovu z hałasoŭ znacharak, muzyki i minimalistyčnaj scenahrafii, dzie šept — heta čyrvonaja nitka, što źnitoŭvaje hledačoŭ nie tolki adzin z adnym, ale i z sapraŭdnaj biełaruskaj spadčynaj.

Kali: 28 vieraśnia, niadziela, 19:00

Dzie: Hdańsk, Gdański Teatr Szekspirowski

Kvitki možna nabyć tut.

Kali: 2 kastryčnika, čaćvier, 19:00

Dzie: Varšava, Terminal Kultury Gocław

Kvitki možna nabyć tut.

«Pa što idzieš, voŭča?»

Fota: INEXKULT / Alaksandr Drahavoz

Śpiektakl pavodle adnajmiennaha biestsielera Jevy Viežnaviec. Hałoŭnaja hierainia — Ryna — maje kala 40 hadoŭ i prahu da ałkaholu, a ciapier viartajecca ź niamieckaha Darmštadtu ŭ biełaruskuju hłybinku, kab pachavać staruju babulu, zhadać svajo žyćcio i znajści, prynamsi, svaje karani. A, mo, i niešta bolšaje, bo Biełaruś — heta kraj, dzie možna pražyć u adnoj vioscy ŭsio žyćcio, ale źmianić niekalki krain, jašče bolš uładaroŭ i nazapasić taki dośvied, nibyta heta ty pražyŭ žyćcio 102-hadovaj babuli dy jašče i svajo.

Šmatmoŭny ekśpierymient, žanočaja historyja, pieraplecienaja z historyjaj usioj Uschodniaj Jeŭropy, hipierrealizm i absurd jak častki paŭsiadzionnaha žyćcia — usio heta ŭvasobiłasia ŭ śpiektaklu, dzie sumieś žudasnaha i kranalnaha nikoha nie pakinie abyjakavym. U śpiektakli zadziejničanyja Jaŭhienija Kulbačnaja, Volha Hryhoraš, Śviatłana Zielankoŭskaja i Monika Davidziuk.

U 2021 hodzie apovieść Jevy Viežnaviec «Pa što idzieš, voŭča?» atrymała litaraturnuju premiju imia Ježy Hiedrojcia za najlepšuju knihu. Siońnia jana pierakładzienaja na šeść moŭ, a adnajmienny śpiektakl z pośpiecham prajšoŭ u Varšavie, Biełastoku i francuzskim Avińjonie padčas sioletniaha mižnarodnaha teatralnaha fiestyvalu.

Kali: 26 kastryčnika, niadziela, 19:00

Dzie: Hdańsk, Gdański Teatr Szekspirowski

Kvitki možna nabyć tut.

Dla žycharoŭ Hdańska jość śpiecyjalnaja prapanova kupić kvitki adrazu na dva śpiektakli tańniej («Šept» i «Pa što idzieš, voŭča?») — nabyć možna tut.

«Radziva Prudok»

Fota: INEXKULT / Dawid Linkowsk

Kultavaje padarožža ŭ biełaruski viaskovy kosmas pa knižnym biestsielery Andrusia Horvata. Niekali aŭtar pracavaŭ dvornikam u Kupałaŭskim teatry, a potym źmianiŭ Minsk na paleski Prudok. Ź dziońniku viaskovych zamalovak paŭstała kniha, a potym i śpiektakl, jakija adpraŭlajuć biełarusaŭ u suśviet viaskovaha žyćcia, vodar pałynu dy dziadoŭskich ihruš, zornaje nieba i biezdań nastalhii pa niaŭłoŭnym, ale vielmi darahim minułym. Adčuć siabie častkaj hetaha čaroŭnaha suśvietu dapamahajuć niejmaviernyja Śviatłana Anikiej, Michaś Zuj i Źmicier Jesianievič.

Kali: 3 lutaha, aŭtorak, 19:00

Dzie: Varšava, Terminal Kultury Gocław

Kvitki možna nabyć tut. Da kanca 2025 hoda možna ŭziać kvitok na «Radziva Prudok» sa źnižkaj 25% pa pramakodzie INEX2025.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zialenski: Łukašenka zapłacić za toje, što zrabiŭ24

Zialenski: Łukašenka zapłacić za toje, što zrabiŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Akcyjaniery Tesla ŭchvalili patencyjnuju vypłatu Masku amal tryljona dalaraŭ2

Pad Minskam na hrodzienskaj trasie paškodžany most2

Žaleznaja zasłona ŭ dziejańni: jak źmienšyłasia kolkaść pierasiačeńniaŭ miažy Biełarusi i Jeŭrasajuza za apošnija hady34

Hihancki zubr, jakoha miesiac tamu vieźli pa trasie M1, pryziamliŭsia ŭ Baranavičach4

U Biełym domie mužčyna straciŭ prytomnaść u prysutnaści Trampa6

Prychavanaje praniknieńnie: jakija źmieny ŭ taktycy rasijskaj armii pakazaŭ šturm Pakroŭska?16

Dla biełaruskich kadetaŭ farmujuć kult hienierała, jaki addaŭ žyćcio za Rasijskuju Impieryju7

Siłaviki raskazali, jak hrodzienskija błohiery tracili miljon, sabrany nibyta na lačeńnie dziciaci9

Jak žyvie prymiežnaja polskaja Kuźnica ŭ pradčuvańni adkryćcia miažy ź Biełaruśsiu8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Łukašenka zapłacić za toje, što zrabiŭ24

Zialenski: Łukašenka zapłacić za toje, što zrabiŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić