Hramadstva

«Ukaz pryniaty, a jak heta pavinna pracavać, prydumaj sam». Što dumajuć nastaŭniki pra zabaronu mabilnikaŭ u škołach

Najbolš rezanansnaj u piedahahičnych kalektyvach stała tema zabarony mabilnych telefonaŭ — u tym liku na pierapynkach. Nastaŭnikaŭ niepakoić najpierš toje, jak arhanizavać biaśpiečnaje zachoŭvańnie pryład, piša «Fłahštok».

«Ukaz ministerstva pryniało, ale ałharytm, jak heta pavinna pracavać, prydumaj sam», — kaža adzin ź piedahohaŭ.

Nastaŭniki tłumačać, u čym prablema. Telefony dzieci zdajuć na pieršym uroku, paśla jaho nastaŭnik pavinien źmiaścić ich u biaśpiečnaje miesca, a naprykancy dnia — pajści, zabrać i razdać:

«Uźnikaje šmat pytańniaŭ. Nie ŭsie prychodziać da pieršaha ŭroka (naprykład, byŭ u paliklinicy, praspaŭ), nie ŭsie zastajucca da apošniaha (zachvareŭ, treba dadomu pa siamiejnych abstavinach). Chto idzie pa jaho telefon? Ci jon sam idzie da dyrektara? Sakratar vydaje?»

Piedahohi adznačajuć, što mnohija situacyi nijak nie prapisany i heta budzie prablemaj:

«Ujavim: nastaŭnik spuskajecca z treciaha paviercha z karobkaj, u jakoj 30 telefonaŭ, spatyknuŭsia, upuściŭ karobku, telefony raźbilisia. Chto niasie materyjalnuju adkaznaść?»

U škole №38 Homiela šafu dla hadžetaŭ pastavili pobač z vachtaj. Fota: «Biełka»

Ukaz pryniaty, ale ŭmovy nie stvorany, ličać nastaŭniki, i kažuć, što jość šmat prykładaŭ ź inšych krain — ich vopyt možna było b pieraniać, a nie «vynachodzić rovar»:

«U ZŠA taksama zabaraniajuć telefony, ale tam jość indyvidualnyja jačejki, dzie zachoŭvajecca forma i inšyja asabistyja rečy, u tym liku telefon».

Adna z vopytnych nastaŭnic prakamientavała novaŭviadzieńni i adznačyła, što nie va ŭsim zhodnaja z pazicyjaj Ministerstva adukacyi:

«Telefony pieraškadžajuć navučalnamu pracesu niepasredna padčas uroka, bo adciahvajuć uvahu ŭ mnohich vučniaŭ, asabliva mienš matyvavanych. Akramia taho, vykarystoŭvajuć telefony dla atrymańnia infarmacyi i śpisvajuć padčas pravieračnych rabot. Tamu razumna prychodzić, kłaści telefon u skryniu ź jačejkami da ŭroka, paśla ŭroka — zabirać».

Piedahoh ličyć, što pierapynak — heta asabistaja prastora vučnia, i ŭ hety čas karystańnie telefonam całkam dapuščalnaje:

«Ad hetaha my ŭžo nikudy nie dzieniemsia, pakul nie budzie stvorana stacyjanarnaja sistema zachoŭvańnia asabistych rečaŭ. Viadoma, na pierapynku dzieci pavinny rychtavacca da nastupnaha ŭroka, paŭtarać, ale nie ŭsie heta robiać — prymusić niemahčyma, dy i nie atrymajecca».

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy13

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

Usie naviny →
Usie naviny

«Ništo tak nie zaachvočvaje pisać, jak nuda». 50 hadoŭ tamu pamierła Ahata Kryści. Jak pisała heta hienijalnaja žančyna?7

Lutyja marazy spynili nielehalnych mihrantaŭ?

U Michanavičach pad Minskam biehali tchary i łaščylisia da ludziej. Jak jany tam apynulisia?6

«Žarty na ŭzroŭni siaredniaj škoły». Stryžak raskazaŭ pra novy prajekt — tłumačyć, što nijakaha seksu ŭ naźvie niama39

Na aŭkcyjon vystavili kultavy niamiecki sportkar. Pradajuć usiaho za 390 rubloŭ3

U Hruzii zatrymali dvuch biełarusaŭ z narkotykami na miljon dalaraŭ

Z prajekta budaŭnictva minskaha mietro vykinuli jašče dźvie stancyi — «Kijeŭski skvier» i «Politechničnuju»14

Syn iranskaha šacha Reza Piechlevi zaklikaje da dalejšych pratestaŭ7

Najchaładniej hetaj nočču było na Babrujščynie1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy13

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić