Archiŭ

Talii i talenty

Kupiŭ niejak šakaladku fabryki «Kamunarka» — zaviecca «Talija». Na abhortcy sa śpiny namalavana efektnaja paŭaholenaja da miesca troški nižej talii dziaŭčyna — typovaja biełaruskaja pryhažość.

Ja žartam pacikaviŭsia ŭ pradavački, ci niama inšaha hatunku. Naprykład, «Dupka» — kab suzirać pryhažość u poŭnym abjomie. Nie, niama. Adnak i «Talija» akazałasia vydatnaj na smak, i ja adrazu nabyŭ jašče paračku. Pahatoŭ vobraz na abhortcy niedvuchsensoŭna padkazvaŭ: ješ kolki chočaš — talija budzie na miescy.

Uviečary taho ž dnia ja pajšoŭ u miesca, dzie talij — i talentaŭ — vielmi bahata. Pryhožyja biełaruskija dziaŭčatki, razbaŭlenyja adnym chłopcam, u vialikaj zali Akademii muzyki vykonvali hienijalnuju muzyku Ihnata Jana Padareŭskaha (1860—1941), a fartepijannaje majsterstva Hanny Bondar, studentki III kursu BDAM, było paprostu najvyšejšym. Dziaŭčyna nia prosta hrała muzyku, a stvarała sceničny vobraz, u vyniku ŭ zali panavała sama pryhažość.

Zasmučała adno — u zali na 500 miescaŭ na šykoŭnym biaspłatnym kancercie siadzieła čałaviek 70.

Razumiejučy, što zavabić biełarusa na dobraje mierapryjemstva biaspłatna — zusim nia prostaja zadača, ja prapanavaŭ polskamu dyplamatu, arhanizataru kancertu, prysutnamu ŭ zali, nastupnaje vyjście. Jon kuplaje mnoha šakaladak «Talija», i ich razdajuć studentam BDAM, a taksama inšym cikaŭnym za prychod na kancert. Jak čałaviek razumny, dyplamat adžartavaŭsia, skazaŭšy: dla fartepijannaj ihry i jaje ŭsprymańnia patrebien šakalad dla inšych častak cieła. Naprykład, «Ruki», «Vušy» ci niešta padobnaje na kaliści papularnuju marku «Natchnieńnie».

Dyplamat pažartavaŭ, a ja ŭspryniaŭ jaho słovy ŭsurjoz. Reč u tym, što ŭ mianie jašče z savieckich časoŭ u šafie zachoŭvajecca adna znakamitaja reč. Pra jaje kaliści pisała «Litieraturnaja hazieta» na 16-j staroncy. U mianie ŭ šafie na specyjalnaj paličcy lažać tyja samyja znakamityja… mužčynskija trusy. Na ich niekalki razoŭ paŭtorany namalavany talenavitaj rukoj paeta aŭtapartret u profil. Heta ŭsim viadomy aŭtapartret Puškina. Narešcie, vyrašyŭ ja, čas nadyšoŭ. Ja adzienu hetyja trusy i dobry kaścium i pajdu da talenavitaha dyzajnera «Kamunarki», kab prapanavać jamu čarhovy hustoŭny prajekt — šakalad «Ruki z vušami».

Na hetym samym tydni niadzielnaja kazań u kaściole była pryśviečana prypavieści pra talenty. Bačycie, talenty i talija — navat suhučnyja słovy. I havaryłasia, što talenty nielha zakopvać u ziamlu. Bo tolki toj, chto talenty nie zakopvaje, moža ich pamnažać i žyć u harmonii z saboju dy śvietam.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Pračytajcie jaje historyju». Łukašenku daviałosia apraŭdvacca pierad Pucinym za hieorhijeŭskija stužki9

«Pračytajcie jaje historyju». Łukašenku daviałosia apraŭdvacca pierad Pucinym za hieorhijeŭskija stužki

Usie naviny →
Usie naviny

Pahladzicie, jakimi modnymi łakacyjami abzavioŭsia Park Horkaha15

Na Palinu Šarendu-Panasiuk zaviali dźvie kryminalnyja spravy2

33-hadovy biełaruski kikbaksior-čempijon pamior ad redkaj ankałohii6

Aŭtobus ź biełarusami pierakuliŭsia pad Varšavaj1

Jaki pryhožy trend: ludzi pieratvarajuć svaje hazony ŭ niakošanyja łuhi9

Unačy pa usioj terytoryi Biełarusi byli zamarazki, aproč adnaho horada4

Siońnia Radaŭnica — dzień, kali naviedvajuć mahiły prodkaŭ2

U biełaruskaha A1 rekord pa čystym prybytku — 369 miljonaŭ rubloŭ. Ale dziaržava zarabiła na hetym biznesie jašče bolš1

U Ispanii i Partuhalii adnaŭlajuć padaču elektraenierhii i šukajuć pryčynu maštabnaha błekaŭtu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pračytajcie jaje historyju». Łukašenku daviałosia apraŭdvacca pierad Pucinym za hieorhijeŭskija stužki9

«Pračytajcie jaje historyju». Łukašenku daviałosia apraŭdvacca pierad Pucinym za hieorhijeŭskija stužki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić