Mova1313

Mova naša. Što značyć spanatryć?

Ci Vam zdarałasia sustreć hetaje słova? Jano, vidać, ciapier amal źviałosia, bo pry apytańni šasnaccać čałaviek ź dzieviatnaccaci pryznalisia, što nie ŭžyvajuć hetaha słova. Što ž jano značyć?

I pačaŭ pisar čytać z samaha pačatku, jak kaliś-to Anuprej byŭ jašče pastuškom u błahoha haspadara, jak haspadar jamu kości cior… Słuchaŭ, słuchaŭ Anuprej i dzivu daŭsia: SPANATRYŬ-taki ŭsio! Chacieŭ jon skazać, ale ŭ čas strymaŭsia». (Źmitrok Biadula, «Son Anupreja»)

Daŭniejšyja varyjanty hetaha słova — spanatravać, spanietravać. Pachodzić hety dziejasłoŭ (jak dapuskaje etymałahičny słoŭnik) ad łacinskaha penetrare — pranikać, dasiahać, daśledavać.

Akramia Biaduli vykarystoŭvaje jaho Kupała i mnohija inšyja našy paety i piśmieńniki. Sustrakajecca jano i ŭ pierakładach Vasila Siomuchi. Jaho fiksuje «Tłumačalny słoŭnik biełaruskaj movy», słoŭnik Bajkova i Niekraševiča. Najbolš poŭna i trapna značeńnie hetaha słova ilustruje słoŭnik movy Janki Kupały.

  • SPANATRYĆ (3) Zak. Abł. 1. Skiemić, zrazumieć. A kiemkuju mieŭ jon [V. Dunin-Marcinkievič] naturu, — Spanatryŭ, dzie praŭdu šukaci. Pamiaci Vincuka Marcinkieviča II 207. 2. Nabyć. Barany žaleznaj Nie spanatryŭ jon [haspadar], — Smykam dapatopnym Jorzaje zahon. Hutarka ab kiepskim haspadaru IV 160. 3. Pryvyknuć, pryzvyčaicca. Ci siahońnia, ci to zaŭtra — Jak i ŭčora, usio tak; Stohn hniaździcisia spanatryŭ, Žal placie svoj motak. Nie spadziejsia II 211. Abv. pr. adz. m. spanatryŭ (3): II 207, 211; IV 160.

My bačym, što słova heta maje niekalki značeńniaŭ. Až jany nie nadta dalokija adno ad adnaho. Zhadziciesia, što skiemić, zrazumieć, znajści — značeńni davoli-taki blizkija dy mohuć pieraciakać z adnaho ŭ adno. A kali ty ŭžo zrazumieŭ, vynajšaŭ, znajšoŭ, adkryŭ jak rabić niešta novaje, to rabić heta stanie tvaim novym zvyčajem. Adsiul i pryvyknuć. Ad znajści taksama niedaloka i da kupić.

Jość jašče niešta, što abjadnoŭvaje hetyja ŭsie značeńni. Kali słovy znajści, kupić, pryvyknuć — niejtralnyja, to spanatryć bolš emacyjanalna važkaje. Jano niasie ŭ sabie aśpiekt čahości novaha, čaho raniej nie było, dasiahnutaha nasupierak niejkim pieraškodam. Spanatryŭ — heta znajšoŭ toje, što było schavana, abo nie vidno (par. rus. obnaružiť). Spanatryŭ — navučyŭsia i paniaŭ zvyčaj rabić štości, čaho nie ŭmieŭ, nałaŭčyŭsia. Spanatryŭ — zrazumieŭ štości, čaho dahetul nie zaŭvažaŭ. Dumajecca mnie, što hetaje słova najlepiej pasuje na pierakład Archimiedavaha εὕρηκα [heŭreka], bolš znanaha ŭ nas jak «eŭryka».

Takija słovy azdablajuć našu movu, robiać jaje vyraznaj, havarkoj i zyrkaj. Karystajmasia.

Kamientary13

Ciapier čytajuć

Upieršyniu za čatyry hady Biełstat apublikavaŭ źviestki ab naradžalnaści i śmiarotnaści. Danyja žachajuć39

Upieršyniu za čatyry hady Biełstat apublikavaŭ źviestki ab naradžalnaści i śmiarotnaści. Danyja žachajuć

Usie naviny →
Usie naviny

«U Jehipiet ź dziećmi daražej źjeździć». Bresckaja błohierka vyrašyła pavialičyć hrudzi, pakul čakaje muža z kałonii20

U KR vybirajuć vice-śpikierku. Debataŭ nie atrymałasia, bo bałatavałasia tolki Lizavieta Prakopčyk7

Cichanoŭskaja: Kožny hod, 21 maja, serca ściskajecca ad bolu13

Tramp abviaściŭ pra stvareńnie novaj supraćrakietnaj abarony ZŠA «Załaty kupał», jakaja pavinna stać najlepšaj u śviecie5

Hruzija całkam zabaraniła reekspart aŭto ŭ Rasiju i Biełaruś. Što heta aznačaje dla biełarusaŭ na praktycy?9

U Minsku kiroŭca źbiŭ na pierachodzie siamihadovaha chłopčyka na samakacie1

Navukoviec raspavioŭ pra hieałahičnyja zahadki Biełarusi: irtuć ź ziamli i kratar ad padzieńnia mietearyta, jaki źniščyŭ usio žyvoje ŭ radyusie tysiač kiłamietraŭ9

Ułady Ispanii patrabujuć ad Airbnb vydalić bolš za 60 tysiač abjaŭ ab arendzie žylla1

Kiraŭnik «Jeŭraopta» vyjšaŭ na svabodu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Upieršyniu za čatyry hady Biełstat apublikavaŭ źviestki ab naradžalnaści i śmiarotnaści. Danyja žachajuć39

Upieršyniu za čatyry hady Biełstat apublikavaŭ źviestki ab naradžalnaści i śmiarotnaści. Danyja žachajuć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić