Hramadstva1414

«Pracoŭnaj movaj u jaho była biełaruskaja»: pamior były mer Minska Alaksandr Hierasimienka

Na 72-m hodzie žyćcia pamior dziaržaŭny słužačy, dypłamat Alaksandr Hierasimienka. Jon naradziŭsia ŭ 1946-m va Uździe Minskaj vobłaści. Skončyŭ mašynabudaŭničy fakultet Biełaruskaha politechničnaha instytuta (1969); zavočnaje adździaleńnie Minskaj vyšejšaj partyjnaj škoły KPB, vykładčyk hramadskich dyscyplin (1986).

Ad 1991 da 1994 Alaksandr Hierasimienka ŭznačalvaŭ Minharvykankam, a taksama Minski haradski saviet deputataŭ. Adnačasova jon byŭ deputatam Viarchoŭnaha savieta 12-ha sklikańnia.

U 1995 Alaksandr Łukašenka pryznačaje Hierasimienku pasłom u Bałharyju. Papracavaŭ namieśnikam ministra zamiežnych spravaŭ. Ad 2006 da 2013 byŭ pasłom Biełarusi ŭ Łatvii.

Pra Alaksandra Hierasimienku zhadvaje pravaabaronca-viasnoviec Aleś Bialacki, jaki papracavaŭ razam ź im u harsaviecie.

«Jon byŭ z kamunistyčnaj namienkłatury nižejšaha ŭzroŭniu. Kali my byli razam u harsaviecie, jon ačolvaŭ adzin z rajkamaŭ Minska, byŭ dastatkova maładym. Na maju dumku, jon adnosiŭsia da adnosna prasunutaj hrupy technakrataŭ, jakija adnačasova rabili karjeru ŭ kampartyi, adnak paśla taho, jak razvaliŭsia Saviecki Cajuz, źnikła kampartyja, jon zmoh dastatkova mocna vyraści.

Pa-pieršaje, Hierasimienka pierajšoŭ na biełaruskuju movu. Heta była jaho pracoŭnaja mova padčas pracy ŭ Minskim harsaviecie. Pa-druhoje, jon staraŭsia zajmać niejtralnuju pazicyju, jon staraŭsia adyści ad kamunistyčnaj mafii, jakaja trymała peŭnyja pazicyi. Ź im možna było vyrašać pytańni, u tym liku datyčnyja biełaruskaj kultury.

Jon mnie niečym nahadvaje Michaiła Maryniča — heta prykładna adna hrupa technakrataŭ, dla jakich niezaležnaść Biełarusi nie była pustym hukam.

Hierasimienka ŭ tyja hady adnaznačna nie byŭ prychilnikam Łukašenki. I toje, što jaho adpravili pasłom, — heta, chutčej, hanarovaja vysyłka adnoj z realnych palityčnych fihur. Mahčyma, u jaho nie chapiła takoha bajavoha zapału. Była takaja pradbačlivaść i aściarožnaść, tamu jon nie zaniaŭ bolš pryncypovuju pazicyju, jak zrabiŭ toj ža Marynič. Ale pa pohladach jany byli padobnymi — heta dakładna.

U mianie da Alaksandra Hierasimienki supiarečlivaje staŭleńnie. Z adnaho boku, zrazumieła, jon byŭ pradstaŭnikoŭ staroj kamunistyčnaj sistemy, ź jakoj my zmahalisia. Ź inšaha — jon zdoleŭ transfarmavacca, jon zdoleŭ pryniać i adčuć nacyjanalnyja intaresy. Jon byŭ dastatkova demakratyčnym dziadźkam, jon zdoleŭ adčuć plusy demakratyčnaha hramadstva. Tut jon razychodziŭsia, kaniečnie, z Łukašenkam, bo ŭ jaho inšyja padychody da ŭłady byli».

Kamientary14

Ciapier čytajuć

Hieroja telefonnych źlivaŭ pałkoŭnika Kisiala, jaki zaklikaŭ kalečyć demanstrantaŭ, raptoŭna apuścili na rajonny ŭzrovień

Hieroja telefonnych źlivaŭ pałkoŭnika Kisiala, jaki zaklikaŭ kalečyć demanstrantaŭ, raptoŭna apuścili na rajonny ŭzrovień

Usie naviny →
Usie naviny

«Da 30—50% pasad šturmavikoŭ i piechacincaŭ». Ukraina źbirajecca istotna pavialičyć kolkaść inšaziemcaŭ va USU5

Biełaruski dobraachvotnicki korpus apublikavaŭ kadry svajoj pracy5

Karšerynhavy aŭtamabil u Minsku litaralna pajšoŭ pad ziamlu1

Na nadzvyčaj avaryjnym učastku darohi pamiž Minskam i Barysavam abmiažujuć chutkaść

75‑hadovuju minčanku asudzili za «zamach na sadziejničańnie ekstremizmu»9

Biełaruskija dziaržaŭnyja chakiery praviali chvalu kibieratak na akaŭnty elektronnaj pošty ŭ Polščy2

Z małatka pa nietypovaj schiemie pradali kvateru ekanamista Paŭła Danejki4

U minskaj kramie vystavili na prodaž cełuju skrynku hniłoj bulby

Tramp nazvaŭ lidaraŭ Irana niačesnymi ludźmi, jakija źlili ŭ ŚMI vartuju žalu i nikčemnuju zajavu9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Hieroja telefonnych źlivaŭ pałkoŭnika Kisiala, jaki zaklikaŭ kalečyć demanstrantaŭ, raptoŭna apuścili na rajonny ŭzrovień

Hieroja telefonnych źlivaŭ pałkoŭnika Kisiala, jaki zaklikaŭ kalečyć demanstrantaŭ, raptoŭna apuścili na rajonny ŭzrovień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić