Archiŭ

«Hazeta vyborča»: Admoŭlena najstarejšaj biełaruskaj hazecie

«Biełpošta» admoviła ŭ raspaŭsiudzie «Našaj Nivie» — najstarejšaj biełaruskaj hazecie, a taksama bolš jak dziasiatku miascovych, pieravažna biełaruskamoŭnych, vydańniaŭ.

«Aproč štotydniovika «Naša Niva», z katalohaŭ «Biełpošty» była vyklučana taksama adzinaja apazycyjnaja štodzionnaja hazeta «Narodnaja vola» z 30-tysiačnym nakładam, a taksama niekalki rehijanalnych hazet. Nieŭzabavie taki los, mahčyma, čakaje inšyja niezaležnyja vydańni, — havoryć «Hazecie vyborčaj» Volha Babak ź Biełaruskaj asacyjacyi žurnalistaŭ. I dadaje: — U bolšaści heta hazety biełaruskamoŭnyja. I choć pisali jany pieravažna na miascovuju tematyku, ale ž byli niezaležnyja ad dziaržavy».

Dla intelihiencyi asablivaj hazetaj-symbalem źjaŭlajecca «Naša Niva». Jaje možna paraŭnać z polskim «Tyhodnikam paŭšechnym».

Tyja dziasiatak ź liškam hazet, vyklučanych z paštovaha katalohu, mohuć pakul što pradavacca ŭ kijoskach, ale nichto nia viedaje, jak doŭha heta budzie mahčyma.

Inšyja apazycyjnyja hazety byli jašče raniej likvidavany pastanovami sudoŭ režymu ci štrafami padatkovych orhanaŭ. Siońnia siarod niedziaržŭnych ŚMI pieravažajuć vydańni z paradami ab zdaroŭi, skanvordami dy anekdotami. A dziaržaŭnyja hazety pierapoŭnieny prapahandaj u savieckim styli: «Sustreča prezydenta sa studentami — heta praciah niepasrednaha dyjalohu kiraŭnictva dziaržavy z moładździu». Pisała ahienctva BiełTA pra sustreču Alaksandra Łukašenki sa studentami ŭ Mahilovie.

Režymu pieraškadžajuć navat studenckija vydańni, takija, jak časopis «Studenckaja dumka». Niekalki dzion tamu milicyjanery i kadebisty kanfiskavali numary, jakija lažali ŭ internet-kaviarniach u centry Miensku.

«U Biełarusi niezaležnyja ŚMI dahetul mieli adnosny spakoj, kali nia nadta krytykavali ŭłady. Ciapier im admaŭlajuć u pravie na isnavańnie tolki za toje, što jany niezaležnyja. Dumaju, heta pierałomny momant. Aŭtarytaryzm pieratvarajecca ŭ tatalitaryzm», — havoryć «Hazecie vyborčaj» hałoŭny redaktar «Našaj Nivy».

Skaročana.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ni tady, ni siońnia ja nie liču, što zrabiŭ štości kiepskaje». Dziadok ščyra raskazaŭ pra byłyja adnosiny z 16‑hadovaj dziaŭčynaj51

«Ni tady, ni siońnia ja nie liču, što zrabiŭ štości kiepskaje». Dziadok ščyra raskazaŭ pra byłyja adnosiny z 16‑hadovaj dziaŭčynaj

Usie naviny →
Usie naviny

Volha Takarčuk vykazałasia pra Cichanoŭskaha: «Jon źnik, tamu što tut abasraŭsia. I treba było niejak ratavać situacyju»56

Minski karšerynh prapanavaŭ lehiendarnuju «kapiejku»5

Zialenski nazvaŭ masiravanuju ataku na Pieciarburh adkazam na admovu zaviaršyć kanflikt pamiž Rasijaj i Ukrainaj2

Na vajnie va Ukrainie paranili palityka, eks-deputata Aleha Ciahniboka

Biełaruskamoŭnaha šmatdzietnaha baćku ź Minska sudzili pa palityčnaj kryminałcy4

U Homieli biełarusa asudzili, imavierna, pa novaj spravie «rejkavych partyzanaŭ»

Skandał u połackaj škole: maci śćviardžaje, što jaje syna źbili na treniroŭcy pa dziudo — tak chłopca «vychoŭvaŭ» trenier24

Na Kamaroŭcy źjaviłasia pieršaja biełaruskaja maładaja bulba4

U biełaruskim karšerynhu jeździać aŭto na rasijskich numarach. Heta ŭvohule narmalna?6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ni tady, ni siońnia ja nie liču, što zrabiŭ štości kiepskaje». Dziadok ščyra raskazaŭ pra byłyja adnosiny z 16‑hadovaj dziaŭčynaj51

«Ni tady, ni siońnia ja nie liču, što zrabiŭ štości kiepskaje». Dziadok ščyra raskazaŭ pra byłyja adnosiny z 16‑hadovaj dziaŭčynaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić