Kultura1111

Irynu Darafiejevu vyłučyli na Dziaržaŭnuju premiju

Siarod inšych pretendentaŭ — akciory z «Pinskaj šlachty» i stvaralnik frykcyjnych trenažoraŭ.

Padkamitety pa Dziaržaŭnych premijach apublikavali śpisy prac, dapuščanych da konkursu.

U halinie navuki i techniki na samuju prestyžnuju premiju krainy pretendujuć kalektyvy z samych roznych śfieraŭ.

Siarod ich pradstaŭniki vajskovaj pramysłovaści: NVA «Płanar» z farmuloŭkaj: «Raspracoŭka i asvajeńnie vypusku vysokadakładnaha zboračnaha i zondavaha abstalavańnia, jaho intehracyja ŭ vytvorčaść vyrabaŭ mikraelektroniki śpiecyjalnaha i dvajnoha pryznačeńnia» i Minski zavod kołavych ciahačoŭ za «raspracoŭku i vytvorčaść kołavych ciahačoŭ čaćviortaha pakaleńnia».

Na miažy vajskovaj i cyvilnaj industryi možna pastavić i raspracoŭku «Intehrała»: «Vytvorčaść kankurentazdolnych vysokanadziejnych mikraelektronnych vyrabaŭ dvajnoha i śpiecyjalnaha pryznačeńnia».

Jość u śpisie i miedyki, jakija raspracoŭvali novyja mietady lekavańnia žaŭtuch u dziaciej (Vilčuk, Hniedźka, Mastoŭnikaŭ z Centra «Maci i dzicia»).

Siarod inšych prysutničajuć navukoŭcy z BDU, jakija raspracoŭvali novyja niearhaničnyja złučeńni na hruncie mikra- i nanapamiernych čaścinak.

Akademija navuk vyłučyła na premiju raspracoŭku hałahram.

Navukova-vytvorčy centr Akademii navuk pa miechanizacyi sielskaj haspadarki vyłučyŭ impartazamiaščalnyja mašyny dla sielskaj haspadarki, a Ministerstva architektury i budaŭnictva — prajektnyja rašeńni enerhaefiektyŭnych damoŭ.

Davoli niezvyčajny zdabytak vyłučyli na premiju va Univiersitecie fizkultury. Heta «Raspracoŭka, asvajeńnie vytvorčaści i prasoŭvańnie na zamiežnyja rynki frykcyjnych trenažoraŭ z mnohimi stupieniami svabody». Za hetuju pracu naminavany Mikałaj Barysavič Socki.

U halinie kultury źviartaje ŭvahu naminacyja Iryny Darafiejevaj za kancertnyja prahramy ŭ ramkach turu «Pad mirnym niebam». Vyłučyła śpiavačku Biełaruskaja dziaržaŭnaja ordena Pracoŭnaha Čyrvonaha Ściaha fiłarmonija, a padtrymała — Ministerstva kultury.

Siarod inšych naminantaŭ — akciorski kalektyŭ «Pinskaj šlachty» z Kupałaŭskaha. Jość dva piśmieńniki: Mikoła Čarniaŭski za dziciačuju knihu «Soniečny košyk» i były ministr infarmacyi i kultury Biełarusi Anatol Butevič za sieryju knih «Siem cudaŭ Biełarusi».

Vyłučanyja i aŭtary prajekta rekanstrukcyi minskaj Opiery, muzyka Usievaład Plihaŭka, a taksama skulptary Uładzimir Słabodčykaŭ i Ihar Marozaŭ za cykł pracaŭ na vajennuju tematyku.

Try dziaržpremii ŭ halinie navuki i techniki i jašče try -- u halinie kultury prysudžajucca što dva hady. Pamier premii składaje 3500 bazavych vieličyń, abo, na siońnia, 350 miljonaŭ rubloŭ (45 tysiač dalaraŭ).

Kamientary11

Ciapier čytajuć

Jak rychtavaŭsia vizit Cichanoŭskaj u Kijeŭ i čamu jon niekalki razoŭ pieranosiŭsia11

Jak rychtavaŭsia vizit Cichanoŭskaj u Kijeŭ i čamu jon niekalki razoŭ pieranosiŭsia

Usie naviny →
Usie naviny

Siarhieja Strybulskaha z «Biełaha lehijona» asudzili na try z pałovaj hady i dali vialiki štraf

Chłopiec, jaki čakaŭ dziaŭčynu z bukietam pad daždžom u Minsku, rasčuliŭ Threads VIDEA9

Salihorac, jaki raniej adbyŭ sutki za «Pahoniu» i straciŭ pracu, ciapier za kratami za «Hajuna» i abrazu słužbovaj asoby1

Machlary zahadali minčancy pryjści z usimi dakumientami da centralnaha ŭvachodu KDB6

Na stancyi mietro lažaŭ čałaviek. Što adbyłosia?

Što staić za novymi pahrozami Kramla «sistemna bić pa Kijevie» i kamu jany nakiravanyja?5

U Minsku pradajecca mini-kvatera ŭsiaho za 33 tysiačy dalaraŭ3

Kryścina Cimanoŭskaja źbirajecca stać viadučaj na «Biełsacie»13

Radykalnyja źmieny ŭ transpartnaj schiemie Mahilova: zakryćcio praśpiekta Miru zakranie 27 maršrutaŭ1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak rychtavaŭsia vizit Cichanoŭskaj u Kijeŭ i čamu jon niekalki razoŭ pieranosiŭsia11

Jak rychtavaŭsia vizit Cichanoŭskaj u Kijeŭ i čamu jon niekalki razoŭ pieranosiŭsia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić