Hraviura Ciundta i ŭłady
Hraviura z panaramaj Horadni 1568 hodu zastałasia ŭ palakaŭ, ale biełarusy taksama majuć hrošy na takija rečy, pra heta piša na svaim błohu Siarhiej Astraviec.

Vyniki tarhoŭ u Varšavie viadomyja: hraviura Macijasa Ciundta, dziakujučy jakoj my viedajem, jakoj niekali była Horadnia, zastałasia ŭ Polščy. Ale važna, što my taksama sprabavali jaje nabyć. My, mužyki-biełarusy, pany sachi…
Siam-tam daviałosia pračytać, što voś, maŭlaŭ, haradzienski pradstaŭnik jeździŭ na tarhi, ale hrošaj na Ciundta nie chapiła. Nibyta jak pra zvyčajnuju spravu skazana: nu źjeździŭ, nu hrošaj nie chapiła, u palakaŭ ža ich bolej, na takija rečy prynamsi, usim viadoma.
Krychu bolš za tydzień tamu sustreŭ znajomaha historyka, kaža: paviedamili z Varšavy, što budzie pradavacca haradzienskaja hraviura, ale kaštuje pačatkova amal dvaccać tysiač dalaraŭ. Voś kab nabyć jaje, dy jašče na 880-hodździe, ale ž u nas takoje nierealna, niemahčyma, kab ułady hrošy dali, heta ž nie na ramont horadu. A što da mecenactva, to ź im taksama viadomaja sprava ŭ nas.
I voś vyśviatlajecca, što ŭłady-to jakraz uśviadomili kaštoŭnaść hraviury, patrebu ŭ joj, mahčymaść vydać na jaje hrošy. Zrešty, mova chutčej pra adnuju asobu, u jakoj narmalny čałaviečy tvar u našyja-to časy! I voś ža, kab heta zahadzia viedać pra aŭkcyjon, rychtavacca, sabrać hrošy, dy kab nie dušyłasia ŭ nas mecenactva, Ciundt u nas, ličycie, u kišeni byŭ by. U nas, panoŭ sachi!
Adnak u lubym razie treba acanić unikalnaść padziei: harvykankam pasłaŭ paŭnamocnaha pradstaŭnika, kab pasprabavać kupić siarednieviečnuju hraviuru ŭ ichniaj nataŭskaj Polščy… Tektaničny zruch paprostu adbyŭsia, ledavik, nia viedaju, pačaŭ tajać, ci papoŭz nazad.
Ludzi: ujavicie, my tut chodzim pamiž sucelnymi ramontami histaryčnaj zabudovy hadami, škadujem vydzierty bruk, vializnyja kamiani ź siarednieviečnych padmurkaŭ, bardziury z klajmom mahistratu, a tut raptam ułady nia suprać raskašelicca nie na cement, nie na hranit, jak zvyčajna, a na adbitak 16-ha stahodździa! Štoś psychalahična zrušyłasia, nia jnakš. I im pryjemna, što jany nie takija adstałyja, i nam — što nie takija bieznadziejnyja jany. Praŭda, pryjemnaść heta biaz vynikaŭ, usio roŭna, što sprabavać ujavić sabie smak kavy, nia majučy mahčymaści atrymać kubak jaje.
Kataloh aŭkcyjonu ŭ farmacie PDF dastupny tutaka.
Kamientary