Hramadstva33

U Cichanoŭskich pieršy siamiejny Novy hod za 5 hadoŭ. Jak staviać jalinku i chto budzie narazać sałaty?

Sioleta siamja ŭpieršyniu za piać hadoŭ budzie sustrakać Novy hod u poŭnym składzie. Jak ciapier u ich, užo palitykaŭ, vyhladaje śviatkavańnie i nakolki jano typovaje? Bo zaraz na zvyčajnaje žyćcio nakładvajucca abaviazacielstvy, hrafik, a jašče miery biaśpieki. «Biełsat» zadaŭ Śviatłanie Cichanoŭskaj 10 pytańniaŭ pra śviatkavańnie Novaha hoda.

— Kali vy stavicie jalinku? Raskažycie, jakuju vybirajecie, Ci jość niejkija siamiejnyja rytuały, lubimyja cacki ŭ dziaciej?

— U Biełarusi na leciščy była žyvaja. U kvatery stavili štučnuju. Jość lubimy nabor cacak, ale jon zastaŭsia ŭ našaj kvatery ŭ Biełarusi. Tut cacki, u asnoŭnym, padoranyja biełarusami abo siabrami. Chend-mejd aniołki, sałamianyja pavuki i inšyja vydatnyja rečy, zroblenyja svaimi rukami.

Samaje hałoŭnaje dla nas u Novy hod — być razam, usioj siamjoj. Siarhiej abaviazkova pryjazdžaŭ ź lubych kamandzirovak. My rychtavalisia da śviata, čakali haściej, časam źjazdžali tolki siamjoj na lecišča, a kali zastavalisia ŭ horadzie — vychodzili na haradskuju jołku. Hetaja tradycyja ŭpieršyniu pierapyniłasia 1 studzienia 2020 hoda: Siarhiej byŭ na sutkach za ŭdzieł u mitynhach suprać intehracyi z Rasijaj u abaronu suvierenitetu Biełarusi, jakija ŭ śniežni 2019‑ha pravodziŭ Mikałaj Statkievič. A nastupnyja piać hadoŭ vy i sami viedajecie, jak było.

I voś zaraz my znoŭ razam. Čas adradžać siamiejnyja tradycyi, a to i zakładvać novyja. Pahladzim, jak pojdzie.

— Ciapier vy nie prosta muž i žonka, baćki, a palityčnyja lidary. Jak vyhladaje vaš navahodni stoł i biez čaho nie abychodzicca? Budziecie hatavać sami abo zamovicie dastaŭku?

— My ž u pieršy raz budziem sustrakać razam u takoj jakaści! Budziem hatavać, viadoma. Raniej zaŭsiody źbiralisia vialikaj kampanijaj, ź siabrami, blizkimi, tamu na navahodnim stale zaŭsiody byŭ vielizarny vybar straŭ. U hetym hodzie budziem tolki svajoj siamjoj, učatyroch. Tamu ježy nam treba niašmat, kab nie sapsavałasia, ale i tak, kab było što dajadać 1 studzienia!

Dumaju, navahodni stoł jak va ŭsich: «harošak» (aliŭje), «kukuruza» (z krabavymi pałačkami) i sieladziec pad futram. Nu i, viadoma, kudy ž biez katlet pa-cichanoŭsku!

— Chto ŭ siamji narazaje sałaty i chto budzie adkazvać za ich sioleta: Siarhiej ci Śviatłana?

— Chto volny, toj i narazaje. Spadziajusia, hetym razam u aboich budzie čas. Tak što papracujem razam. Nu i dzieci padklučacca: jany ŭžo darosłyja, buduć dapamahać. A voś manhał i miasnoje — zaŭsiody na Siarhieju.

«U cudy ja bolš nie vieru»

— Kali zvyčajna siadajcie za stoł? I ci jość hetaje znajomaje šmat kamu «da 12 jašče daloka, a my ŭžo padjeli»?

— Zvyčki z časam mianiajucca. Zaležyć ad taho, u jakim kole śviatkuješ, zvyčajna sadzilisia za hadzinu-dźvie.

Viedajecie, zvyčajna mamy kažuć: «Nie čapaj, heta na Novy hod!» Ale ja nie baču ničoha drennaha ŭ tym, kab sioleta spakojna paviačerać, a ŭ Novy hod prosta vypić šampanskaha, zahadać žadańnie i nie siadzieć za stałom da «pieramohi». Dumaju, siadziem za stoł razam ź biełarusami pavodle biełaruskaha času, kab razam pravodzić hod, jaki sychodzić, i sustreć Novy!

— Ci hladzicie vaš navahodni zvarot ź dziećmi? Sioleta Siarhiej zmoža ŭpieršyniu jaho pahladzieć. Ci hladzieli ŭ vašaj siamji zvarot Łukašenki raniej i ci źviartajecie na jaho ŭvahu ciapier?

— Hladzieli toje, što pakazvali, vybaru asabliva ž i nie było. Ale ŭ pieršuju čarhu — na hadzińnik, kab Novy hod nie prapuścić. Ciapier vybar jość, i, viadoma, hladzim naš zvarot. Pa-pieršaje, ja ž jaho ŭ hatovym varyjancie taksama ŭ pieršy raz baču. Nu, i ja ž nie adna — tam šmat biełarusaŭ. Darečy, hladzim abaviazkova i Zialenskaha. A paśla paŭnočy-navahodnija šou, jakija robiać biełarusy: na «Biełsacie», «Małancy» i ŭ inšych miedyjach.

— A 00:00 zahadvajecie žadańnie?

— Abaviazkova zahadvajem! I hetym razam jano častkova spoŭniłasia! Siarhiej vyjšaŭ na volu, vyjšli jašče amal 200 palitviaźniaŭ. Heta vielmi kruta. Ale ŭ cudy ja bolš nie vieru, kali ščyra. Usio dasiahajecca pracaj i namahańniami. Tamu žadańni — heta jak meta, da jakoj my pavinny imknucca.

— Ci dorycie adno adnamu padarunki? Adkryvajecie adrazu paśla pačatku novaha hoda?

— Biezumoŭna. Dzieciam starajemsia pakłaści pad jalinku. Sabie — pa-roznamu. U nas niama abaviazkovaj tradycyi, što ranicaj 1 studzienia idziem adkryvać padarunki. To sami nie vytrymajem i raniej padorym, to zamoŭlenaje paźniej pryjdzie, to dzieciam nieciarplivicca, i jany biahuć adkryvać adrazu paśla nastupleńnia Novaha hoda. Tak što byvaje pa-roznamu.

«Vielmi baluča, što nie mahu ŭsim patelefanavać, jak raniej»

— U śviaty na vas jak na siamju palityčnych lidaraŭ jak-niebudź upłyvajuć praviły biaśpieki?

— Pabačym. Pieršy raz my budziem śviatkavać «siamjoj palityčnych lidaraŭ». Ale ŭ lubym vypadku — heta siamiejnaje śviata, chatniaje. Tak što ni na što asabliva praviły biaśpieki paŭpłyvać nie mohuć. Moj dom — maja krepaść.

— Biełarusy lubiać u pieršyja hadziny 1 studzienia «iści na jołku», sustrakacca sa znajomymi i dalej adznačać razam. Vy rabili tak u Biełarusi i ci vychodzicie na vulicu ciapier?

— Abaviazkova paśla sustrečy Novaha hoda treba było kudyści vyjści. Kali pobač była jołka, chadzili na jołku. Kali na leciščy śviatkavali — išli na vulicu, zapuskali fiejervierki, chłapuški. Ciapier, viadoma, hetaha nie robim: treba bierahčy pryrodu. Kali maładziejšyja byli, i pa haściach chadzili. Ale vychad z domu abaviazkova byŭ!

— Taksama ŭ mnohich pačynajecca kruhazvarot zvankoŭ blizkim, siabram ź vinšavańniami. Da taho, jak palityka źmianiła vaša žyćcio, u vas takaja ž zvyčka była? Telefanujecie kamuści ciapier i ci staŭ śpis numaroŭ mienšy?

— Vielmi baluča, što nie mahu ŭsim patelefanavać, jak raniej, kab nie naškodzić. I ja viedaju, što takaja situacyja znajomaja mnohim biełarusam. Žudasna, što ludziej pieraśledujuć za zvanki «nie tym» abo «łajki nie tudy». Žudasna, što heta stała zvykłym. I naša zadača — nahadvać adzin adnamu, što heta nie narmalna. Tak nie pavinna być!

Ale źjaviłasia i šmat novych numaroŭ u śpisie — pa ŭsim śviecie. I našy biełarusy ciapier usiudy, i sajuźniki-partniory-siabry ź inšych krain. Kamuści pišu sama, kamuści adkazvaju. Ja zaraz voś i śpiecyjalnaje vinšavańnie dla zamiežnych lidaraŭ pa-anhielsku zapisvaju. Praŭda, nie na Novy hod, a na Kalady: tut bolš ich adznačajuć.

— Ujavicie vaš pieršy Novy hod u Biełarusi. Dzie, z kim i jak by vy jaho chacieli pravieści?

— O! My z zadavalnieńniem vypjem šampanskaha! A biełarusy kolki vypjuć! Dumaju, hulać budziem razam — jak u 2020-m. Vielmi chaciełasia b prajści pa vulicach Miensku — i kab ź bieł-čyrvona-biełym ściaham! Ujaŭlaju hety momant — što znoŭ možna źbiracca ŭsim razam, nie bajacca, telefanavać rodnym i viesialicca… Ažno muraški pa skury.

Kamientary3

  • bie
    30.12.2025
    Komu eto intieriesno? Nadojeł iskusstviennyj piar.
    K Miełkozierovu nie prišli proŝaťsia
  • skaz
    30.12.2025
    A čamu patelefanavać nie moža? Internet nie apłacili?
  • JANKA
    01.01.2026
    [Red. vydalena]

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Usie naviny →
Usie naviny

Zabojca ź Minska padpisaŭ kantrakt prosta ŭ rasijskaj kałonii. Pavajavać da pałonu atrymałasia dva dni2

Što tannaja nafta pryniasie Biełarusi?6

20‑hadovy minčuk advažna i pierpiendykularna vyjechaŭ pierad tramvajem4

Homielskaha pradprymalnika pryznali darmajedam, kali jon kvartał spracavaŭ biez prybytku6

«Ja paprasiła svaju siastru razdrukavać fotazdymki z majho akaŭnta i prysłać mnie ŭ kałoniju». Łarysa Ščyrakova raskazvaje pra fotasiesii ŭ etnastyli1

U Biełarusi zapracavaŭ miedpartał. Zaraz źviestki svajoj miedycynskaj karty možna prahladać anłajn7

Śpiłbierh vypuskaje «Dzień vykryćcia» — novy film pra inšapłanietnikaŭ4

Jak u Amierycy. U Babrujsku handlovy centr adčyniali z pompaj, pierarazańniem čyrvonaj stužki i šturmam dźviarej7

U Vieniesuele ŭ vyniku ziemlatrusu — bolš za 200 zahinułych, tysiačy ludziej ličacca źnikłymi bieź viestak1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić