Hramadstva

«Ukaz pryniaty, a jak heta pavinna pracavać, prydumaj sam». Što dumajuć nastaŭniki pra zabaronu mabilnikaŭ u škołach

Najbolš rezanansnaj u piedahahičnych kalektyvach stała tema zabarony mabilnych telefonaŭ — u tym liku na pierapynkach. Nastaŭnikaŭ niepakoić najpierš toje, jak arhanizavać biaśpiečnaje zachoŭvańnie pryład, piša «Fłahštok».

«Ukaz ministerstva pryniało, ale ałharytm, jak heta pavinna pracavać, prydumaj sam», — kaža adzin ź piedahohaŭ.

Nastaŭniki tłumačać, u čym prablema. Telefony dzieci zdajuć na pieršym uroku, paśla jaho nastaŭnik pavinien źmiaścić ich u biaśpiečnaje miesca, a naprykancy dnia — pajści, zabrać i razdać:

«Uźnikaje šmat pytańniaŭ. Nie ŭsie prychodziać da pieršaha ŭroka (naprykład, byŭ u paliklinicy, praspaŭ), nie ŭsie zastajucca da apošniaha (zachvareŭ, treba dadomu pa siamiejnych abstavinach). Chto idzie pa jaho telefon? Ci jon sam idzie da dyrektara? Sakratar vydaje?»

Piedahohi adznačajuć, što mnohija situacyi nijak nie prapisany i heta budzie prablemaj:

«Ujavim: nastaŭnik spuskajecca z treciaha paviercha z karobkaj, u jakoj 30 telefonaŭ, spatyknuŭsia, upuściŭ karobku, telefony raźbilisia. Chto niasie materyjalnuju adkaznaść?»

U škole №38 Homiela šafu dla hadžetaŭ pastavili pobač z vachtaj. Fota: «Biełka»

Ukaz pryniaty, ale ŭmovy nie stvorany, ličać nastaŭniki, i kažuć, što jość šmat prykładaŭ ź inšych krain — ich vopyt možna było b pieraniać, a nie «vynachodzić rovar»:

«U ZŠA taksama zabaraniajuć telefony, ale tam jość indyvidualnyja jačejki, dzie zachoŭvajecca forma i inšyja asabistyja rečy, u tym liku telefon».

Adna z vopytnych nastaŭnic prakamientavała novaŭviadzieńni i adznačyła, što nie va ŭsim zhodnaja z pazicyjaj Ministerstva adukacyi:

«Telefony pieraškadžajuć navučalnamu pracesu niepasredna padčas uroka, bo adciahvajuć uvahu ŭ mnohich vučniaŭ, asabliva mienš matyvavanych. Akramia taho, vykarystoŭvajuć telefony dla atrymańnia infarmacyi i śpisvajuć padčas pravieračnych rabot. Tamu razumna prychodzić, kłaści telefon u skryniu ź jačejkami da ŭroka, paśla ŭroka — zabirać».

Piedahoh ličyć, što pierapynak — heta asabistaja prastora vučnia, i ŭ hety čas karystańnie telefonam całkam dapuščalnaje:

«Ad hetaha my ŭžo nikudy nie dzieniemsia, pakul nie budzie stvorana stacyjanarnaja sistema zachoŭvańnia asabistych rečaŭ. Viadoma, na pierapynku dzieci pavinny rychtavacca da nastupnaha ŭroka, paŭtarać, ale nie ŭsie heta robiać — prymusić niemahčyma, dy i nie atrymajecca».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što kažuć u Spasa-Jefrasińnieŭskim manastyry pra svaju zahinułuju rabotnicu1

Što kažuć u Spasa-Jefrasińnieŭskim manastyry pra svaju zahinułuju rabotnicu

Usie naviny →
Usie naviny

Para padmanvała mužčyn na sajtach znajomstvaŭ — klunuli 60 čałaviek1

«Łukašenka nazvaŭ nas deziercirami». Historyja biełaruski, jakaja ŭ 1970‑ja ŭciakła ź biełaruskaha kałhasa ŭ Litoŭskuju SSR2

Žycharku Maładziečna, jakaja vyjšła ź bieł-čyrvona-biełym ściaham u pieršyja dni vajny, asudzili da 3 hadoŭ kałonii2

«Kali pasadziać znoŭ, to pasiadžu». Pačobut pra svajo vyzvaleńnie, kamiery śmiarotnikaŭ, bitvu za honar u sudzie i žadańnie viarnucca13

Cichanoŭskaja pryjechała na Samit jeŭrapiejskich lidaraŭ u Jerevan3

U Kamianieckim rajonie ŭčora prapała siamihadovaja dziaŭčynka. Jaje znajšli ŭ vadzie1

Zatrymanyja Volha Muskaja i Valery Krasnahir1

Sieviaryniec vydaje knihu, dzie budzie 71 biełaruski chram, što jon namalavaŭ z turmy i kałonii dla syna2

Z čornaha śpisu artystaŭ prybrali try hurty. Dazvolili navat «Kino»11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što kažuć u Spasa-Jefrasińnieŭskim manastyry pra svaju zahinułuju rabotnicu1

Što kažuć u Spasa-Jefrasińnieŭskim manastyry pra svaju zahinułuju rabotnicu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić