Doktar Andrej Vituška viarnuŭsia ŭ prafiesiju paśla dopytaŭ u KDB i emihracyi
Pra svaju pracu ŭ Polščy i šlach da hetaha vybitny doktar raskazaŭ Biełaruskaj słužbie Polskaha radyjo.

Andrej Vituška — lekar vyšejšaj katehoryi, kandydat miedyčnych navuk, jon bolš za 20 hadoŭ adpracavaŭ u RNPC «Maci i dzicia». Ale paśla taho, jak 10 žniŭnia 2020 hoda trapiŭ na Akreścina, ź im nie praciahnuli kantrakt, niahledziačy na padtrymku kaleh i ŭdziačnych pacyjentaŭ.
A ŭ traŭni 2023 hoda Andreja razam z žonkaj Kryścinaj zatrymaŭ KDB. Z-za pahrozy kryminalnaj spravy siamja pryniała rašeńnie vyjechać ź Biełarusi ŭ Polšču. Što adbyvałasia paśla?
«Heta byŭ pieršy zvanočak…»
— Pakolki ja nie moh adrazu pracavać u miedycynie, tamu što dziela hetaha treba vykanać šerah umovaŭ, a mienavita zdać dva ispyty, ja pracavaŭ u IT-kampanii kansultantam pa prajektach u halinie ličbavaha zdaroŭja, tak zvanaha Digital Health. I paralelna rychtavaŭsia zdavać ispyty.
Pieršy byŭ ispyt pa miedyčnaj polskaj movie, jaki ja zdaŭ na praciahu šaści miesiacaŭ znachodžańnia ŭ Polščy. Heta było dastatkova składana, tamu što miedyčnaja polskaja mova adroźnivajecca tym, što mnohija miedyčnyja terminy, jakija va ŭsim śviecie łacinizavanyja, u Polščy majuć svaje nazvy. Niahladziačy na toje, što ja viedaŭ polskuju movu da pryjezdu ŭ Polšču, daviałosia šmat rychtavacca.
Dalej treba było rychtavacca da tak zvanaha nastryfikacyjnaha ispytu, jaki paćviardžaje, što tvoj miedyčny dypłom raŭnaznačny polskamu miedyčnamu dypłomu. Heta taksama svojeasablivy čelendž u sensie viedaŭ, tamu što ty musiš prademanstravać viedańnie ŭsich halinaŭ miedycyny. Padobny ispyt, navat trochi lahčejšy, zdajuć studenty miedycyny, jakija vypuskajucca ź miedyčnaha univiersiteta sa svaimi śviežymi viedami pa roznych halinach miedycyny.
Heta byŭ peŭny vyklik, ale ja daŭ jamu rady. Akramia taho, što heta zabiraje šmat času. Bo ty ž jašče musiš pracavać i niejak utrymlivać siamju. Za hety ispyt jašče treba zapłacić piać tysiač złotych [1150 jeŭra] (kali nie atrymajecca zdać ź pieršaha razu, to kožny nastupny taksama treba płacić tyja ž piać tysiač).
Darečy, tady ž ja pieršy raz sutyknuŭsia z asablivaściami polskaj miedyčnaj biurakratyi. Kali ja padavaŭ dakumienty na nastryfikacyjny ispyt, u mianie zapytalisia apastyl na dypłom. U mianie tady ŭžo była mižnarodnaja abarona, ja mieŭ status uciekača. Tady ja zdoleŭ davieści i administracyi ŭniviersiteta, što ja maju abjektyŭnyja pryčyny nie padavać hety apastyl.
Ale heta byŭ pieršy zvanočak, što ŭ polskaj sistemie achovy zdaroŭja ty možaš mieć peŭnyja, skažam tak, dakumientalnyja vykliki i ciažkaści, što lohka nie budzie.
Nie tolki z punktu hledžańnia, što heta čužaja mova, što heta treba padniać vialiki abjom viedaŭ, što heta inšaja kultura, choć i blizkaja. Lohka nie budzie ŭ sensie biurakratyčnym.
«U Biełarusi zaŭsiody adčuvaŭ niejkuju šklanuju stol nad saboj»
Heta byŭ dla Andreja čarhovy vyklik i stres, ź jakim treba było spraŭlacca.
— Žyćcio ŭ pryncypie poŭnaje stresaŭ, i emihranckaje žyćcio poŭnaje stresaŭ, i žyćcio ŭ Biełarusi taksama nie było pazbaŭlena stresaŭ, tamu što ja pracavaŭ u takoj śpiecyjalnaści, dzie stresaŭ chapaje.
Nu i plus praz toje, što ja paśladoŭny biełaruskamoŭny, maju peŭnuju pazicyju i staraŭsia palepšyć akazańnie dapamohi dzieciam na svaim miescy, jak tolki moh. Heta vyklikała peŭnuju naściarožanaść u načalstva.
Ja zaŭsiody adčuvaŭ niejkuju šklanuju stol nad saboj. Budučy kandydatam navuk, lekaram vyšejšaj katehoryi, majučy šerah zamiežnych stažyrovak, jakija zdabyvaŭ sabie sam biez usialakaj tam dziaržaŭnaj padtrymki.
Tolki adzin raz užo pad samy zakat karjery mnie prapanavali adnu zamiežnuju stažyroŭku. Usie astatnija maje vyjezdy ŭ Złučanyja Štaty, Irłandyju, u Aŭstryju byli za asabistyja hrošy, praz asabistyja kantakty i ŭ volny ad pracy čas. Ja śpiecyjalna braŭ adpačynak za svoj košt, kab pajechać na stažyroŭku, pavysić svaju kvalifikacyju.
Tamu zaŭsiody adčuvałasia šklanaja stol nad hałavoj. Ale, niahledziačy na heta, ja staraŭsia dziejničać i pracavać tak, kab prynosić karyść svaim pacyjentam.
«Chacieŭ by chutčej viarnucca da lubimych pacyjentaŭ i narkoznych aparataŭ»
Paśla paćviardžeńnia dypłoma Andrej musiŭ prajści jašče hadavuju stažyroŭku. Heta robiać usie polskija ŭčorašnija studenty, kab možna vyznačycca sa śpiecyjalizacyjaj. Zrazumieć na praktycy, u jakoj śfiery chaciełasia b pracavać.
— Jość mahčymaść skaracić hetuju samuju stažyroŭku na padstavie taho, što ŭ ciabie jość peŭny kliničny dośvied i pierad taboj nie staić pytańnie, jakuju śpiecyjalizacyju vybrać. I ja b chacieŭ užo chutčej viarnucca da svaich lubimych pacyjentaŭ i narkoznych aparataŭ.
Tamu ja źviarnuŭsia ŭ Centr paśladypłomnaj miedyčnaj adukacyi (Centrum Medycznego Kształcenia Podyplomowego, SMKR), jość takaja struktura Ministerstva achovy zdaroŭja ŭ Polščy. Hety Centr zajmajecca razhladam takich spraŭ u dačynieńni da lekaraŭ, što pryjechali z-za miažy. Padaŭ dakumienty, ale mnie admovili ŭ razhladzie majoj spravy pa farmalnaj pryčynie — na padstavie taho što ŭ mianie niama apastylu na moj biełaruski dypłom. I heta niahledziačy na toje, što moj biełaruski dypłom užo nastryfikavany, to-bok pryznany raŭnaznačnym polskamu.
Ja źviartaŭsia z dadatkovymi tłumačeńniami, pradastaŭlaŭ kopiju rašeńnia pra maju mižnarodnuju abaronu. Tłumačyŭ, što ja abjektyŭna nie mahu viarnucca ŭ Biełaruś i atrymać apastyl. Ale hetyja arhumienty nie byli pryniatyja. Tamu ja hod naroŭni z učorašnimi studentami ździŭlaŭ polskich lekaraŭ i miedsiostraŭ tym, što da ich pryjšoŭ taki sivy stažor.
«SOR — adno z samych składanych adździaleńniaŭ u kožnym špitali»
— Paśla hetaj stažyroŭki ja padaŭ dakumienty znoŭ u hety SMKR tolki ŭžo na pryznańnie śpiecyjalizacyi. I paralelna, pakolki heta doŭhi praces, pačaŭ pracavać tam, dzie dazvalaje polskaja miedycyna pracavać doktaru bieź śpiecyjalizacyi. Tamu što dla polskaj miedycyny ja doktar bieź śpiecyjalizacyi. Student, jaki ničoha nie vybraŭ, tolki dumaje paśla stažyroŭki pra svaju budučuju prafiesiju.
Takich mahčymaściaŭ nie asabliva šmat. I najbližejšaje da taho, čym ja zajmaŭsia raniej, da intensiŭnaj terapii, heta praca na SOR (Szpitalny oddział ratunkowy). Heta niešta nakštałt adździaleńnia ekstranaj dapamohi.
Tvaja zadača — akazańnie ekstrannaj dapamohi i pryniaćcie rašeńnia pra toje, ci hety čałaviek musić zastacca ŭ špitali, u jakim adździaleńni, ci vypisać jaho dadomu, tamu što stan jahony nie patrabuje špitalizacyi.
Dumaju, što SOR — heta badaj adno z samych składanych adździaleńniaŭ u kožnym špitali.
Akramia SOR jość jašče mahčymaść pracavać u paliklinikach paśla 18 hadzin u pracoŭny dzień da 8‑j hadziny nastupnaha dnia. I ŭ vychodnyja dni, kali da ciabie prychodziać pacyjenty i ty akazvaješ im dapamohu, albo nakiroŭvaješ na toj ža samy SOR u špital. Heta praktyčna ŭsie mahčymaści dla lekaraŭ bieź śpiecyjalizacyi.
«Maje dakumienty navat nie razhladali»
— Praz dva miesiacy paśla padačy dakumientaŭ na paćviardžeńnie śpiecyjalizacyi, mnie pryjšła admova. Pa pryčynie taho, što ja nie mahu padać dakumienty pra ispyt pa zakančeńni majoj śpiecyjalizacyi, jaki zdavaŭ u dalokim 2002 hodzie. Nie mahu padać pratakoł hetaha ispytu. A čamu nie mahu heta padać? Tamu što nie mahu pajechać u Biełaruś i asabista vyrašyć hetaje pytańnie.
A ja sprabavaŭ dystancyjna źviartacca ŭ Biełaruski dziaržaŭny miedyčny ŭniviersitet, źviartaŭsia ŭ RNPC «Maci i dzicia», kab atrymać infarmacyju pra toje, čym ja zajmaŭsia amal 20 hadoŭ majoj tam pracy. Ale jany mnie admovili.
Hetyja piśmovyja admovy, pierakładzienyja na polskuju movu i paćvierdžanyja nataryjalna, ja adpraviŭ u SMKR. I mnie ad ich znoŭ pryjšła admova, bo ja nie mahu «padać usie nieabchodnyja dakumienty».
Ja im pisaŭ jašče raz, abhruntoŭvaŭ, jak u pieršy raz, davaŭ kopiju rašeńnia pra nadańnie mnie mižnarodnaj abarony i abhruntoŭvaŭ, što nie mahu pajechać u Biełaruś, nie mahu pryvieźci hetyja dakumienty. U mianie jość abjektyŭnyja pryčyny, abjektyŭnaść jakich pryznana polskaj dziaržavaj, što paćviardžajecca tym statusam, jaki mnie byŭ nadadzieny. Ale maje dakumienty navat nie razhladali.
I voś atrymlivajecca, što mnie dazvolili viarnucca ŭ miedycynu, ale navat nie dajuć šansu na razhlad dakumientaŭ pra maju śpiecyjalizacyju. Heta, pa anałohii, kali b ty byŭ u arkiestry druhoj skrypkaj, a tabie dazvalajuć viarnucca ŭ arkiestr asistentam dyryžora, noty pierahortvać. Biezumoŭna, vielmi važnaja praca, ad jakoj zaležyć funkcyjanavańnie ŭsiaho arkiestra, ale nie toje, čym ja zajmaŭsia raniej i ŭ čym maju mocnyja baki.
Heta nie tolki prablema Andreja Vituški, ale i ŭsich tych biełaruskich lekaraŭ, jakija z-za palityčnych pryčyn nie mohuć atrymać usie nieabchodnyja papiery ź Biełarusi. Atrymlivajecca, što šmat śpiecyjalistaŭ vyšejšaj kvalifikacyi (chirurhi, artapiedy, traŭmatołahi, endakrynołahi dy inšyja) vymušany pracavać zusim nie tam, dzie jany mahli b prynieści bolš karyści. I heta pry tym, što Polšča adčuvaje vialiki niedachop mienavita vuzkich śpiecyjalistaŭ.
Ale tym nie mienš, Andrej Vituška ličyć, što polskaja sistema maje davoli šmat plusaŭ. Heta i vysoki ŭzrovień zarobkaŭ, jaki dazvalaje lekaru pracavać tolki na adnu staŭku. I bolšaja padrychtavanaść da sučasnych vyklikaŭ — chraničnych zachvorvańniaŭ. Polskaja miedycyna vysokatechnałahičnaja, i heta tyčycca nie tolki Varšavy, a luboha nasielenaha punkta krainy. Uražvaje i polskaja sistema zabieśpiačeńnia pacyjentaŭ lekami.
Kamientary
Ja vo vriemia raboty v Akadiemii Nauk tožie vsiehda jezdił na stažirovki za sčiet zapadnych hrantov i brał otpusk za svoj sčiet, no dažie otpusk za svoj sčiet było połučiť problemoj iz-za zavisti diriekcii (samo moje otsutstvije na rabočiem miestie vovsie nie sozdavało problem, ja ž nie vrač, a učienyj-humanitarij).