Drama Pedra Almadovara i trahikamedyja Raberta Benińji.
STV, 20.40
Acilia śnić pieknuju j nieprystupnuju žančynu – i zavočna zakachany ŭ jaje. Ale adnojčy jon sustrakaje hierainiu svaich snoŭ… Biada tolki, što taja adpraviłasia ŭ Irak, i niebaraka Acilia vypraŭlajecca za joj śledam.
Mituślivy Raberta Benińji vyrašyŭ pažartavać na temu irakskaj vajny. Atrymałasia nia tak pierakanaŭča, jak u raniejšych stužkach aktora, ale sceny snoŭ, śnieh i źviery – dzivosnyja j hratesknyja.
ANT, 23.30
U pošukach cikavaha siužetu žurnalist Marka znajomicca z žančynaj-tarera Lidzijaj. Znajomstva pierarastaje ŭ kachańnie, ale ŭdar byka na karydzie pryvodzić Lidziju da komy.
“Parazmaŭlaj ź joj,” – raić medbrat Benińjo hieroju, jaki pačynaje hublać nadzieju.
Ciapier kachankaŭ złučajuć słovy – i ŭspaminy Marka…
Firmovy almadovaraŭski film z pravakacyjnym siužetam, liryčnaj muzykaj Alberta Ihlesiasa i kalarovymi j čorna-biełymi kadrami Chaŭjera Ahierysarobe.
Ciapier čytajuć
Historyja ŭ EHU — heta histfak vašaj mary. Jeŭrapiejski dypłom z navučańniem na biełaruskaj movie pry intensiŭnym vyvučeńni anhlijskaj. I poŭnaja svaboda

Historyja ŭ EHU — heta histfak vašaj mary. Jeŭrapiejski dypłom z navučańniem na biełaruskaj movie pry intensiŭnym vyvučeńni anhlijskaj. I poŭnaja svaboda
«Vajna ŭsio śpiša». Biełaruskim udzielnikam hiej-prajda ŭ Vilni pahražali raspravaj ad imia biełaruskich vajaroŭ za vykarystańnie bieła-čyrvona-biełaha ściaha

Kamientary