Bo vulicam u centry biełaruskich haradoŭ treba viarnuć ichnyja staražytnyja nazvy, miarkuje Aleś Čajčyc.
Asabista ja liču, što nazvać imiom Bykava vulicu na ŭskrajku — heta absalutna słušnaje rašeńnie. I heta redki vypadak, kali z rašeńniem uładaŭ, jakoje tyčycca historyi i tapanimiki, ja zhodzien.
Vulicy ŭ centry luboha staražytnaha horadu majuć svaje histaryčnyja nazvy, jakija pavinny być paviernutyja i jakija pavinny zastacca na viečnaść.
U Miensku heta vulica Franciškanskaja zamiest «vulicy Lenina», vulica Padhornaja zamiest «vulicy K. Marksa», vulica Vialikaja Bernardynskaja zamiest «vulicy Kiryła i Miafodzija», i mnohija inšyja.
Za nastupnuju tysiaču hadoŭ, budziem spadziavacca, u Biełarusi źjavicca jašče tuzin takich piśmieńnikaŭ i inšych mastakoŭ, jak Bykaŭ. I što, usie vulicy ŭ ich honar papierajmienavać?
Biazhłuździca hetaja pajšła z savieckaha času. U Rasiei, voś, jość horad Puškin kala Sankt-Pieciarburha. I mnie cikava: ci zhadziŭsia b sam Alaksandr Puškin, kab jahonaje ŭlubionaje i prasłaŭlenaje im Carskaje Siało praźmierna ŭdziačnyja naščadki pierajmienavali ŭ «Puškin»?
Niezadavolenyja haradzienskija aktyvisty chočuć nazvać imiom Bykava staražytnuju vulicu, jakaja, kaniečnie, nie pavinna nazyvacca vulicaj Śviardłova, ale pavinna nazyvacca vulica Banifratarskaja.
Z takim ža pośpiecham jany mahli b prapanoŭvać pierajmienavać usiu Harodniu ŭ Bykaŭsk abo raku Nioman u raku Bykaŭku ci Farny kaścioł u kaścioł imia Bykava. Nie, nu a što, vialiki ž piśmieńnik?
Hetaksama ŭ Miensku niejkija palitykany dziela nabyćcia sabie rejtynhu ŭ svoj čas prapanavali nazvać u honar Bykava staražytnuju vulicu Uljanaŭskuju (byłuju Viasiołuju i Nižnie-Lachaŭskuju) — i heta było b takim ža złačynstvam suprać horada i jahonaj historyi, jak i pierajmienavańni, ździejśnienyja kamunistami.
Zmahacca treba nie za toje, kab centralnuju vulicu pierajmienavali ŭ honar choć Bykava, choć Vitaŭta. Zmahacca treba za sapraŭdnuju historyju i dušu svajho horadu — za spradviečnyja histaryčnyja nazvy jahonych vulicaŭ.
Kamientary