Kultura

Vyjšła kniha vybranaj prozy Uładzisłava Achromienki

Fond «Kamunikat» vydaŭ u Biełastoku knihu prozy Uładzisłava Achromienki «Niaśvižskaja kryza», kudy ŭvajšli tvory roznych žanraŭ i kirunkaŭ, piša bellit.info.

Knihu ŭžo možna zamović praz sajt vydaviectva.

U novym vydańni čytač znojdzie viadomuju «Teoryju zmovy» — vostrasiužetny kinaraman-fars, u jakim aŭtar stavić u paradaksalnaj i žorstkaj formie tyja biełaruskija pytańni, jakija mnohija bajacca zadać sabie navat u dumkach. Jość taksama «Muzy i śvińni» — kniha haradskich mifaŭ, lehiendaŭ i apokryfaŭ pra hierojaŭ, jakija nas źmianili.

Siarod hierojaŭ Dzied Tałaš, Dźmitryj Šastakovič, Kim Ir Sen, Uładzimir Mulavin, Žak-Iŭ Kusto, ale jość taksama ananimnyja aktory, režysiory, muzyki, mastaki, mianty, cenzary i kamitetčyki.

U zbornik prozy taksama ŭvajšli nidzie dahetul nie publikavanyja teksty dvuch niezavieršanych ramanaŭ Uładzisłava Achromienki: «Niaśvižskaja kryza» i «Vykradalnik hukaŭ». «Viedajučy tvorčyja moduli Uładzisłava, — piša jaho siabra i suaŭtar niekalkich knih Maksim Klimkovič, — mahu śćviardžać, što pieršy tekst — heta niedzie 70% ad mierkavanaha kančatkovaha abjomu, a druhi — ŭsiaho kala 10%».

***

Uładzisłaŭ Achromienka naradziŭsia 29 studzienia 1965 hoda ŭ Homieli ŭ siamji vykładčycy muzyčnaj vučelni. Ź dziacinstva zajmaŭsia muzykaj. Zakončyŭ Homielskuju muzyčnuju vučelniu imia Sakałoŭskaha i Biełaruskuju dziaržaŭnuju kansiervatoryju, kłas fartepijana.

Ale nieŭzabavie vybraŭ inšy prafiesijny zaniatak — litaraturu. Pracavaŭ u vostrasiužetnych žanrach — detektyŭ, tryler, alternatyŭnaja historyja, časta ŭ saaŭtarstvie z Maksimam Klimkovičam. Pad psieŭdanimami vydaŭ kala dźviuch socień kamiercyjnych ramanaŭ na rasijskaj movie, niekatoryja ź ich ekranizavanyja. Razam z Maksimam Klimkovičam vykanaŭ dramaturhičnuju insceniroŭku apovieści Maksima Hareckaha «Dźvie dušy» dla kupałaŭskaha teatra.

Byŭ adnym ź pieršych dobraachvotnikaŭ, vałancioraŭ i karespandentaŭ na froncie padčas vajny na ŭschodzie Ukrainy. Za svaju dziejnaść i ŭdzieł u padziejach 2014 hodu byŭ uznaharodžany miedalom «Za hodnaść i patryjatyzm». Žyŭ u Minsku, apošnija hady — u Čarnihavie.

U noč na aŭtorak 30 kastryčnika 2018 hoda ŭ Biełastoku va Uładzisłava Achromienki zdaryŭsia infarkt, paśla jakoha jon upaŭ u komu. Pamior 9 listapada 2018 hodu. Pachavany ŭ Minsku na Zachodnich mohiłkach.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku22

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku

Usie naviny →
Usie naviny

Pryznali «ekctremisckim farmavańniem» telehram-čat «Biełarusy Valensii»2

Prycelny ŭdar pa miescy zborki naziemnych dronaŭ u Daniecku — troje rasijskich vajskoŭcaŭ zahinuli, adzin źnik2

Stałkier Hanny Bond prymataŭ da jaje mašyny cacku z čyrvona-zialonym ściažkom18

Žonka dyrektara JERAM, hrošy na zmahańnie z ankałohijaj dla jakoj źbirali ŭsim śvietam, uvajšła ŭ remisiju15

U Babrujsku ajčym uciahnuŭ niepaŭnaletniaha pasynka ŭ handal narkotykami. Abodva atrymali konskija terminy1

Biełaruska sudzicca z polskaj sacabaronaj z-za piensii. Viedamstva paličyła jaje pracu fiktyŭnaj3

Saudaŭskaja Aravija i Kijeŭ rychtujuć «hihanckuju damovu» na fonie iranskaj pahrozy6

Jašče adna futbalistka i trenier zbornaj Irana paprasili prytułak u Aŭstralii. Ale i ŭsia zbornaja nie moža viarnucca ŭ Iran

Novy mastacki kiraŭnik Kupałaŭskaha — rasijanin z pravincyjnych teatraŭ32

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku22

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić